Trochu iný šach – Lekcia 1

V úvode sme spomínali, že na riešiteľských súťažiach sa vyskytujú úlohy zo 6 oddelení – dvojťažky, trojťažky, štúdie, pomocné maty, mnohoťažky a samomaty. V tejto lekcii sa nebudeme venovať ani jednému z týchto oddelení špeciálne. Namiesto toho sa pozrieme na niektoré zásady, ktoré platia pre všetky typy úloh viac-menej univerzálne.

Tieto zásady tvoria základ myšlienkového pochodu riešiteľa – podobne ako v klasickom šachu máme zásady vývinu figúr, aktivity, centralizácie, profylaxie a podobne, ktoré nám pomáhajú hľadať silné ťahy, aj v riešiteľskom šachu existujú pravidlá, ktoré často pomáhajú pri hľadaní riešenia.

  1. Ekonómia
  2. Neagresívny úvodník
  3. Zugzwang vs. hrozba, tiché varianty
  4. Dlhé ťahy a ťahy do rohu
  5. Škodlivé motívy
  6. Silné obrany
  7. Jednoznačnosť riešenia

Mnohé z týchto zásad sú v skutočnosti zásady skladateľské. Aby sme pochopili pravidlá, ktoré nám pomôžu nájsť riešenie, musíme sa čiastočne ponoriť do tajov skladania a pochopiť, aké vlastnosti má dobrá šachová skladba.

Nie je možné obsiahnuť všetky zásady, ktoré pomáhajú pri riešení. Tu uvádzame tie, ktoré považujeme za najdôležitejšie a najuniverzálnejšie. To ale neznamená, že neexistujú žiadne iné univerzálne zásady. V ďalších lekciách sa potom budeme venovať najmä zásadám špecifickým pre jednotlivé oddelenia.

DSC_8123

Ekonómia

Najdôležitejšia zásada (spolu s jednoznačnosťou riešenia) kompozičného šachu, ktorá nepripúšťa žiadne výnimky, je takzvaná zásada ekonómie použitého materiálu. Inak povedané, každý použitý kameň hrá nejakú úlohu v riešení. To, akú výraznú úlohu hrá, sa môže líšiť v závislosti od oddelenia, dĺžky úlohy či druhu kameňa, avšak vždy musí mať svoju úlohu.

Niekedy sa skladateľovi nepodarí skladbu odkontrolovať, a tak niektoré úlohy aj na súťažiach obsahujú zbytočné figúry. Stáva sa to však veľmi zriedkavo. Zásada ekonómie je veľmi silným návodom pri riešení a niektoré úlohy je možné vyriešiť čisto pomocou nej. Ak sa totiž v skladbe vyskytuje zblúdilý kameň niekde mimo miesta činu, zvyčajne sa dá ľahko odhaliť jeho úloha a tá potom poskytuje informáciu o úvodníku alebo variantách.

Neagresívny úvodník (netýka sa štúdií a pomocných matov)

Zásada, ktorá pre praktického šachistu pôsobí veľmi neintuitívne. V normálnej partii hľadáme zvyčajne tie najagresívnejšie ťahy – šach, branie kameňa, odrezanie ústupových polí súperovho kráľa a podobne. V kompozícii sa takýto úvodník považuje za narušenie harmónie a umelecký nedostatok. Čo všetko sa teda skrýva pod pojmom agresívný úvodník?

  • Šach. Priame úlohy a samomaty takmer nikdy nezačínajú šachom. Výnimkou sú dlhé mnohoťažky, v ktorých sa občas úvodný šach využíva na prípravný manéver, po ktorom nasleduje hlavný plán.
  • Branie figúry. Priame úlohy a samomaty takmer nikdy nezačínajú braním figúry. Toto platí aj o dlhých úlohách.
  • Branie pešiaka. Nie je až také nezvyčajné, stále sa však považuje za nedostatok a skladatelia sa mu snažia vyhnúť vždy, keď je to možné.
  • Odrezanie ústupu súperovmu kráľovi. Takisto sa považuje za veľký estetický nedostatok a vyskytuje sa zriedkavo. Treba však dávať pozor, pretože pokiaľ s odrezaním ústupu kráľovi zároveň darujeme iný ústup, nepovažuje sa to za nedostatok a je to v skutočnosti častou témou najmä dvojťažiek.

Naopak, úvodníky, ktoré sú vyslovene neagresívne, sa vyskytujú často. Napríklad:

  • Odkrytie vlastného kráľa. Ťah, ktorý presúva vlastného kráľa pod hrozbu šachu. Častý motív nielen v dlhších úlohách, ale aj dvojťažkách, kedy môže byť prípadný šach odvrátený priamo matujúcim ťahom.
  • Podstrčenie figúry pod väzbu. Ťah, v dôsledku ktorého skončí niektorá naša figúra vo väzbe, napríklad odokrytím poloväzby.
  • Ťah “od miesta činu”. Taký ťah, ktorým figúru zdanlivo presunieme ďalej od súperovho kráľa.

