A. Krämer, Deutsche Schachzeitung, 1955 1. d8J (2. Jf7#) 1… Jd6 2. Jf7+ Jxf7 3. Je3 (4. Jf5#) 3… Jd6 4. Jf5+ Jxf5 5. b8D (8)
	Erich Zeppler, Die Schwalbe, 1936, 1. cena 1. Va8 (2. Vxd8#) 1… Vxa8 2. e6 (3. Vg8+) 2… Db8 3. Vg8+ Dxg8 4. fxg8D+ (6) 2… Dxe6+ 3. Kxe6 ~ 4. Vg8+ (2)
	A. Krämer & A Massmann, Die Schwalbe 1948 1. Ve3 zz 1… Dg2 2. Sg4 Da8 3. Ve5 zz 3… Dd8 4. Sd7 Da8 5. Ve4 (8)
	W. Rudenko, 1974 1. Ke7 (2. Kd7 ~, Sxc3, Vxc3 3. c4+, Jb4+, Je3+) (0.6, 0.6, 0,6) 1… Sxc3 2. Dd6+ cxd6 3. Jb4+ (2) 1… Vxc3 2. De5+ fxe5 3. Je3+ (2) 1… Jc4 2. Kd7 (3. Sc6#) 2… ~, Je5+ 3. c4+, Dxe5+ (0.4) 1… g5 2. fxg6 (3. Df5#) 2… fxg6 3. Vh5+ (1) 2… Dxg6 3. Df3+ (0.4) 2… Dg4 3. Dxg4/Vxg4 (0.4)
	S. Loyd, 1857 1. Dxf2+ 1… gxf2+ 2. Kf1 (3. Jge6+) (1.1) 2… De5/Df5 3. Vh4+ (1) 2… Dg4 3. Jb5+ (1) 1… Dxf2+ 2. Kd1 (3. Ve4#) 2… De1+ 3. Vxe1 (0.7) 2… Df1+ 3. Sxf1 (0.7) 2… Dxd2+ 3. Kxd2 (0.7) 2… De2+ 3. Sxe2/Vxe2 (0.7) 2… Df5 3. Vh4+ (0.7) 2… Df4, Dg2 3. Jge6+ (0.7) 2… Df3+ 3. Jxf3+ (0.7)

Samomaty

Praktickí šachisti zvyknú niekedy hovoriť, ak zahrajú extrémne zlé ťahy, že to bol „pomocný mat“ alebo „samomat“. V tejto lekcii sa dostaneme k tomu, aký je medzi týmito pojmami vlastne rozdiel. Pomocným matom sme sa už venovali a videli sme, že sú vskutku exotické. Iba na pripomenutie, v pomocných matoch biely a čierny spolupracujú, aby čierneho zmatovali. Tým je samozrejme logika šachu postavená tak trochu na hlavu, avšak, ako uvidíme v tejto lekcii, môže to byť ešte oveľa horšie.

Čo je to teda samomat? Je to taká úloha, kde biely musí (v stanovenom počte ťahov) čierneho donútiť zmatovať ho. Čierny sa teda nielen že nesnaží bieleho zmatovať, ako je to v pomocných matoch, ale dokonca sa tomu aktívne bráni. A ako môže biely čierneho k niečomu donútiť? Jednoducho tak, že čiernemu neostanú žiadne iné legálne ťahy. Zvyčajne sa to prejaví tak, že biely vynucuje ťahy čierneho pomocou „takmer matu“, teda takého šachu, proti ktorému je jediná obrana – tá je potom vynútená. Druhá možnosť sú tempové samomaty, kde čierny má veľmi málo materiálu, ktorý je prípadne ešte vo väzbe, a tak mu ostáva vždy jediný ťah.

Samomaty sú veľmi špecifické. Zatiaľ čo na pomocné maty sa dá relatívne jednoducho zvyknúť (pozor, to neznamená, že sú ľahké), so samomatmi to tak ľahko nejde. Vyžadujú si uvažovať úplne iným spôsobom, ako v normálnom šachu. V pomocných matoch ťahy bieleho zvyčajne aspoň smerujú k čiernemu kráľovi a snažia sa vytvoriť matovú sieť. V samomatoch to tak vôbec nie je. Ťahy bieleho majú rôznorodú logiku, často je to oslabenie nejakého poľa, zníženie pôsobnosti vlastnej figúry, či zapchanie únikového poľa vlastnému kráľovi. Nastaviť sa na takýto spôsob rozmýšľania vyžaduje veľa cviku. Samomaty sú rozhodne najťažším oddelením.

Je tu však aj dobrá správa. Samomat druhým ťahom je zvyčajne ľahký a na trojťahový sa tiež dá navyknúť. Horšie je to s tými dlhšími. Na súťažiach sa neraz stáva, že takmer všetci riešitelia od tých viac vzadu až po veľmajstrov získajú za samomaty 10 bodov (z 15), pretože dvojťahový a trojťahový sú dostatočne ľahké a posledný päťťahový je nad sily všetkých. Veľmajstri síce vyriešia prvé dva rýchlejšie ako ostatní, to im však aj tak nepomôže.

Ako riešiť samomaty

Množstvo všeobecných zásad platí aj tu, teda identifikovať, či sa jedná o hrozbu alebo tempo, hľadať už pripravené varianty a pekné, nečakané ťahy, skúmať či hrozí bielemu kráľovi šach a podobne. V kontexte samomatov je možné mnohé z týchto vecí identifkovať jednoduchšie ako pri priamych úlohách. Napríklad v predchádzajúcej lekcii sme mali tempovú 6-ťažku (súťažná úloha č. 32), v ktorej mal čierny v princípe veľa možných ťahov. Samozrejme, jeho odpoveď bola vždy vynútená, pretože inak by dostal mat. V samomatoch ale takýto mechanizmus nemáme – nemôžeme čierneho obmedziť tým, že mu hrozí mat. Preto tempové samomaty (obzvlášť tie dlhšie) sú také, kde má čierny iba veľmi málo legálnych ťahov, zvyčajne 2.

Ďalej, napríklad, šachy bielemu kráľovi sú integrálnou súčasťou riešenia. Bielemu zvyčajne stále hrozia nejaké šachy, dokonca maty. Samotnou úlohou bieleho je vyvolať niektorý z matov, ktoré mu hrozia. Pozor však, pretože keď sa podarí čiernemu dať taký šach, ktorý nie je mat, získava často rozhodujúci čas, prípadne môže pokračovať v šachoch. V začiatočnej pozícii bielemu zvyčajne hrozí nejaký mat a treba dávať pozor na to, aby sa táto hrozba nepremenila na obyčajný šach – to by mohol čierny využiť.

Tempové samomaty sa nevyskytujú tak často a keď už, tak zvyčajne s čiernym pešiakom a dlhšieho charakteru (na 5 a viac ťahov). Potom je úlohou vymyslieť, na ktorom poli a ako by biely kráľ mohol dostať mat a ako premanévrovať biele figúry tak, aby zapchali potrebné polia okolo kráľa a zároveň zaistili hladký priebeh ťahov čierneho. V tomto sa podobajú na pomocné maty a riešiť ich treba veľmi podobne.

Zaujímavejšie sú však klasické hrozbové samomaty, a to najmä tie dvojťahové a trojťahové. V týchto úlohách je absolútne kľúčovou hrozba. Prvé, čo musíme urobiť, je identifikovať hrozbový kameň čierneho, teda ten, ktorý bude v hrozbe matovať. Hrozbový kameň sa takmer vždy vyznačuje tým, že je niekde „zacvaknutý“. Typické príklady zacvaknutia, sú napríklad veža blokovaná pešiakom/pešiakmi na niektorej rade/stĺpci, strelec blokovaný pešiakmi na diagonále, ale napríklad aj zdvojené líniové figúry (aj keď jedna odíde, druhá vykoná hrozbu) alebo figúra vo väzbe (väzba sa v priebehu hrozby zruší). Jednoduchý príklad zacvaknutej figúry môže byť aj blokovaný pešiak. Jeden motív, ktorý sa často opakuje je konštrukcia čiernych figúr Va1, Sb1, pa2 s bielym kráľom pod matom na prvej rade. V takom prípade sa biely snaží vyprovokovať ľubovoľný odťah čierneho Sb1.

Keď nájdeme hrozbový kameň, musíme vymyslieť, ako ho využiť v hrozbe. Najčastejšie sa obetuje nejaká biela figúra v okolí čierneho kráľa, ktorú následne čierny vezme hrozbovým kameňom a matuje. Iný častý motív je, že čierna figúra sa predstaví pred šach a svojim odťahom dá odťažný mat. Záverečný úder bieleho môže byť pripravený už v základnej pozícii a je iba nutné ustúpiť nejakou figúrou, ktorá kryje niečo, čo by nemala, alebo naopak, je treba pritiahnúť nejakú figúru, ktorá vykoná prácu. Najmä v dvojťahových samomatoch je to možné relatívne rýchlo identifikovať.

Predtým, než sa pozrieme na konkrétne príklady, ujasnime si ešte, ako označujeme samomaty a ako zapisujeme riešenia. Samomat n-tým ťahom označujeme s#n (z anglického selfmate), teda napríklad s#2, s#3 a podobne. V samomate n-tým ťahom začína biely a musí hrať tak, že nech hrá čierny akokoľvek, najneskôr n-tým ťahom dá bielemu mat. Do riešenia zapisujeme všetky ťahy až po posledný, teda n-tý ťah bieleho. Krátke varianty (ktoré končia skôr ako n-tým ťahom) netreba písať. Tak, ako aj v priamych úlohách, píšeme hrozbu (ak existuje) a obrany proti nej (ak nie je hrozba, tak všetky ťahy čierneho).

E. Iwanow, Gazeta Czestochowska, 1965, 1. cena, s#2

Táto úloha je na samomat trochu netypická, ale keďže je v nej tak málo materiálu (práve tým je netypická), dobre poslúži na zahriatie a precvičenie si samomatového rozmýšľania. Tempovka to asi nebude, takže hľadáma najprv hrozbový kameň. Zdá sa, že by to vďaka batérií mohla byť dáma, ale je príliš voľná. Po pozornejšom pohľade na pozíciu nám do oka padne pešiak na h3, ktorý je blokovaný a po Dg2+ by mohol matovať. Lenže na to, aby bol čierny po Dg2+ prinútený dámu zobrať, nesmie mať možnosť Kxe2, ktorú v začiatočnej pozícii má. Ako úvodník sa teda núka odísť vežou niekam po e-stĺpci (aby bolo stále kryté aj e3) a náš inštinkt by nám mal zaveliť, že je to buď e1 alebo e4. Po 1. Ve1 však príde 1… g3, kráľ získavá ústupové polia f4 a g4 a hrozba je zahnaná. Skúsme teda 1. Ve4. Hrozba je už spomínané 2. Dg2+ hxg2#, proti ktorej sú 3 obrany: Kxe4, Dxe4 a Va1 s väzbou bielej dámy. Nechávam na čitateľovi, aby našiel správne pokračovania bieleho (riešenia príkladov sú na konci lekcie).

L. Kubbel, Magyar Sakkvilag, 1925, 1. cena, s#2

Na prvý pohľad si môžeme všimnúť, že ľubovoľný ťah čierneho jazdca okamžite matuje a taktiež, že je pripravená téma Pickaninny, teda štyri ťahy pešiaka zo základnej rady. To je signál, že sa bude jednať o tempovú úlohu. Úvodník je viac-menej jasný – treba niečo podložiť na c6 a veža to asi nebude, pretože púšťa polia okolo kráľa, takže 1. Jc6. Po ťahu čierneho pešiaka sa druhý čierny pešiak ocitne vo väzbe, takže stačí spacifikovať toho, ktorý ťahal a čiernemu neostane nič iné, ako odskočiť jazdcom z g1 a matovať. Opäť, zvyšok riešenia nechávam na čitateľa.

