Fascinuje ma, že v dnešnej počítačovej dobe šachy poskytujú toľko možností a kombinácií, že ich počítače ešte nedokázali všetky spočítať. Ľudská myseľ je preto stále o krok vpred.

Za dvadsať rokov šachovej praxe som urobila veľa dobrých ťahov. Učiť deti túto skvelú hru je určite jedným z nich. Gens Una Sumus (Sme jedna rodina).

V roku 1982 bol druhý na juniorských majstrovstvách sveta a o rok nato dostal titul medzinárodného majstra, v roku 1992 sa stal veľmajstrom. Jeho knihy o šachu sú vysoko cenené a úspešné.

Šach hrám od 10tich rokov. Prešiel som si doslova od poslednej šachovnici v piatej lige až po prvú v Extralige. Na šachu ma najviac priťahuje ich súťaživosť, možnosť stále sa zlepšovať (ak je vôľa) a nevyčerpateľné možnosti hry.

Som šťastne ženatý a mám dvoch synov, som spisovateľ, pôsobím aj ako lektor na školách. Šach je moje najobľúbenejšie hobby (ešte behám a hrám tenis :-)) Rád by som pomohol deťom zlepšiť sa v tejto krásnej hre, ktorá má tak veľa podobného so zápasmi, ktoré zažívame v bežnom živote.

Šachy hrám od svojich cca 10 rokov. Zúčastnil som sa mnohých žiackych súťaží a turnajov v rámci formátu Majstrovstvá Slovenka v rôznych vekových kategóriách do 18 rokov. Za najväčší úspech z týchto čias považujem asi 3.miesto na MSR v kategórii do 16 rokov. Už od mala som bol trendsetter, čo dokazuje aj fotka z mojich začiatkov. S postupnou stabilizáciou vkusu na módu nastala aj stabilizácia výkonov, niekto by povedal, že stagnácia 🙂 Dlhé roky som hrával ligové súťaže za moje rodisko Nové Zámky, v tej dobe jedno z top mužstiev na Slovensku, za ktoré nehrali len silní domáci zadáci ale aj hráči svetovej triedy (Movsesian a i.) . Mal som možnosť zahrať si extraligu. Postupne som vystriedal viac mužstiev v rôznych ligách a aktuálne som členom sympatického bratislavského kolektívu Lokomotíva Caissa BA v 1.lige.. Popri práci už nie je toľko času na ďalší progres a rozvoj ale stále sa snažím udržiavať v šachovej kondícii a v kontakte so šachovým dianím. K trénovaniu som sa dostal cez inzerát na Facebooku a som vďačný šachovej akadémii, že som dostal šancu zbierať skúsenosti aj v tejto oblasti. Zodpovednosť za (nielen) šachový rast malých zverencov je vždy väčšia ako za ten svoj. Momentálne trénujem deti v ZŠ Rovinka. Vo voľnom čase si rád zašportujem čo je následne spojené s konzumáciou palaciniek. Ak si chcem naozaj oddýchnuť, tak relaxujem v prírode, či už na turistike v horách, alebo pri vodnej ploche akéhokoľvek charakteru-najčastejšie však jazero Draždiak v Petržalke.

“Som taký obyčajný karierista, ktorý sa snaží vo svete IT prerazit ako people manager. Svoju šachovú kariéru som začal v 6tich a skončil v 13tich. Tu a tam som sa zapojil do krčmových hier, alebo som zatiahol nejakú partiu pre klub, ale k súťažnému šachu som sa viac nevrátil. Čo si však nesiem od deckých čias je posadnutosť nad systémovým zmýšlaním a analýzou situácií. Dnes sa na šach pozerám ako na fantastický nastroj pre simuláciu reálnych žitotných situácii a náuku o strategickom myslení. Učiť decká je úžsaná skúsenosť, kde aj skúsený manager dostane zabrať a veľa sa naučí. Na druhej strane napriek fantastickému vzdelaniu som na veľmi veľa dôležitých vecí v živote musel prísť sám a bol by som rád keby decká nemuseli.”

Učiteľ a začínajúci tréner, ktorý chce svoje šachové zručnosti a vedomosti odovzdať nasledujúcej šachovej generácii. Zároveň aj odhaliť krásu šachovej hry, ktorú svet objavuje storočia aj v dobe počítačov a umelej inteligencie.

Ja a šach Vnútorný svet bojov, prepočtov a fantázií zhmotnený na javisku o rozmeroch 64 polí. Ja a trénovanie Vzájomné obohacovanie sa, podpora a rast.

Volám sa Radoslav Paňko a pochádzam z mesta Stropkov. Študujem na MatFyze v Bratislave učiteľstvo matematiky a fyziky. Rád sa venujem šachu, ktorého krásu chcem spoznávať spolu s deťmi na šachovom krúžku.

I keď som sa už vrátila aj do môjho hlavného zamestnania, taktiež sa rada venujem umeniu, maľovaniu a najnovšie rada trávim čas výrobou handmade odevov pre moju malú dcérku.Môj život vo veľkej miere ovplyvnil citát od Michelangela, ktorý mi raz napísala učiteľka ešte na základnej škole: “Dokonalosť sa skladá z maličkostí, ale dokonalosť sama nie je maličkosť.”