Vo všeobecnosti každý ťah, ktorý je nejakým spôsobom neintuitívny (napríklad podhodenie figúry, hlavne dámy) je dobrým kandidátom na úvodník. Toto robí riešenie náročným, no zároveň aj pekným. Riešenie začínajúce agresívnym ťahom väčšinou neurobí taký umelecký dojem, ako riešenie začínajúce ľstivým úskokom. Je nutné zdôrazniť, že v ďalších ťahoch riešenia je už však agresivita na oboch stranách povolená a normálna.

Zugzwang vs. Hrozba (netýka sa štúdií a pomocných matov)

Antagonistické ohraničené úlohy sa v princípe delia na dva druhy – tempovky, teda také, po ktorých úvodníku neexistuje hrozba, ale súper je v zugzwangu a hrozbovky, teda také, po ktorých úvodníku existuje hrozba a súper má niekoľko obrán, ktoré tvoria obsah.

Hneď na začiatku riešenia je veľmi dôležité odhaliť, o ktorý druh úlohy ide, pretože inak sa môže ľahko stať, že premárnime všetok čas hľadaním neexistujúcej hrozby. Možno sa zdá, že správne zaradiť úlohu musí byť jednoduché a aj keď to tak často je, sú prípady, keď to nie je zrejmé a treba si na ne dávať pozor.

Vo všeobecnosti je pre človeka princíp hrozby prirodzenejší, a teda k nemu viac inklinuje, ale stáva sa aj, že nekorektne identifikujeme úlohu ako tempovku. Jeden z veľmi často sa opakujúcich motívov tempoviek, najmä dvojťahových, je, že v základnej pozícii je pripravený mat na každú odpoveď čierneho.

Teda keby bol na ťahu čierny, dostane mat najbližším ťahom. Ťahať však musí biely, a teda je zdanlivo v zugzwangu. V takýchto úlohach sa často obmieňajú pripravené maty za nejaké iné.

Súboj zugzwang vs. hrozba sa nemusí nutne odohrávať iba v prvom ťahu. V dlhších úlohách sa môže stať, že v priebehu niektorej varianty biely znovu využije zugzwang. Taktiež sa môže stať, že biely síce pohrozí, ale táto hrozba je tichá, teda nešachujúca. Varianty, ktoré obsahujú nejaké tiché ťahy sú obzvlášť ťažké na nájdenie a často sa stáva, že človeka zneistia až natoľko, že zavrhne správne riešenie.

Jedno pravidlo, ktoré pomáha odhaliť tiché varianty, je takzvané pravidlo bezpečného kráľa. Pokiaľ je náš kráľ v takom bezpečí, že v stanovenom limite počtu ťahov sa čiernemu nepodarí šachovať ho, môžeme si dovoliť tiché varianty. A v takýchto prípadoch sa tiché varianty aj zvyčajne vyskytujú, pretože keď už raz skladateľ kráľa ochráni, má na to nejaký dôvod.

Dlhé ťahy a ťahy do rohu

Táto zásada úzko súvisi so zásadou neagresívneho úvodníku, je však špecifickejšia a platí ako pre úvodník, tak aj nasledujúce ťahy. Ako sme už spomínali, v šachových úlohách sú populárne prekvapivé a neintuitívne ťahy. Dlhé presuny líniových figúr a ťahy do rohu takými nepochybne sú – v partii by sme nad nimi asi len zriedka uvažovali. Opodstatnenie ťahu do rohu je pri dáme či veži zvyčajne schopnosť manévra na obe strany, ktorému by zavadzali figúry bližšie k centru.

Druhá možnosť, ktorá sa často vyskytuje pri strelcovi (no nielen), je uvoľnenie línií. Strelec by síce mal vyššiu pôsobnosť kdekoľvek inde ako v rohu, zavadzal by však ostatným figúram. Samozrejme, do rohu môže ísť aj jazdec, aj keď to nie je až také časté. Ak teda pozícia núka dlhý ťah, prípadne ťah do rohu, treba vždy zbystriť pozornosť a vyskúšať ho. Pri dlhších úlohách sa navyše môže stať, že aj keď to nie je úvodník, vyskytne sa počas niektorej varianty.

Silné obrany (netýka sa pomocných matov)

Pri hľadaní riešenia sa často oplatí postupovať odzadu. Teda namiesto skúšania všetkých možných ťahov bieleho je lepšie pozrieť sa najprv na to, čo môže robiť čierny. Ak má nejakú veľmi silnú obranu, teda ťah, po ktorom to vyzerá, že mu nijakým spôsobom nebudeme vedieť dať mat (v samomatoch taký ťah, po ktorom to naopak vyzerá, že ho nebudeme vedieť prinútiť k matu), zvyčajne tomuto ťahu treba buď zamedziť, alebo nejak inak vyriešiť situáciu po ňom.