Pozrime sa teraz na typickejší príklad dvojťahového samomatu. Podobné úlohy sa často vyskytujú aj na súťažiach.

A. Grin, British Chess Federation, 1967, s#2

Tempo môžeme rýchlo vylúčiť, takže treba hľadať hrozbový kameň. Ako kandidát sa javí strelec, ale nie je úplne zacvaknutý na diagonále g1-a7. Má však iba jediný ústup a keď si navyše všimneme, že po Sb8 vychádza Kg1+ s vynúteným Dxh2#, je to jasné. Ostáva teda otázka, ako využiť strelca a diagonálu g1-a7. Aj trochu inštinktívne by nás malo zlákať 1. e4, ktoré dáva dámu do väzby a vytvára hrozbu 2. De3+ Sxe3#. Čo môže proti tomu robiť čierny? Okrem už spomínaného Sb8 je obranou aj každé prekrytie strelca a možno aj ďalšie ťahy. Nechávam opäť na čitateľa pohľadať všetky obrany a nájsť správne odpovede bieleho.

Videli sme, ako vyzerá taký dvojťahový samomat. Výhodou je, že obsah zvyčajne nie je príliš komplikovaný. Čierny má zacvaknutú figúru, biely vytvorí hrozbu, v ktorej táto figúra matuje a už len stačí skontrolovať, ktoré ťahy čierneho hrozbe bránia. Pri dlhších samomatoch je už obsah o niečo komplikovanejší, pretože hrozba má ďalšie dva ťahy, a teda aj obrany môžu byť sofistikovanejšie. Navyše, pri samomatovej logike je veľmi náročné overiť, či je nejaký ťah obrana alebo nie, a tak sa oplatí skúšať aj ťahy čierneho, ktoré na prvý pohľad nevyzerajú ako obrany.

Vjatcheslav Kopajev a Aleksandr Feoktistov, Die Schwalbe, 1997, s#3

Tempovku môžeme opäť vylúčiť, treba teda nájsť hrozbovú figúru. Čierny Sa2 je síce zacvaknutý, ale oveľa viac bije do očí batéria Sd2, De1, ktorá je nasmerovaná na bieleho kráľa. Tu je použitý motív zdvojenia figúr namiesto fyzickej blokády. Ako betériu využiť? Nuž, ponúka sa Sb4+ po príchode čierneho kráľa na c5. Doteraz to bolo viac-menej logické, ale tu sa už žiaľ musíme zastaviť. V dvojťahovom samomate by to bolo jasné – nájsť ťah bieleho, po ktorom bude Sb4 hrozba. Tu však musíme nájsť celý manéver, pomocou ktorého biely dostane čierneho kráľa na c5. To je oveľa komplikovanejšie a navyše je aj viac možností.

Začnime tým, čo je zrejmé – aby mohol čierny kráľ ísť na c5, musí mu biela dáma uvoľniť cestu. To by mohla spraviť buď v prvom alebo druhom ťahu. Napriek tomu, že dať čiernemu kráľovi voľné pole je jedna zo všeobecných zásad, v hrozbových samomatoch sa to zvyčajne nestáva. Je to preto, že čierneho kráľa potrebujeme stále držať v mate, aby sme vedeli vynucovať ťahy čierneho. Skúsme teda najprv možnosť, že to spraví v druhom ťahu. V takom prípade to môže spraviť rovno so šachom, teda zvyšok bude forsírovaný. V podstate prichádzajú do úvahy dve možnosti, ako dať čiernemu šach a zároveň ho pustiť na c5 – z b7 a z d8. Problém, prečo toto nemôžeme zahrať hneď je, že visí veža na e6. Keď si zároveň všimneme bielu polobatériu Ve6, Jf7, Sg8, ponúka sa odchod jednej z predných figúr, aby sa vytvorila plnohodnotná batéria.

Aby sme zistili, ktorá figúra a kam má ustúpiť, musíme sa pozrieť na potenciálne obrany. Jednoznačne, branie Jxc3 aj Vxc3 budú obrany. Po oboch týchto ťahoch bude pravdepodobne cieľom odlákať berúcu figúru z c3 v treťom ťahu a tá svojím odťahom dá mat. V prípade jazdca môžeme odlákavať na e4 alebo d5, v prípade veže to najpravdepodobnejšie vyzerá na jazdcom c2. Zároveň si môžeme všimnúť ďalšie súvislosti. Hrozba šachom z b7 nie je efektívna, lebo po Kxc5 Sb4+ má čierny kráľ voľné pole d4. Teda táto hrozba je reálna iba po 1. Ve4. Proti hrozbe Dd8+ má čierny obranu Vh7 ak ťahal v prvom ťahu jazdec (a nešiel na h6) alebo Dh4 ak nebol prvý ťah Vf6 alebo Ve7. Tieto obrany (Vh7 a Dh4) vyzerajú že nemajú škodlivý motív na rozdiel od braní na c3, ktoré zrejme budú tematické. Budeme sa teda snažiť zabrániť Vh7 a Dh4 a okruh potenciálnych úvodníkov zužujeme na Ve4, Ve7, Vf6 a Jh6. Medzi týmito ťahmi musíme rozhodnúť na základe braní na c3. Zvyšok už nechám na čitateľa – prepočítať, po ktorom úvodník vychádzajú varianty na spomínané obrany, ale tiež overiť, či neexistujú aj ďalšie obrany.

Videli sme, že trojťahový samomat je už výrazne komplikovanejší. Musíme uvažovať úplne iným spôsobom a do toho všetkého sa nám pletie náročný prepočet, pretože nie sme zvyknutí na zvrátenú samomatovú logiku. Škodlivé motívy čierneho sú nečakané a musíme hľadať úplne iné spôsoby ich využitie, než napríklad pri klasickej trojťažke. Aj z toho dôvodu vynecháme samomaty dlhšie ako 3 ťahy, pretože tie sú ešte oveľa ťažšie a na záver lekcie sa pozrieme na tempový trojťahový samomat.

