Už ste niekedy hrali len s dvoma jazdcami a pešiakmi proti súperovi v plnej zbroji? Ja som túto tortúru dobrovoľne podstúpil na turnaji o Račiansky drahokam, ktorý sa uskutočnil v mojej obývačke. Detí sa nakoniec prihlásilo 11 a nastal problém ako hrať, aby v každom kole hrali všetci.
Tušil som, že by som sa mal prihlásiť, ale ako neovplyvniť poradie, veď som ich tréner! A tak sa zrodila myšlienka, že pred každou partiou mi môžu zobrať päť ľubovoľných figúriek…
Teraz vám je už jasné, na ktorom mieste som skončil. Deti som rozdelil po šiestich do modrej a červenej skupiny a podľa výsledkov hrali potom krížovo s tými z druhej skupiny. Posledné kolo bolo o konečné umiestnenie. Vyhral Noel Synovec, domov si odniesol vzácny achát, dlho si ho obzeral, nechcelo sa mu veriť, že je to skutočný polodrahokam.
Deti na druhom a treťom mieste vyhrali knihy, ktoré som napísal a ďalší iné drobnosti. Hlavne sme sa však dobre bavili a za aktivity a správne odpovede zbierali po celý čas malé krásne kamienky.
Strieľali z luku, stavali snehuliaka a iste chápete, že guľovačke sa v takomto zložení nedá zabrániť. Na obed si pochutili na pizze (ešte som v kuchyni naraz nemal toľko hostí) a tiež sme rozoberali moju partiu, v ktorej som porazil majstra sveta v šachu.
Niektorí na začiatku aj verili, že sa mi to podarilo (aspoň niekto vo mňa verí:-)), no musel som ich sklamať – ten, koho som porazil bol síce majster sveta, ale v kategórii do sedem rokov! Niektoré pekné taktické motívy sme sa na tom však naučili a tiež to, kedy je pre nás výhodné vymieňať figúry a kedy nie. Oproti minulému sústredeniu sme mali medzi nami aj jedno dievča – Katku, za snahu si odniesla domov pekný náramok.
Všetci sme si však odniesli z tohto dňa pekné zážitky, na prekvapenie som bol večer čerstvý! Ak to náhodou neviete, dovoľte mi pripomenúť, že tie najvzácnejšie drahokamy nie sú ukryté hlboko v zemi, ale sú medzi nami – volajú sa deti.
Autor: Martin Hunčár