Trochu iný šach – Lekcia 10 Koniec a začiatok

Riešenia úloh z predchádzajúcej lekcie

uloha35 A. Shinkman, British Chess Magazine, 1896
1. Dc5 zz
1… bxc5 2. Sg5 (5)
1… Sg8+ 2. Dd5+ (5)
1… g5 2. Dc2+ (5)
uloha36 M. Vukčević, US Problem Bulletin, 1981
1. Jh1 (2. Ve4+) (3)
1… Dg3+ 2. Jf4+ (3)
1… Dxc1/dxc1 2. Jf6+ (3)
1… Vb5 2. Dc3+ (3)
1… hxg4 2. Jxc3+ (3)
uloha37 G. Betman, Good Companion, 1925
1. a8S zz
1… fxg1D 2. f8D (3.75)
1… fxg1V 2. f8V (3.75)
1… fxg1S 2. f8S (3.75)
1… fxfg1J 2. f8J (3.75)
Zvyšok riešenia nevypisujem, na ľubovoľný ťah čiernej premenenej figúry ju vezmeme a vynucujeme Vxa6#, výnimkou je iba Dxc5, po ktorom nasleduje 3. b5+.
uloha38 Autor neznámy

1. Dc5 (2. Dxc6+ Sxc6 3. dxc8D+) (3)
1… fxe5 2. b8J+ Jxa7 3. Dxc6+ (3)
1… Jxd7 2. b8V+ Jxa7 3. Dxb6+ (3)
1… bxc5 2. bxc8D+ Kxb6 3. Va6+ (3)
1… Sxc5 2. Vxc6+ sc6 3. dxc8D+ (3)

Posledná lekcia

Milí šachoví (a ako dúfam, teraz už aj riešiteľskí) priatelia, dostávame sa do cieľovej rovinky našej 10-mesačnej púte svetom kompozičného šachu. Začalo sa to nenápadne zľahka zvláštnymi dvojťažkami a vyústilo až do úplných absurdít v podobe samomatov z minulej lekcie. V tejto záverečnej lekcii sa obzrieme naspäť za všetkým, čím sme prešli a zhodnotíme, čo by sme si z toho celého vlastne mali odniesť. Avšak nielen to. Verím, že aspoň pre niektorých z vás táto lekcia nebude koncom, ale naopak začiatkom prehlbujúceho sa vzťahu ku kompozičnému šachu, a preto sa budem venovať možnostiam, ako zostať s riešením v kontakte.

Iba nedávno sa skončil zápas o majstra sveta v praktickom šachu, v ktorom Magnus Carlsen obhájil titul proti vyzývateľovi Sergejovi Karjakinovi. Na tomto zápase (nie, že by na iných nie) bolo vidno, o čom je praktický šach. Je to boj dvoch ľudí, pretláčanie sa, hľadanie slabín a spôsobov, ako súpera nachytať. Okrem porozumenia šachu rozhoduje vytrvalosť, psychická odolnosť či schopnosť dostať súpera do pre neho/ňu nepríjemnej situácie. Ak sa nám podarí pekný obrat (ako napríklad v závere poslednej partie tie-breaku zápasu Carlsen-Karjakin, ak ste nevideli, rozhodne odporúčam, je to obrat hodný kompozičnej úlohy – http://www.nss.cz/magnus-i.-obhajil-titul-ako-kral), je to samozrejme skvelé, ale nie je to naozaj dôležité. Na krásu sa nehrá a počíta sa len to, čo vedie k víťazstvu (alebo remíze), akoukoľvek cestou.

Riešiteľský šach je veľmi odlišný. Podkladom je rovnaká šachovnica, ale tam podobnosť končí. Súperom riešiteľa nie je človek, ale akási bytosť, ktorá hoc stojí na prehru, vždy urobí najsilnejší ťah a aj tak ju musíme poraziť, navyše v obmedzenom čase. Aj preto si myslím, že riešiteľské schopnosti v praktickej partii veľký význam nemajú. Riešenie nám však dáva možnosť naplno zažiť krásu v šachu – nemusíme sa trápiť, ako prekonať súpera a dostať sa do pozície s výhodou – už ju máme a stačí ju len presne využiť. Ak je praktický šach možné prirovnať k futbalu, potom kompozičný šach je ako zostrih najkrajších momentov.

Za posledných 10 mesiacov sme videli množstvo príkladov takýchto „najkrajších momentov“ a myslím, že práve toto je to najdôležitejšie, čo by sme si mali z tohto seriálu odniesť. Ak chceme za šachovnicou bojovať so súperom, praktický šach je správna voľba. Ak však chceme zažívať čo najviac šachovej krásy, odporúčam práve šach kompozičný.

V súvislosti so šachovou krásou a riešením by som sa chcel ešte vrátiť k jednej téme, ktorú sme doposiaľ síce úmyselne opomínali, teraz sa jej už však vyhnúť nemôžeme. Totiž na to, aby sme sa mohli tešiť z toho, že sme vyriešili úlohu, musí ju niekto najprv zložiť. A aby som to zdôraznil – na to, aby sme sa mohli tešiť z toho, že sme vyriešili peknú a ťažkú úlohu, musí najprv niekto peknú a ťažkú úlohu zložiť. Moje skladateľské schopnosti mi nedovoľujú označiť samého seba za skladateľa, ale napriek tomu som už nejaké úlohy pomáhal zložiť a niektoré sa mi aj zdali pekné. Z týchto skúseností viem povedať jedno – ten pocit, keď sa vám podarí materializovať myšlienku na šachovnici tak, že všetko vychádza ako má a riešenie je estetické, je ešte mnohonásobne silnejší ako pocit z úspešného vyriešenia úlohy. Možno si ešte spomínate na trojťažku z našej lekcie, v ktorej v úvodníku kráľ ťahá na e1, aby sa odhalil šachom od dvoch premieňajúcich sa čiernych pešiakov a následne nádhernými manévrami zaclonil tieto šachy rovno s matom. Len vyriešiť takúto úlohu je niečo úžasné, skúste si však predstaviť, že ste ju dokonca zložili!

Skladanie má oproti riešeniu aj ďalšiu výhodu – tvoríte ním niečo, čo ostáva. Skladatelia tvoria hodnoty, ktoré dokážu oceniť prinajmenšom iní skladatelia, ale takisto aj riešitelia a praktickí šachisti. No skladanie je aj oveľa náročnejšie. Koniec koncov, najlepšie to vidno na tom, že počítače sme už naučili ako hrať šach, riešiť úlohy, ale ani len netušíme, ako ich naučiť úlohy skladať. Riešiteľský šach by sa dal považovať za akúsi bránu, za ktorou sa rozprestiera široký skladateľský svet.

Nebudeme sa teraz, samozrejme, púšťať do tajov skladania, spomínam ho ale preto, že by som chcel dať do vašej pozornosti dve podujatia. Prvým z nich je krúžok kompozičného šachu, na ktorom sa pravidelne v piatky (nie každý piatok) v Bratislave stretávajú kompoziční šachisti. Tento krúžok som spomínal už v úvode pri opise mojej cesty k riešeniu a pokiaľ sa nachádzate v okolí Bratislavy a chcete sa kompozičnému šachu venovať aj naďalej, môžem ho iba odporučiť. Miesto a termíny stretnutí sa dozviete hore vpravo na stránke Slovenskej organizácie kompozičného šachu (SOKŠ, http://soks.sk). Táto stránka je zároveň skvelým zdrojom informácií o dianí v kompozičnom šachu (nielen) na Slovensku. Okrem správ o riešiteľských súťažiach či skladateľských turnajoch a ich výsledkoch na nej nájdete aj informácie k druhému skladateľskému podujatiu, ktoré som chcel spomenúť, a ktorým je festival kompozičného šachu v Marianke pri Bratislave. Tento festival som už spomínal v súvislosti s krásnou štúdiou Ladislava Salaia v piatej lekcii. Koná sa každoročne v auguste a je, rovnako ako aj bratislavský krúžok, zameraný hlavne na skladanie. Ak vás však zaujal riešiteľský šach, určite odporúčam skúsiť privoňať aj k skladaniu. Všetky informácie k festivalu nájdete na http://festival.soks.sk.

