V každom športe sa najväčšej pozornosti teší najvyššia liga, veď sú tam tí najlepší. Tak to má predsa byť, podujatia si získavajú mediálnu pozornosť a hráči sú profíci, ktorí sa tým živia. Ja som však špecialista na trénovanie detí a mládeže do FIDE ratingu 1700, a preto ma pochopiteľne najviac zaujímajú dve najnižšie súťaže – 4. a špeciálne 5. Bratislavská liga. Ešte pred niekoľkými rokmi v nej dominovali dospelí, z ktorých veľké percento tvorili dôchodcovia.
Omladzovanie súťaže deťmi vyvolávalo u skúsených „harcovníkov“ z rôznych klubov otázky, či je táto liga pre ne naozaj vhodná, či radšej nevytvoriť 6. ligu či niečo iné tomu podobné. Do siahodlhých diskusií som bol zapojený i ja, ale napokon sme sa k žiadnej zmene neodhodlali. Vtedy ma to aj mrzelo, ale s odstupom času som rád, že k žiadnej veľkej „rekonštrukcii“ nedošlo.
Iste tomu napomohlo aj to, že mnohé deti šachovo vyrástli a priam sa „naklonovali“ a to nielen v Doprastave, trend badať aj v iných kluboch. Presné štatistiky nemám, ale túto sezónu mám pocit, že celkovo je nadpolovičná väčšina na súpiskách tvorená hráčmi mladšími ako 18 rokov. Je to pozitívny trend a dobrá správa pre šach v hlavnom meste.
A čo sa mi na 5. lige tak veľmi páči? Po prvé to, že priestor dostávajú aj deti, ktoré sú pokročilými začiatočníkmi. Jasné, chybám sa nevyhnú a väčšinu partií prehrajú, ale to sú predsa šachy. Ešte by to chcelo trochu spomaliť, aj naposledy som mal pred začiatkom kola k svojim hráčom príhovor. Veľmi nepomohol, ako keby som hrach na stenu hádzal. Ale celkovo sa aj tento ukazovateľ zlepšil, pamätám si na zápasy pred piatimi rokmi, ako na Drieňovej prehrávali moji malí zverenci jednu partiu za druhou.
Nedá sa zabudnúť na Martinka Srnáka, ktorý si pri jednom z prvých štartov v 5. lige sadol za šachovnicu a na hodinách mal nastavených 1:30. „Martinko, vieš čo to znamená?“ Nemal ešte ani 7 rokov, tak len mykol ramenami a celkom vážne sa ma spýtal: „Žeby bullet?“ Ešteže som mu položil otázku pred štartom, bulletu sa našťastie vyhol, už vie stráviť za doskou oveľa viac času. Dnes je z neho už silný hráč, ktorý už obral o body nejedného dospelého a zďaleka to nie je ojedinelý prípad.
Druhá vec, ktorú na 5. lige milujem je jej nevyspytateľnosť. Obrovská škoda, že Niké zatiaľ neumožnila tipovanie výsledkov. Keby len tušili k akým zvratom tam môže dôjsť… Asi by som mal pokušenie vsadiť si aj ja, hoci mne je akýkoľvek tiket proti srsti. Teraz však vážne, favorit na každý súboj sa hľadá ťažko, pretože až na pár výnimiek má väčšina družstiev v kádri dvoj až trojnásobok hráčov, ktorí môžu nastúpiť. Kto si sadne za šachovnicu, je tak trochu lotéria, pretože okrem maródky, rodinných osláv a štvrťročných písomiek do toho vstupuje aj to, že viacerí hrajú niekoľko líg a odohrať za víkend niekoľko kôl v rôznych súťažiach je časovo veľmi náročné.
Typická ukážka – naše družstvo Doprastav K4 prehralo s Krasňanmi „C“ 0:8, nakladačku nám udelil aj Doprastav DNV, no proti Slovanu „K“ sme vyhrali, pretože sa nám podarilo nastúpiť v celkom silnej zostave na horných doskách, ktoré to „zariadili“. Minulý rok bola aj nadstavba, ale to už bol naozaj maratón, tento rok sa hrá bez nej, čo je iste múdre. Z každej súťaže 5. ligy (sú dve a v každej je 13 družstiev) postupuje do štvrtej len jedno. Celkom náročné, veď kto chce postúpiť, nesmie zakopnúť, ak tak len raz, ale ani to už potom nemusí na víťazstvo stačiť.
Tretia vec, ktorá ma na 5. lige fascinuje, je to, že v niektorých sálach to naozaj žije šachom. Na Slovane sa hrá viac zápasov naraz, podobne aj na Drieňovej v Doprastave, a aj vo “filiálke“ Doprastavu v Starej jedálni! To treba proste zažiť. V Starej jedálni sme tento rok dokonca postavili až 4 družstvá! A vo vedľajšej miestnosti sa hrá ešte aj Detská Bratislavská liga. Spolu s rodičmi je tam v piatok na domácich zápasoch okolo sto ľudí! Samá talentovaná mládež a to už sme najlepších nechali hrať vyššie ligy. Pred piatimi rokmi, až na pár výnimiek, nikto z tých, čo sú na súpiskách Doprastavu v Starej jedálni, nebol členom v šachovom klube, niektorí o šachu ani nechyrovali, alebo sa v tom čase ešte hrávali na pieskovisku. Neuveriteľné! A neuveriteľne krásne. Nech žije 5. liga!
A na záver – veľká vďaka všetkým organizátorom, funkcionárom, rodičom i trénerom, ktorí sa nezištne zapájajú: riešia súpisky, rozostavujú stoly, stoličky, šachové súpravy, pomáhajú si s odvozmi, skrátka všetko preto, aby si každý účastník mohol schuti zahrať.
Autor: Martin Hunčár