L. Kubbel, Svobodnoje slovo, 1910, s#3

Čierny má jediného strelca, ktorý samozrejme bude matovať na hlavnej diagonále. Keďže strelec je podozrivo obmedzený pešiakmi, asi sa bude jednať o tempo. Ako však prinútiť tempovaním strelca, aby prišiel na hlavnú diagonálu a dal mat? Kľúčove je dostať ho do takej pozície, v ktorej nemá na výber, teda jediný jeho ťah je na hlavnú diagonálu a to navyše rovno s matom. Mohol by som sa tu rozpisovať, ako by sa to dalo teoreticky spraviť, ale táto nádherná úloha je vlastne zároveň zbierkou motívov na túto tému. Ak si ju teda chcete skúsiť vyriešiť, nečítajte ďalej.

Riešenia príkladov

Riešenia príkladov uvádzame v takom rozsahu, v akom treba písať aj riešenia súťažných úloh, vynechávame teda to, čo písať netreba.

• Príklad č. 1: 1. Ve4 (2. Dg2), 1… Kxe4 2. Dd3+, 1… Dxe4 2. Dxf2+, 1… Va1 2. Ve3+
• Príklad č. 2: 1. Jc6 zz, 1… bxa6 2. Ja5, 1… b6 2. Sxb6, 1… b5 2. Jb4, 1… bxc6 2. Sc5, 1… fxe6 2. Je5, 1… f6 2. Jxf6, 1… f5 2. Sf4, 1… fxg6 2. Sg5
• Príklad č. 3: 1. e4 (2. De3+), 1… Jxd4 2. Jb3+, 1… Jc5 2. Dxd3+, 1… Vb6 2. Db2+, 1… Vc5 2. Dc3+, 1… c5 2. Db4+, 1… Sb8 2. Kg1+
• Príklad č. 4: 1. Ve7 (2. Dd8+ Kxc5 3. Sb4+), 1… Vxc3 2. Je5+ Kd4 3. Jc2+, 1… Jxc3 2. Jg5+ Kd4 3. Dd6+
• Príklad č. 5: 1. Df6 zz, 1… Sxd8 2. Dxg5+ Sxg5 3. Sf6, 1… Sf8 2. Dh6+ Sxh6 3. Sg7, 1… Sxf6 2. Vh8+ Sxh8 3. Sg7

Zhrnutie

V tejto lekcii sme sa dostali k poslednému zo šiestich oddelení. Samomaty sú zároveň aj najexotickejším oddelením a vyžadujú nastaviť sa na úplne iný druh rozmýšlania. Venovali sme sa iba tým kratším z nich, pretože dlhšie vedia znechutiť aj ostrieľaného riešiteľa. Myslím ale, že uvedené príklady celkom dobre ilustrujú mechanizmy, ktoré sa v samomatoch používajú, a určite odporúčam, poriadne si ich prehrať. A teraz už sa konečne môžeme vrhnúť na čerstvé súťažné úlohy. Spôsob zápisu riešenia by mal byť jasný, ostáva mi už len dodať, že za každý samomat bude možné získať až 15 bodov, teda najviac spomedzi všetkých oddelení. Želám veľa zábavy pri riešení.

Súťažná úloha č. 35

BNT, s#2, max 15 bodov

Súťažná úloha č. 36

BNT, s#2, max 15 bodov

Súťažná úloha č. 37

BNT, s#3, max 15 bodov

Súťažná úloha č. 38

BNT, s#3, max 15 bodov

Riešenia z Lekcie 9 poslané do 4.12.2016 23:59 budú započítané do súťaže.

Riešenie pošli formulárom nižšie. Nezabudni napísať číslo súťažnej úlohy.

[contact-form-7 id=“4084″ title=“Kompozičný šach“]
Tréningové šachové DVD

Priebežné poradie po Lekcii č.8
#	      Nick	                          Počet bodov	        PH1
1	janjurco 	             227	145
2	Bohuslav Czudek	             227	165
3	Jozef	                    225,6	97
4	OndrejFranko	             177	99
5	Milan Svrček	            126,6	146
6	Peter Lukáč	            102,2	185
7	PaeDr. Ján Husák	    101,7	104
8	Ján Machník	              84	208
9	tomi	                     72,6	179
10	Evička	                      31	108
11	Stefan Galdik 	              14	41
12	Marek Tobias	             13,5	44
13	Martin Rexa	               6	35
14	Adrián Struhár	               2	81
15	Stanislaw, hrábje z Ohrady     0	19

Partneri súťaže

Trochu iný šach – Prológ
Trochu iný šach – Lekcia 1
Trochu iný šach – Lekcia 2 Dvojťažky
Trochu iný šach – Lekcia 3 Trojťažky
Trochu iný šach – Lekcia 4 Štúdie
Trochu iný šach – Lekcia 5 Zo života
Trochu iný šach – Lekcia 6 Svetový kongres
Trochu iný šach – Lekcia 7 Pomocné maty
Trochu iný šach – Lekcia 8 Mnohoťažky

[feather_follow]

	Života Tanic, Die Schwalbe 1973, 1. cena 1. Jf6 (2)
	Carel Sammelius, Tidskrift för Schack 1955, 2. čestné uznanie 1. Vh3 (2. Jce2+/Jge2+) (1) 1… Jf3/Jf7/Jg6 2. Sf6+ (1) 1… Jxc6 2. Df6+ (1) 1… Jxd7 2. Dg7+ (1) 1… Jxg4 2. Dh8+ (1) 1… Jxc4 2. Vxc4+ (1)
	Volodea VAISMAN, Problem, 1960 1. Dg6 (2. Jc5) (1.2) 1… Sc4 2. Kg1 (1.2) 1… Sd4 2. Kf1 (1.2) 1… exd6 2. Kg3 (1.2) 1… Sxe5 2. Vd4+ (1.2)
	Milan LEGIŠA, Sinfonie Scacchistiche, 1980 1. Vb8 (2. De5+) (1.2) 1… Sc8 2. Je3+ (1.2) 1… Jxd4 2. Jxc3+ (1.2) 1… e3 2. Sf3+ (1.2) 1… c5 2. Df7+ (1.2)

Svetový kongres

Sedím na hotelovej izbe v Belehrade, hlavnom meste Srbskej Republiky, a pripravujem sa na nadchádzajúci Svetový kongres kompozičného šachu (WCCC – World Congress of Chess Composition), počas ktorého sa bude konať OPEN turnaj (pondelok 1.8), ale najmä majstrovstvá sveta v riešení (utorok a streda 2.-3.8). Kongres je vrcholnou udalosťou roka v kompozičnom šachu a schádzajú sa na ňom všetci najlepší skladatelia a riešitelia z celého sveta, aby sa navzájom podelili o skúsenosti na prednáškach, zmerali si sily v skladateľských a riešiteľských turnajoch a zažili príjemný týždeň ponorení spoločne v úvahách, ako prinútiť figúrky skákať podľa predpísaných tém a schém.

Keďže aj ja (napriek tomu, že skladateľ nie som), by som si nejaký ten skladateľský turnaj či prednášku rád skúsil, táto lekcia bude trochu kratšia. Tým, ktorých kompozičný šach už zaujal, ponúkam na malé doplnenie link na oficiálnu stránku kongresu: http://wccc2016.matplus.net/. Môžete na nej sledovať, ako sa darí mne a zvyšku slovenskej reprezentácie (žiaľ, z Česka neprišiel nikto), pozrieť si súťažné úlohy (samozrejme až po súťažiach), ale aj výsledky skladateľských turnajov a tí najaktívnejší sa niektorých skladateľských turnajov dokonca môžu aj zúčastniť (niektoré turnaje sú určené iba pre účastníkov kongresu, ale niektoré sú otvorené pre všetkých). Ako som už však spomínal na začiatku, skladanie nie je našou témou, takže sa mu venovať ďalej nebudem.

Chcel by som sa trochu zamyslieť nad tým, ako vlastne k takej riešiteľskej súťaži pristupovať, ako sa pripraviť a ako riešiť. Samozrejme, z dlhodobého hľadiska je dôležitý tréning a na to je najlepšie čítať knihy a najmä veľa riešiť, ale čo treba robiť bezprostredne pred súťažou a počas nej? A je to vôbec dôležité?

Z mojich skúseností vyplýva, že výsledok je možné ovplyvniť viacerými faktormi. Mnohé z nich rovnako platia aj pre praktický šach, či dokonca ľubovoľný šport, sú medzi nimi však aj také, ktoré sa týkajú výlučne riešenia.

1. Fyziologická príprava. Pod vznešeným názvom (ktorý som si vymyslel) sa skrýva jednoducho séria zásad, ktoré platia snáď vždy v živote – dobre sa vyspať, dobre sa najesť, avšak neprejsť sa, ísť na záchod pred kolom a podobne. Pri riešení na ne však treba obzvlášť myslieť, pretože keď „to na vás príde“ počas 20tich minút, ktoré máte na dvojťažky, môže to dopadnúť nepríjemne (podobne, ako keď zabudnete ísť pred časovkou). Na súťažiach je tiež často k dispozícii zadarmo občerstvenie, avšak priveľa sušienok v kombinácii s trojicou neoblomných štúdii je zaručeným receptom na spánok. Dobrým kompromisom sú ľahké jedlá bohaté na energiu a trochu kofeínu tiež nezaškodí.
2. Materiálna príprava. Ak po začatí odpočítavania dvojťažiek zistíme, že nám chýba pero, je už zvyčajne neskoro. Veľmi dôležité je mať aj správne šachovnice. Čo sa tým myslí? Zvyčajne je lepšie mať viac ako jednu šachovnicu, pretože často musíme skákať medzi úlohami a takto vieme ušetriť čas na stavaní pozície. Tiež je ale dôležité mať vlastné šachovnice, na ktoré je človek zvyknutý a vie sa na nich rýchlo orientovať. Bežne používané sú malé šachovnice, často magnetické, hlavne však také, ktoré dôverne poznáme. Uľahčuje to riešenie. Určite je ale nutné mať aspoň jednu šachovnicu, nech sa deje, čo sa deje. Bez šachovnice nie je možné vyriešiť takmer nič. Okrem toho treba dbať na to, aby mal človek k dispozícii všetko, čo bude potrebovať, teda nejakú vodu, niečo na zahryznutie, prípadne iné podobné veci. Počas riešenia nie je povolené nikam chodiť, okrem nutných prípadov na toaletu, avšak aj to je zriedkavé.
3. Samotné riešenie. Veľmi záleží, či riešime OPEN alebo systém majstrovstiev sveta. V OPENE dostaneme buď 12 úloh naraz, alebo po 6 v dvoch kolách, tak či onak je však základný rozdiel, že máme súčasne rôzne oddelenia. Treba teda začať najľahšími a takými, ktoré nám idú najlepšie – dvojťažkami, trojťažkami, prípadne krátkymi pomocnými matmi alebo samomatmi (pomocným matom a samomatom sa budeme venovať v ďalších lekciách, pomocným matom pravdepodobne už v tej septembrovej). Takýmto spôsobom eliminujeme riziko, že sa nám napríklad nepodarí dvojťažka (lebo máme množstvo času na kontrolu), čo je častý kameň úrazu v klasickej súťaži. Aj z tohto dôvodu sa OPEN považuje za menej seriózny štýl a štýl majstrovstiev sveta je náročnejší. A čo teda v prípade, že riešime klasickú súťaž? Dvojťažky sú špecifické, to sú preteky s časom, niečo ako blitzky. Zo začiatku som si ich staval na šachovnicu, no postupne som si zvykol riešiť ich priamo z diagramu a už to robím výlučne tak. Z 20 minút sa na stavaní dá ušetriť niekedy aj 5. Čo sa týka ostatných oddelení (ale aj dvojťažiek, aj keď tam do menšej miery), najdôležitejšie je zvoliť si správne poradie úloh. Pri pomocných matoch a samomatoch zvyčajne ideme od kratších k dlhším, pri mnohoťažkách sa dá pomôcť si viacerými vecami, o ktorých bude reč pri lekcii o mnohoťažkách a pri ostatných oddeleniach to jednoducho musíme odhadnúť. Úlohy s riedkym materiálom vyzerajú ľahko, na súťažiach sú však často zrádne – najmä ak je pozícia veľmi vzdušná. Lepšie je vyberať skôr uzavreté pozície. Nemenej dôležité ako voľba poradia je však aj časté striedanie úloh – najmä ak sa zasekneme. Žiaľ, toto je chyba, ktorú veľmi často robia aj skúsení riešitelia vrátane mňa. Človek dostane pocit, že „už to musí dať“, ale ten je jednoducho klamlivý. Po prestriedaní úloh a návrate k pôvodnej sa často stáva, že vám okamžite napadne správna idea a úloha je hotová. Ak riešime už poslednú úlohu z troch a sme zaseknutí, je dobré zresetovať úvahy a zamyslieť sa znovu, prečo sme niektoré ťahy zavrhli – často je medzi nimi správne riešenie.

V tejto lekcii ilustračné úlohy netreba, súťažné však budú ako zvyčajne, podobné ako v predchádzajúcej lekcii. Okrem toho, ak niekomu zvýši čas, odporúčam preriešiť si aj úlohy z majstrovstiev sveta, avšak aj s časovým limitom. Nastaviť si teda 20 minút na dvojťažky, 60 minút na trojťažky a 100 minút na štúdie (ostatné oddelenia, ktorým sme sa zatiaľ nevenovali si nechajte na neskoršie lekcie) a riešiť. Ak si poctivo nastavíte podmienky, môžete sa priamo na ostrej súťaži porovnať s najlepšími riešiteľmi z celého sveta! Do našej súťaže to počítať nebudeme, ale myslím, že to môže byť veľká zábava. A potom sa vidíme v ďalšej lekcii v septembri, v ktorej prinesieme aj krátky komentár k majstrovstvám sveta. A venovať sa budeme už spomínaným pomocným matom, ktoré sú (nielen) mojim obľúbeným oddelením.

Súťažná úloha č. 21

BNT, mat 3. ťahom

Súťažná úloha č. 22

BNT, mat 3. ťahom

Súťažná úloha č. 23

BNT vyhrá, štúdia za 10 bodov

Súťažná úloha č. 24

BNT remizuje, štúdia za 10 bodov

Súťažná úloha č. 25

BNT remizuje, štúdia za 10 bodov

Riešenia z Lekcie 6 poslané do 4.9.2016 23:59 budú započítané do súťaže.

Riešenie pošli formulárom nižšie. Nezabudni napísať číslo súťažnej úlohy.

[contact-form-7 id=“4084″ title=“Kompozičný šach“]
Tréningové šachové DVD

Partneri súťaže

Priebežné poradie po Lekcii č.5
#	      Nick	                 Počet bodov	   PH1
1	Jozef	             104	61
2	Bohuslav Czudek	     104	112
3	janjurco 	     103	104
4	OndrejFranko	     102	45
5	Peter Lukáč	     68,4	168
6	PaeDr. Ján Husák     49,8	72
7	Ján Machník	      49	136
8	Milan Svrček	      43	108
9	tomi	              37,4	145
10	Evička	              31	108
11	Stefan Galdik 	      14	41
12	Marek Tobias	     13,5	44
13	Martin Rexa	       6	35
14	Adrián Struhár	       2	65

Trochu iný šach – Prológ
Trochu iný šach – Lekcia 1
Trochu iný šach – Lekcia 2 Dvojťažky
Trochu iný šach – Lekcia 3 Trojťažky
Trochu iný šach – Lekcia 4 Štúdie
Trochu iný šach – Lekcia 5 Zo života

[feather_follow]

Niekoľko organizačných upresnení, aby sme vždy správne dostali vaše riešenia:

• Dostali sme jedno riešenie prostredníctvom formulára na komentáre namiesto formulára určeného na riešenia. Riešenie uznáme, ale chcem poprosiť, aby ste dávali pozor, ktorým formulárom posielate riešenie.

• Od niekoľkých riešiteľov sme dostali viacero riešení jednej úlohy. Keďže to bolo úvodné kolo, rozhodli sme sa výsledok uznať (ak sa správne riešenie nachádza medzi poslanými), v ďalších kolách to už však uznávať nebudeme. Dôvod je ten, že potom by bolo možné jednoducho vypísať všetky prípustné ťahy bieleho a správne riešenie sa medzi nimi určite nachádzať bude. Riešenie musí slúžiť ako návod, podľa ktorého môže ktokoľvek hrať za bieleho. Toto sa samozrejme netýka úloh, ktoré majú úmyselne viac riešení – vtedy treba vypísať všetky. Takisto sa občas môže pri dlhších úlohách stať, že v niektorej variante má biely viac pokračovaní na výber (takzvaný duál). V takom prípade je v poriadku napísať všetky správne pokračovania, ale stále stačí napísať aj iba jedno z nich.

• Mnohí píšete rozsiahlejšie riešenia, ako vyžadujú pravidlá. Oceňujeme to a sme radi, že nepoužívate pri riešení počítač. Pre pripomenutie, pri dvojťažkách stačí napísať úvodník, teda prvý ťah bieleho. Za správny úvodník bude udelený plný počet bodov (teda 2), za nesprávny 0. Všetky informácie ohľadom zápisu a hodnotenia riešení jednotlivých druhov úloh sú v úvode, budeme ich opakovať aj pri príslušných lekciách, ktoré sa budú venovať jednotlivým oddeleniam. Napísať viac z riešenia, ako je treba, síce nie je chybou, ale na zvyšné časti sa bodovo neprihliada.

Samozrejme, nesmieme zabudnúť ani na riešenia úloh z prvej lekcie. Uvádzame ich v rozšírenej forme, aby bolo jasné, čo všetko sa v úlohe nachádza. Časti riešenia, ktoré sú bodované (v našom prípade iba úvodník) sú vyznačené tučným písmom. Uvádzame takisto aj niektoré nesprávne riešenia (najmä zvodnosti) kvôli tomu, aby sme mohli ukázať, čo ich vyvracia. Verím, že takáto forma riešení je príjemnejšia, v súťaži však stále preferujem iba bodované časti riešení.

	1. J5c4? (2. Dh4#) 1… De7! 1. J3c4? (2. Dh4#) 1… De1! 1. Sd4! (2. Dh4#) 1… Db6+ 2. Sxb6# 1… Dc5+ 2. Sxc5# 1… Dxd4+ 2. Vxd4# 1… De1 2. Sc3# 1… De7 2. Sc5# 1… Jg~ 2. Dxf5#
	1. Se4! (2. Jxc4#) 1… Jxe3+ 2. Jb5# 1… Je5 2. Vd3+ 1… Jxd6 2. Sxd6#
	1. Ve7! (2. Dxf5#) 1… Kxd5 2. Sf3# 1… cxd5 2. Jd6# 1… e5 2. Vd4# 1… Vf6/Vh5 2. Jf6# 1… Je5 2. Vxe5#

A teraz k samotnej lekcii. Ako už napovedá názov, bude sa venovať dvojťažkám. Možno si pomyslíte, že dvojťažiek už stačilo (v minulej lekcii), že nie sú až také zaujímavé a koniec koncov ani až také náročné. Samozrejme, je pravda, že dvojťažky sú najjednoduchšie oddelenie, a preto sme ich aj vybrali do prvej lekcie – aj riešiteľ začiatočník ich dokáže vyriešiť iba so znalosťou všeobecných zásad.

Na súťaži je však situácia celkom iná. Na vyriešenie troch dvojťažiek máme iba 20 minút, ak si ich chceme prípadne ešte aj postaviť na šachovnicu (používanie šachovnice je dovolené v každom oddelení), ostáva ešte menej času a aj najlepším majstrom sa stane, že sa na niektorej (či nebodaj viacerých) dvojťažke popália.

Najväčšou pascou pri dvojťažkách nie je totiž ani tak neschopnosť nájsť riešenie, ako skôr takzvaná zvodnosť.

Zvodnosť je taký úvodník, ktorý sa tvári ako riešenie (a teda riešiteľa zvádza), ale čierny má naň jedinú obranu, ktorá zabraňuje matu. Táto obrana je navyše často veľmi nečakaný ťah, napríklad podhodenie dámy alebo uvoľnenie väzby. Existuje niekoľko schém, ktoré pracujú na princípe zvodnosti a síce tak, že ponúkajú niekoľko očividných kandidátov na úvodník a úlohou riešiteľa je odhaliť, ktorý z nich nie je zvodnosť.

Ilustrujeme to na príkladoch (príklady sú prebraté z knihy Rozwiazuj z Mistrzem Swiata od Piotra Murdziu.).

F.Abdurahmanovic, Schach-Echo, 1975, 1. cena

Výhodou pri dvojťažkách je, že čierny bude ťahať iba raz – teda ak sa nám zdá, že autor niečo zamýšla s čiernymi figúrami, musí sa to stať v prvom ťahu, a teda to bude pravdepodobne obrana proti úvodníku (ak to nie je tempo). V tejto úlohe môžeme spozorovať, že biela veža pri čiernom kráľoví visí, a to hneď piatimi spôsobmi. Taká brutálna koncentrácia sily zvyčajne nie je náhodná a znamená to, že rôzne brania budú obranami proti úvodníku.

Druhé poučenie, ktoré z úlohy môžeme získať, je podozrivá prítomnosť bieleho jazdca vedľa čierneho kráľa. Toto je asi najčastejší a najtypickejší motív dvojťažiek – jazdec alebo strelec stoja vedľa kráľa (po stĺpci alebo po riadku, nie po diagonále), nejakým spôsobom tam zavadzajú a úvodníkom je ich odťah.

Tu však treba zbystriť pozornosť, lebo iba jeden odťah je správny a ostatné sú zvyčajne zvodnosti, teda vyzerajú takmer ako riešenie, ale treba trpezlivo pátrať, aby sme odhalili obranu čierneho.

V našej úlohe sú tieto dve pozorovania v peknej synergii – odskokom jazdca vzniká hrozba Vd5, proti ktorej sú prirodzené obrany brania veže. Nechávame na čitateľovi zistiť, ktorý odskok je skutočne správny.

W.Jorgensen, Magasinet, 1947, 1. cena

Podobný motív so zámenou jazdca za strelca sa nachádza aj v tejto úlohe. Ľubovoľný odťah strelca vytvára hrozbu (akú?) a treba iba zistiť, ktorý je ten správny. Pomôckou je zásada o dlhých ťahoch, inak nám ale už nepomôže nič iné, ako trpezlivo hľadať obrany čierneho a odpovede bieleho na ne, až kým nevylúčime všetky ťahy strelca okrem jedného. Zvyšok riešenia opäť nechávame na čitateľa.

Malou variáciou tohto motívu môže byť, že susedná figúra (k čiernemu kráľovi) v úvodníku neodskakuje, ale je, naopak, pokrytá inou bielou figúrou. Toto je ale menej zvyčajné a tento jav sa vyskytuje skôr na zmätenie riešiteľa. Je treba ešte dodať, že v takýchto „vylučovacích“ úlohách sa oplatí overiť si, že naozaj žiadne iné ťahy bieleho nevychádzajú. Nie je dobré zastaviť sa pri nejakom ťahu, ak nevieme proti nemu nájsť obranu, ale radšej overiť, prečo aj ostatné ťahy nevychádzajú – predídeme tak množstvu chýb.

Predchádzajúci motív sa týka hrozbových úloh (aj keď v princípe sa rovnako môže vyskytovať aj v úlohách tempových). Tempové dvojťažky však tvoria tiež veľkú a dôležitú skupinu a mnohé sú veľmi komplikované. Odhaliť tempovú dvojťažku nie je vždy jednoduché, ale v princípe platí, že ak sú figúry čierneho podozrivo dôsledne zablokované, bude sa asi jednať o tempovku.

Taktiež pomáha, ak spozorujeme, že na takmer všetky ťahy čierneho je pripravený mat. Takéto úlohy sa delia na dva druhy. Prvý je taký, že mat nie je pripravený na všetky ťahy čierneho. Tieto úlohy sú zvyčajne jednoduchšie, pretože stačí jednoducho dohľadať maty na chýbajúce ťahy čierneho.

Ťažšie zvyknú byť úlohy, ktoré majú pripravený mat na každý ťah čierneho. V nich sa zvyčajne po úvodníku mierne alebo úplne poprehadzujú roly figúr a na jednotlivé ťahy čierneho vychádzajú iné maty, ako boli pôvodne pripravené. Tak ako v nasledujúcom príklade.

Bridgewater Hampsead and Highgate Expres

Takéto úlohy je veľmi ťažké riešiť, pretože tým, že biely už má všetko pripravené, nie je jasné, čo by mal vôbec robiť. Na pomoc nám tu prichádza všeobecná riešiteľská zásada a síce, že treba hľadať pekné ťahy. V mnohých takýchto úlohách je úvodníkom ťah, ktorý dáva kráľovi ústup alebo podhadzuje (nielen) ťažkú figúru. K tejto úlohe ešte prezradím, že ťah je „od miesta činu“ a zvyšok nechám na čitateľovi.

V predchádzajúcej úlohe neexistuje žiaden ťah bieleho, ktorý by zachoval pripravené maty. Môže sa však stať, že taký ťah existuje – teda biely jednoducho iba dá tempo čiernemu, ktorý sa ocitne v už priravenom zugzwangu. Neexistuje nejaké spoľahlivé pravidlo, ktoré by odhalilo, či biely vie zachovať pripravené maty – treba jednoducho hľadať (podľa všeobecných zásad). Preto aj tieto úlohy patria medzi najnáročnejšie.

Ako posledný príklad uvedieme úlohu, ktorej motív – prekrytie línií veže a strelca – je veľmi častý nielen v dvojťažkách.

N. Ruchlis, Revista Romana de Sah, 1962, 1. cena

Pri takto podozrivo „nastúpených“ strelcoch a vežiach musíme okamžite spozornieť, pravdepodobne sa totiž bude jednať o prekrývanie ich línií. Tento motív sa objavuje často – nielen pri dvojťažkách – a v rôznych fázach úlohy. Často dokonca prekrýva jedna zo strán svoje vlastné figúry.

V prípade, že sú prítomne obe veže aj strelci, tak ako v tejto úlohe, sa prekrytie zvyčajne uskutoční už v úvodníku bieleho, teda prvým ťahom biely položí kameň na jeden z priesečníkov e5,f5,f6,g6. To sa dá urobiť dokopy šiestimi spôsobmi a úlohou riešiteľa je rozlúštiť, ktorý je ten správny.

Treba sa však mať na veľkom pozore – ostatné ťahy sú zvodnosti a jediná obrana čierneho je vždy starostlivo skrytá. Táto úloha je skvelá na precvičenie si riešiteľského prepočtu, a teda, ako je už dobrým zvykom, zvyšok riešenia nechávame na čitateľa.

Rada na záver

Videli sme niekoľko motívov, ktoré sú typické pre dvojťažky. Samozrejme, motívov a tém existuje oveľa viac, ale so znalosťou týchto už je možné vyriešiť veľké množstvo dvojťažiek veľmi rýchlo. Na súťaži, keď máme obmedzený časový limit, je dôležité rýchlo zaradiť úlohu (tempovka, hrozbovka), prípadne odhaliť figúry, ktoré budú pravdepodobne ťahať v úvodníku (ako jazdec a strelec v našich príkladoch).

Treba si pritom všímať ťahy čierneho – či sú pripravené nejaké pekné obraty alebo taktické schémy, ktoré by mohli byť súčasťou riešenia, ktoré maty sú už pripravené a naopak, či existujú nejaké silné obrany, teda také ťahy, na ktoré biely len ťažko bude hľadať odpoveď (ako napríklad branie dámy, šach a pod.).

Ale dosť už múdrych rečí, pokračujeme v súťaži!

Súťažná úloha č.4

BNT Mat 2. ťahom. Úloha za max. 2 body.

Súťažná úloha č.5

BNT Mat 2. ťahom. Úloha za max. 2 body.

Súťažná úloha č.6

BNT Mat 2. ťahom. Úloha za max. 2 body.

Súťažná úloha č.7

BNT Mat 2. ťahom. Úloha za max. 2 body.

Riešenia z Lekcie 2 poslané do 1.5.2016 23:59 budú započítané do súťaže.

Riešenie pošli formulárom nižšie. Nezabudni napísať číslo súťažnej úlohy.

[contact-form-7 id=“4084″ title=“Kompozičný šach“]
Trénuj viac a s najlepšími

Partneri súťaže

Priebežné poradie po Lekcii č.1
#	Nick	         Počet bodov	PH1
1	OndrejFranko	       6	5
2	Stefan Galdik 	       6	14
3	Jozef	               6	17
4	PaeDr.Ján Husák	       6	18
5	janjurco 	       6	24
6	Bohuslav Czudek	       6	24
7	Milan Svrček	       6	25
8	Peter Lukáč	       6	33
9	tomi	               6	37
10	Marek Tobias	       4	6
11	Evička	               4	12
12	Ján Machník	       4	18
13	Adrián Struhár	       0	15

Trochu iný šach – Prológ
Trochu iný šach – Lekcia 1
Ď2%kujeme

[feather_follow]