Po tejto malej odbočke do skladateľského sveta sa však vráťme naspäť k riešeniu. Predsa len, sme riešitelia a najviac nás zaujíma, kde si môžeme so súpermi premerať sily v nachádzaní prekvapivých matov. Slovensko je na takéto príležitosti relatívne bohatá krajina a počas roka je príležitostí hneď niekoľko. Možno to bude teraz vyzerať trochu smiešne v porovnaní s plejádou turnajov a líg v praktickom šachu, treba si však uvedomiť, že riešiteľov je na celom svete iba niekoľko stoviek a väčšina krajín nemá ani jediný turnaj! Pozrime sa teda, kde na Slovensku (a v okolí) si môže nedočkavý riešiteľ obrúsiť zuby.

Základným turnajom roka, na ktorom sa zvyčajne schádza širšia riešiteľská obec zahŕňajúca aj skladateľov, ktorí sa riešeniu inak nevenujú, sú majstrovstvá Slovenska. Tie sa už tradične z organizačných dôvodov konajú buď v Bratislave alebo Košiciach, zvyčajne na striedačku, s výnimkou roka 2015, keď sa konali v Bytči. Tento rok bude opäť výnimkou, pretože MSR sa budú konať 22.-23. apríla v Sliači. Konečné propozície síce ešte nie sú uverejnené, ale odporúčam priebežne sledovať stránku SOKŠ, časom sa tam objavia. Okrem toho, že je to najväčší slovenský turnaj, má aj tú výhodu, že je možné prihlásiť sa do „B-kategórie“, ktorá je určená pre začínajúcich riešiteľov. Ak si teda chcete vyskúšať ozajstnú súťaž, nemusíte hneď ísť do boja s majstrami, ale môžete sa oťukať tu.

Ešte skôr ako majstrovstvá Slovenska nás čaká ISC – International Solving Contest. ISC je veľmi zaujímavý a unikátny formát súťaže, jedná sa totiž o súťaž, ktorá sa rieši na celom svete naraz. Každá krajina, ktorá sa chce zúčastniť, musí mať svojho lokálneho rozhodcu, ktorý súťaž takpovediac odmoderuje, výber úloh aj vyhodnotenie však prebieha centrálne. Je to skvelý spôsob, ako si zmerať sily s tými najlepšími z celého sveta bez toho, aby ste museli kamkoľvek cestovať. Navyše aj tu, podobne ako na MSR, je B-kategória pre začínajúcich riešiteľov. Na Slovensku sa ISC zvyčajne koná v Bratislave aj v Košiciach, niektoré roky bolo možné riešiť aj v Žiline. V roku 2017 sa bude konať 29. januára a informácie ohľadom organizácie na Slovensku sa časom objavia na stránke SOKŠ.

Treťou súťažou, ktorú je možné absolvovať na slovenskom území sú – kuriózne – Medzinárodne majstrovstvá Izraela. Vzhľadom k tomu, že väčšina riešiteľov pochádza z Európy, sa izraelskí riešitelia rozhodli inšpirovať ISC a súťaž prebieha rovnakým systémom. Najväčším rozdielom je, že sa nekoná v januári, ale v júni. ISC a majstrovstvá Izraela sú Openy, teda súťaže, v ktorých sa riešia dve kolá po 6 úloh, z každého oddelenia jedna. Naproti tomu, majstrovstvá Slovenska sa konajú systémom majstrovstiev sveta, teda na 6 kôl po 3 úlohy z daného oddelenia. Preto MSR trvajú dlhšie a považujú sa za najhlavnejší turnaj roka na Slovensku.

Môžete si všimnúť, že okrem MSR sú zvyšné dva turnaje vlastne medzinárodné, a teda nemáme na Slovensku žiadny ďalší „náš“ turnaj. V minulých rokoch boli pokusy pridružiť riešiteľský turnaj k niektorému veľkému turnaju v praktickom šachu, avšak veľmi sa to zatiaľ neujalo. Je to preto, že riešiteľov je jednoducho tak málo a dopyt po ďalších turnajoch nie je dostatočne silný. Pokiaľ ale riešiteľská komunita na Slovensku narastie (aj vďaka vám!), je možné, že v budúcnosti sa uchytí ďalší riešiteľský turnaj. Táto situácia nie je pre Slovensko unikátna, rovnako je to aj v ostatných európskych krajinách. Tie, ktoré vôbec nejakú riešiteľskú komunitu majú, majú maximálne jeden turnaj do roka, v niektorých výnimočných prípadoch dva (nepočítam ISC a majstrovstvá Izraela).

Netreba však zúfať, pretože v okolitých krajinách je príležitostí viac než dosť. Začať treba jednoznačne Českom a riešiteľskou súťažou pridruženou k známemu festivalu Czech Open v Pardubiciach, ktorý sa koná každoročne v júli. Táto súťaž sa rieši rovnakým formátom ako MSR, trvá teda celý víkend a zvyčajne je na nej možné stretnúť niekoľko veľmi silných riešiteľov, aj veľmajstrov. Na tejto súťaži už žiadna B-kategória nie je a ide sa teda na ostro. Po minulé roky sa v Česku organizovali aj MČR, ktoré boli od Czech Openu oddelené, avšak pre upadajúci záujem a organizačné možnosti to už tak nie je.

Pre našinca je ďalšou prirodzenou destináciou Varšavská Grand Prix, veľmi náročná súťaž zahŕňajúca dva turnaje – systém majstrovstiev sveta (sobota a nedeľa doobeda) aj OPEN (sobota poobede). Je takisto známa veľmi silnou medzinárodnou účasťou a navyše je tam možné zmerať si sily s poľskou reprezentáciou – momentálne najsilnejšími riešiteľmi sveta. Štandardne sa koná v novembri.

Medzi ďalšie súťaže patria majstrovstvá krajín západnej Európy ako Nemecko, Švajčiarsko, Holandsko či Anglicko, ale tie už do detailov rozoberať nebudem. Informácie o medzinárodných turnajoch je možné hľadať okrem stránky SOKŠ aj na stránke WFCC (World Federation for Chess Composition) a špeciálne napríklad v tomto kalendári. Všetky súťaže, ktoré som tu spomínal sa počítajú na riešiteľský rating a dajú sa na nich získavať riešiteľské majstrovské normy (možnosť získať normy závisí na tom, či je dostatočne silná účasť). Je tu potom ale ešte dvojica súťaží, v ktorých o silu účastníkov nikdy nie je núdza, a ktoré korunujú riešiteľskú sezónu. Reč je samozrejme o majstrovstvách Európy a najmä o Svetovom kongrese, ku ktorému patria majstrovstvá sveta. ME sa v roku 2017 budú konať v máji v lotyšskej Rige a MS v lete v nemeckých Drážďanoch. Na týchto vrcholných podujatiach sa okrem individuálnych súťaží vyhodnocujú aj tímové výsledky, čo dodáva celému snaženiu nový rozmer a napätie. Samozrejme, na to, aby ste mohli krajinu reprezentovať, sa musíte najprv kvalifikovať práve na MSR.

Na začiatku som hovoril, ako málo máme riešiteľských turnajov, no po tomto vymenovaní sa zdá, že ich je viac než dosť. Aby sa to nestratilo v spleti všetkých tých informácií, chcem ešte raz vyzdvihnúť to najdôležitejšie. Tu sú tri kroky, ako udržať a rozvíjať vzťah ku kompozičnému šachu:

  • navštívte krúžok v Bratislave. Je mi jasné, že táto možnosť nie je vhodná pre každého, ale ak sa nachádzate v Bratislave alebo blízkom okolí, vyskúšajte aspoň raz prísť. Minimálne sa dozviete niečo z „druhej strany“, teda z pohľadu skladateľov. Navyše sľubujem, že vás budú čakať ešte divokejšie šachové prekvapenia, ako sú pomocné maty, či samomaty (ale na druhej strane aj klasické štúdie).
  • zúčastnite sa ISC. Táto rada je už univerzálnejšia, ISC sa bude konať v Bratislave a možno aj v Košiciach. Pozor, toto je len môj odhad na základe minulých rokov, treba sledovať stránku SOKŠ pre konkrétne informácie.
  • zúčastnite sa MSR. MSR je rozsiahlejšia akcia ako ISC, máte možnosť stretnúť viac riešiteľov a skladateľov, stráviť s nimi viac času a navyše si vyskúšať formát majstrovstiev sveta. Navyše MSR majú tento rok veľmi dobrú centralizovanú polohu, čiže sú dobre dostupné riešiteľom z celého Slovenska.

Verím teda, že máte dosť inšpirácie, ako s riešením pokračovať ďalej, prípadne skúsiť aj nejaké to skladanie. Teraz by som rád vysvetlil, akým spôsobom ukončíme našu súťaž.

V decembri prídu ešte 4 súťažné úlohy, z ktorých každá bude v rekordnej hodnote 20 bodov. Budú to „úlohy druhého dňa“, teda z oddelení pomocných matov, mnohoťažiek a samomatov, pretože tieto oddelenia boli najmenej zastúpené. Tieto úlohy budú vychádzať štandardne každý pondelok až do konca mesiaca/roka, kedy následne súťaž uzavrieme a, ako verím, čoskoro aj vyhodnotíme. Vyhodnotenie potom prinesieme formu krátkeho záverečného článku.

Na záver tejto lekcie chcem ešte ukázať jednu skvelú úlohu. Jedná sa o pomocný mat druhým ťahom, na ktorom sa podieľalo až 5 autorov, a ktorý má 8 riešení, z toho štyri dvojice analogických. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, ako náročne je do pozície vtesnať vôbec jednu dvojicu analogických riešení, ani si neviem predstaviť, ako sa to mohlo podariť so štyrmi. Odporúčam teda, aby ste si skúsili úlohu vyriešiť, prípadne si môžete pozrieť riešenie alebo návod tu.

Neostáva mi už teda nič iné, ako vám zaželať príjemnú zábavu pri riešení poslednej série súťažných úloh a veľa šťastia v cieľovej rovinke.

Súťažná úloha č. 39

ČNT, h#3 (pomocný mat tretím ťahom), dve riešenia, max. 20 bodov

Súťažná úloha č. 40

BNT, s#3 (samomat tretím ťahom), max. 20 bodov

Súťažná úloha č. 41

BNT, #4, max. 20 bodov

Súťažná úloha č. 42

BNT, s#5 (samomat piatym ťahom), max. 20 bodov

Riešenia z Lekcie 10 poslané do 31.12.2016 23:59 budú započítané do súťaže.

Riešenie pošli formulárom nižšie. Nezabudnite napísať číslo súťažnej úlohy.


Tréningové šachové DVD

Priebežné poradie po Lekcii č.9
#	      Nick	                          Počet bodov	        PH1
1	Jozef	                     293.6	109
2	janjurco 	             287	151
3	Bohuslav Czudek              287	173
4	OndrejFranko	             177	99
5	Milan Svrček	             141.6	152
6	tomi	                     132.6	195
7	Peter Lukáč	             102.2	185
8	PaeDr. Ján Husák             101.7	107
9	Ján Machník	              94	215
10	Evička	                      31	108
11	Stefan Galdik 	              14	41
12	Marek Tobias	              13.5	44
13	Martin Rexa	               6	35
14	Adrián Struhár	               2	81
15	Stanislaw, hrábje z Ohrady     0	19

Partneri súťaže

novoborsky sachovetreningy SOKS_logo

Trochu iný šach – Prológ
Trochu iný šach – Lekcia 1
Trochu iný šach – Lekcia 2 Dvojťažky
Trochu iný šach – Lekcia 3 Trojťažky
Trochu iný šach – Lekcia 4 Štúdie
Trochu iný šach – Lekcia 5 Zo života
Trochu iný šach – Lekcia 6 Svetový kongres
Trochu iný šach – Lekcia 7 Pomocné maty
Trochu iný šach – Lekcia 8 Mnohoťažky
Trochu iný šach – Lekcia 9 Samomaty

Facebookgoogle_plusyoutubeinstagram

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *