Kevin Bachler, FIDE Majster
Ak Vaše dieťa práve vstupuje do sveta šachových súťaží, ak sa Vaša dcéra či syn pripravuje na svoj prvý víkendový šachový turnaj, potom sa Vy ako rodič alebo ako tréner musíte tiež pripraviť na túto náročnú udalosť. Pre väčšinu detí bude šachový turnaj úplne odlišný v porovnaní s inými športovými podujatiami, na ktorých sa predtým zúčastnili.
Samota. Počas partie sú úplne osamotené. Len dieťa, jeho súper, 64 políčok a 32 figúr. Žiadne rozprávanie. Žiadni kamaráti. Žiadna možnosť na odbúranie stresu fyzickou aktivitou. Rodičia a tréneri často dokonca ani nemajú povolené, aby boli v turnajovej miestnosti. Toto je veľmi náročná situácia. Ale môže to tiež viesť k odmene. Ako rodič alebo tréner musíte byť pripravený dieťa podporiť a povzbudiť. Sústreďte sa na zlepšenie. Nesústreďte sa príliš na víťazstvo ani na to, aby dieťa „prežilo“. Deti sú samozrejme múdre. Ak „znižujete“ význam víťazstva, pochopia, že niečo nerobia dobre. Namiesto toho riaďte ich očakávania pred, počas a po turnaji. Učte ich procesu zlepšovania sa od turnaja k turnaju a nie od partie k partii.
Dobrou metódou môže byť ak máte otvorený rozhovor pred turnajom o tom, ako na tom dieťa šachovo je. Ak sa ešte len učí, sústreďte sa, aby sa snažilo dobre a po každom ťahu zapisovať svoju partiu. Vysvetlite mu, že na turnaji bude veľa dobrých súperov a súperiek a že cieľ vyhrať jednu alebo dve partie je VEĽMI dobrý výsledok v prvom turnaji. Stanovte malé ciele, ktoré dieťa môže dosiahnuť. Vyvinulo v partii všetky figúry? Pýtalo sa v duchu pred každým ťahom, aké brania a šachy boli danej pozícii?
Nájdite, merajte, zdôrazňujte a chváľte MALÉ, MERATEĽNÉ a DOSIAHNUTEĽNÉ ciele na ktorých dosiahnutí má dieťa ďalej pracovať. Neustále ich opakujte. Napríklad „Náš cieľ (nie len cieľ dieťaťa!!!) je aby sme sa zlepšili v každom turnaji. Víťazstvá prídu po čase samé.“
Pozrite si s dieťaťom napríklad film Hľadanie Bobbyho Fischera (Searching for Bobby Fischer). Samozrejme, niektoré veci sú vo filme nadsadené, aby sa niekoľkoročný príbeh vošiel do dvoch hodín zaujímavým spôsobom. Zapamätajte si dôležité momenty a keď nastane počas turnaja náročná situácia, povedzte – „Hej, pamätáš keď mal Josh v tom filme podobný problém?“ Deti to pochopia – identifikujú sa s filmom a takéto príklady im výrazne pomôžu.
NIKDY dieťaťu nehovorte, čo nemá robiť, hlavne v posledných momentoch pred partiou. Neexistuje zaručenejší spôsob, ako ho zneistiť. Dám príklad: Nemyslite na ružového slona. Aká prvá vec Vás napadla? Určite chápete, ľudský mozog je nastavený na to, aby na veci myslel a nie aby na ne nemyslel. Takže im pred partiou dajte potrebný signál pozitívnym spôsobom. Zlé je: „Nechoď dámou von príliš skoro.“ Správne je: „Pamätaj si, dokonči čo najskôr vývin figúr, dámu ako poslednú, keď bude už všetko vonku.“
Stres je významný faktor. Mal som deti, ktoré milovali turnaje a pred každou partiou doslova hltali veľké množstvá sladkostí. Musíte nájsť spôsoby ako stres odbúrať. Niektorým deťom jemné poklepanie po pleci dodá pred partiou istotu. Iné takéto poklepanie chápu ako fakt, že ich rodič je nervózny z ich nervozity – čo situáciu ešte zhoršuje. Naučte sa presmerovať ich myšlienky. Jednému mládežníkovi som pred každou partiou strúhal smiešnu grimasu vo chvíli, keď sa nikto nepozeral. Povzbudil som ho, bolo to naše tajomstvo a odviedol som mu na chvíľu pozornosť od veľkej partie.
Ukazujte na chyby v partii, ale verte mi, že dieťa sa aj bez toho za ne vnútorne doslova „kope“, takže ich určite nezveličujte. Slzy sú v poriadku. Pravdupovediac, sú situácie, keď ich dokonca povzbudzujem. Dajte dieťaťu vedieť, že cítiť sa zle je tiež v poriadku a spolu sa tomu snažte vyvarovať v budúcnosti, keď mu ukážete spôsob ako malo hrať lepšie. Veľa detí reaguje veľmi dobre na takéto dávkovanie reality pokiaľ majú pocit, že ste tam, aby ste im pomohli a nie ich kritizovali. Majte na pamäti, že dieťa nemôže viniť spoluhráčov, podmienky, počasie ani nič iné. Keď prehrá, prehrá lebo bolo horšie ako súper a realistický prístup v tomto prípade musí ponúknuť nádej a povzbudenie do ďalšej partie.
Rozlišujte medzi hlúpymi ťahmi a tým, aby ste dieťa nenazvali hlúpym. Všetci robíme chyby, všetci sme boli niekedy začiatočníkmi a zlepšenie vyžaduje čas. Často rozprávam, ako som v jedenástich rokoch prehral so svojím spolužiakom sto partií vo vežových koncovkách, kým som dosiahol prvé víťazstvo – a neskôr som sa stal šachovým majstrom. Deti to tiež môžu dokázať, ale vyžaduje to veľa času a trpezlivosti. Ťahy môžu byť hlúpe, zlé, smradľavé atď. Deti nie.
A najdôležitejšie zo všetkého – zabávajte sa. Tešte sa zo zlepšení, oslavujte víťazstvá a cíťte sa príjemne aj so svojim dieťaťom.