Takým ťahom môže byť napríklad branie dôležitej figúry bieleho, šach bielemu kráľovi alebo zisk nekryteľného ústupu pre čierneho kráľa.

Škodlivé motívy

Ďalší efektívny spôsob, ako hľadať riešenie, je hľadať v pozícii takzvané škodlivé motívy. Sú to taktické motívy, ktoré nejakým spôsobom škodia čiernemu. Typické príklady sú napríklad prekrytie línie jednej figúry druhou, zabratie poľa figúre inou figúrou alebo otvorenie poloväzby na väzbu. Škodlivé motívy hrajú centrálnu rolu vo všetkých úlohách. Totižto, ak má napríklad biely po úvodníku nejakú hrozbu, na ľubovoľnú obranu čierneho vychádza nejaké iné pokračovanie – také, ktoré nevychádzalo predtým.

Teda každou obranou si čierny musí nejak uškodiť – musí tam byť škodlivý motív. Pokiaľ vidíme obranu, po ktorej neexistuje škodlivý motív, znamená to, že úvodník nie je správny. Naopak, pokiaľ nájdeme v pozícii pekný škodlivý motív, je pravdepodobné, že sa bude realizovať v niektorej variante, a teda je treba hľadať nejaký úvodník, ktorý by k nemu viedol. Treba však zároveň povedať, že niektoré škodlivé motívy hrajú úlohu v zvodnostiach a zdánlivých hrách.

Zdánliva hra je séria odpovedí bieleho pripravených na ťahy čierneho v pôvodnej pozícii – zdá sa, že takto sa bude hrať. Po úvodníku sa však úplne zmení štruktúra odpovedí bieleho na obrany čierneho – môže dôjsť k premiešeniu odpovedí, alebo zámene za úplne iné.

Zvodnosť je takmer ako riešenie, avšak má jediné vyvrátenie – iba jeden ťah čierneho zachráni. Zvodnosti sú obzvlášť časté a nebezpečné v dvojťažkách.

Jednoznačnosť riešenia

Riešenie každej úlohy je vždy jednoznačné (okrem prípadov, keď má úloha úmyselne viac riešení, ale to je vždy explicitne vypísané). Toto sa dá využiť na vylúčenie niektorých možností – totiž ak sú dva ťahy veľmi podobné a nie je možné odlíšiť ich účinok, nebude to riešenie. Samozrejme, treba postupovať opatrne, inak ľahko vylúčime aj správne riešenie.

Príklad

Na ilustráciu aspoň niektorých zo spomínaných zásad uvádzame túto úlohu.

priklad

Táto dvojťažka pochádza z obálky knihy Rozwiązuj z mistrzem świata od niekoľkonásobného poľského majstra sveta a jedného z najlepších riešiteľov všetkých čias Piotra Murdziu. Jej autorom je A.Mackenzie, uverejnená bola prvýkrat v Sidney Morning Herald v roku 1898.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že čierny má veľa materiálu s veľkou možnosťou pohybu, a teda sa bude jednať o hrozbovú úlohu. Prvé, čo by sme mali spraviť pri pohľade na takúto úlohu, je vyskúšať možné ťahy čierneho a zistiť, či je v pozícii už niečo pripravené. Keď to urobíme, zistíme, že na takmer každý ťah čierneho je pripravený nejaký mat – výnimkou je iba Ve8 a Vf7. V tejto chvíli by sme mali začať šípiť tempovú úlohu.

Všimnime si, že Sc7 má škodlivý motív prekrytie pôsobnosti veže smerom na dámske krídlo a zároveň uvoľnuje dráhu dáme na pole a8. Ve8 by mohlo mať rovnaký škodlivý motív, avšak potrebujeme dostať dámu na dlhú bielu diagonálu. Tu si spomeňme na pravidlo o dlhých ťahoch a vyskúšajme ťah Da2. Tým zabezpečíme prístup dáme na a8. Zároveň na ťah Vf7 získavame De6#. Ostáva overiť, že toto je naozaj riešenie.

Ď2%kujeme

Súťažná úloha č.1

BNT Mat 2. ťahom. Úloha za max. 2 body.
uloha1

Súťažná úloha č.2

BNT Mat 2. ťahom. Úloha za max. 2 body.

123

Súťažná úloha č.3

BNT Mat 2. ťahom. Úloha za max. 2 body.

uloha

Riešenie k Lekcii 1 už nie je možné posielať.

Trénuj viac a s najlepšími

Partneri

novoborsky sachovetreningy SOKS_logo

Facebookgoogle_plusyoutubeinstagram

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *