Pešiak – šachová báseň

Po jednom ťahám figúrky.
Na mieste kráľovnej stojí pešiak.

Dnes stojím na čiernych a
bojím sa tmy.

Žmurkáš mi do očí, že
sa mám báť.

Vidím už divokého strelca
napína lanko.

Púšťa ho …
Slovom,
už pár dní hrávam
šach.

Prechádzaš šachovnicou,
streleckými krokmi
a mieriš
na …

Ohrozenie.

Na chrbte mi
zima mravčí
potíšku… len potíšku…

Strieľa.

Autorka: Petra Popjaková, 10.11.2015

[feather_follow]

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *