Christopher J.A. Jones, The Problemist 1. Vc2 Sd2 2. f2+ Ke2 3. Vxd2+ Jxd2# (10) 1. Kd3 Sc1 2. Vd2 Jf2+ 3. Ke3 Sxd2# (10)
	Valentin Rudenko, Problem 1980 1. Dh3 (2. Dg3+ Sxg3 3. Vxf5+) (4) 1… Jd4 2. Jd3+ Dxd3 3. Dxf5+ (4) 1… Jd6 2. Jd5+ Vxd5 3. Dxf5+ (4) 1… Sg3 2. Dg4+ fxg4 3. Vf5+ (4) 1… Vxg5 2. Vxe4+ fxe4 3. Dg4+ (4)
	Valentin Rudenko, V.Themes-84, 1981 1. Dc5 (2. Jf5+ Ke4 3. Jg5+) (5) 1… Vg2/Vg4 2. Jxf7+ Ke4 3. Jfg5+ (5) 1… Sc1 2. Jc4+ Ke4 3. Jd2+ (5) 1… Je2 2. Jb7+ Ke4 3. Df2 (5)
	B. Zastrow, Die Schwalbe, 1943 1. Jd2 zz 1… a5 2. g8V a4 3. Jb1+ Kb3 4. Vg2 a3 5. Vb2+ (10) 1… a6 2. g8S a5 3. Sa2 a4 4. Jb3 axb3 5. Sb1 (10)

Vyhodnotenie

Rok 2016 je úspešne za nami a s ním aj náš seriál o riešiteľskom šachu a dlhodobá riešiteľská súťaž. V prvom rade sa chcem veľmi pekne poďakovať všetkým vám, ktorí ste vytrvalo posielali riešenia a tým ste seriálu dodali skvelú atmosféru. O tom, ako ostať v kontakte s riešiteľským šachom som už písal v poslednej lekcii, teraz sa teda budeme venovať vyhodnoteniu súťaže.

Na úvod niekoľko štatistík. Riešili sme dokopy 42 úloh zo všetkých šiestich oddelení riešiteľského šachu v takejto distribúcii: 8 dvojťažiek, 10 trojťažiek, 7 štúdií, 5 pomocných matov, 6 mnohoťažiek a 6 samomatov. Spolu bolo možné získať 374 bodov. Najväčšie ťažkosti spôsobovala úloha č. 34, kde priemerný percentuálny zisk spomedzi odoslaných riešení bol iba 52%. Uznávam však, že táto úloha bola trochu úder pod pás, jej výber som dostatočne dobre nezvážil. Druhou najťažšou bola úloha č. 14 s priemerným ziskom 56%, po nej nasledovala úloha č. 15 s 60%. Naopak, pri úlohách č. 17, 24, 28, 30, 36, 37, 38 a 39 dosiahli všetci riešitelia, ktorí zaslali riešenia plný bodový zisk. Priemerný bodový zisk spomedzi všetkých odoslaných riešení bol na úrovni 81%.

Takéto hodnotenie však nemusí byť úplne presné. Berie totiž do úvahy iba riešiteľov, ktorí pre danú úlohu odoslali riešenie. Mohlo sa však pokojne stať, že úlohy, ktoré mali všetci správne boli práveže ťažké a riešenia poslalo iba zopár riešiteľov, ktorí úlohu vyriešili. Ak teda započítame pre každú úlohu aj riešiteľov, ktorí riešenie neposlali, dostaneme trochu iný obraz. Najťažšou sa stáva úloha č. 29, teda 4-ťahový pomocný mat z lekcie 7, s iba 25% bodovým ziskom, naopak najľahšou je dvojťažka č. 5 z druhej lekcie s priemerným percentuálnym ziskom až 93%. Priemerný bodový zisk spomedzi všetkých úloh vrátane riešiteľov, ktorí neposlali riešenie je na úrovni 46%. Samozrejme, ani táto štatistika dokonale neodráža realitu, pretože to, že niekto neposlal riešenie ešte neznamená, že úlohu nedokázal vyriešiť, mohol sa jej proste nevenovať. Môžeme si však takto utvoriť aspoň jemný obraz o tom, aké boli úlohy náročné.

Po tom, čo sme sa prehrabali vo všetkých možných priemeroch a ohodnotili sme úlohy samotné, je čas na vyhlásenie víťaza našej súťaže. Ním sa stáva riešiteľ Jozef s takmer plným bodovým ziskom 373.6 bodov. Srdečne mu gratulujeme a želáme veľa ďalších šachových a riešiteľských úspechov.

Navyše, okrem hlavnej ceny, ktorú sme ohlásili už na začiatku súťaže, sme vyžrebovali ešte jedného z vás, ktorý získa poukážku v hodnote 20€ na mesačný tréning na portáli sachovetreningy.sk . Viac už v záverečnom videu nižšie.

Víťazom ešte raz gratulujeme a tak isto ďakujeme všetkým riešiteľom. Počas roka ste nám posielali nielen riešenia, ale občas aj samostatné správy, ktoré nás vždy povzbudili a veľmi potešili.

Tým sa náš seriál už definitívne končí a ja dúfam, že sa s niektorými z vás niekedy uvidíme aj na nejakej ostrej riešiteľskej súťaži. V prípade, že máte akékoľvek otázky ohľadom riešiteľského šachu či riešiteľských súťaží, neváhajte nás kontaktovať prostredníctvom emailu sachovaakademia@gmail.com. Želám veľa riešiteľských úspechov!

IM Tomáš Peitl

Konečné poradie riešiteľskej súťaže
#	      Nick	                          Počet bodov	        PH1
1. Jozef	                    373,6	124
2. janjurco 	                     367	155
3. Bohuslav Czudek	             367	185
4. Milan Svrček	                    221,6	167
5. tomi	                            207,6	213
6. OndrejFranko	                     177	99
7. PaeDr. Ján Husák	            106,7	110
8. Peter Lukáč	                    102,2	185
9. Ján Machník	                      99	227
10. Evička	                      31	108
11. Stefan Galdik 	              14	41
12. Marek Tobias	             13,5	44
13. Martin Rexa	                       6	35
14. Adrián Struhár	               2	81
15. Stanislaw, hrábje z Ohrady         0	19

Partneri súťaže

Trochu iný šach – Prológ
Trochu iný šach – Lekcia 1
Trochu iný šach – Lekcia 2 Dvojťažky
Trochu iný šach – Lekcia 3 Trojťažky
Trochu iný šach – Lekcia 4 Štúdie
Trochu iný šach – Lekcia 5 Zo života
Trochu iný šach – Lekcia 6 Svetový kongres
Trochu iný šach – Lekcia 7 Pomocné maty
Trochu iný šach – Lekcia 8 Mnohoťažky
Trochu iný šach – Lekcia 9 Samomaty
Trochu iný šach – Lekcia 10 Koniec a začiatok

[feather_follow]

	A. Shinkman, British Chess Magazine, 1896 1. Dc5 zz 1… bxc5 2. Sg5 (5) 1… Sg8+ 2. Dd5+ (5) 1… g5 2. Dc2+ (5)
	M. Vukčević, US Problem Bulletin, 1981 1. Jh1 (2. Ve4+) (3) 1… Dg3+ 2. Jf4+ (3) 1… Dxc1/dxc1 2. Jf6+ (3) 1… Vb5 2. Dc3+ (3) 1… hxg4 2. Jxc3+ (3)
	G. Betman, Good Companion, 1925 1. a8S zz 1… fxg1D 2. f8D (3.75) 1… fxg1V 2. f8V (3.75) 1… fxg1S 2. f8S (3.75) 1… fxfg1J 2. f8J (3.75) Zvyšok riešenia nevypisujem, na ľubovoľný ťah čiernej premenenej figúry ju vezmeme a vynucujeme Vxa6#, výnimkou je iba Dxc5, po ktorom nasleduje 3. b5+.
	Autor neznámy 1. Dc5 (2. Dxc6+ Sxc6 3. dxc8D+) (3) 1… fxe5 2. b8J+ Jxa7 3. Dxc6+ (3) 1… Jxd7 2. b8V+ Jxa7 3. Dxb6+ (3) 1… bxc5 2. bxc8D+ Kxb6 3. Va6+ (3) 1… Sxc5 2. Vxc6+ sc6 3. dxc8D+ (3)

Posledná lekcia

Milí šachoví (a ako dúfam, teraz už aj riešiteľskí) priatelia, dostávame sa do cieľovej rovinky našej 10-mesačnej púte svetom kompozičného šachu. Začalo sa to nenápadne zľahka zvláštnymi dvojťažkami a vyústilo až do úplných absurdít v podobe samomatov z minulej lekcie. V tejto záverečnej lekcii sa obzrieme naspäť za všetkým, čím sme prešli a zhodnotíme, čo by sme si z toho celého vlastne mali odniesť. Avšak nielen to. Verím, že aspoň pre niektorých z vás táto lekcia nebude koncom, ale naopak začiatkom prehlbujúceho sa vzťahu ku kompozičnému šachu, a preto sa budem venovať možnostiam, ako zostať s riešením v kontakte.

Iba nedávno sa skončil zápas o majstra sveta v praktickom šachu, v ktorom Magnus Carlsen obhájil titul proti vyzývateľovi Sergejovi Karjakinovi. Na tomto zápase (nie, že by na iných nie) bolo vidno, o čom je praktický šach. Je to boj dvoch ľudí, pretláčanie sa, hľadanie slabín a spôsobov, ako súpera nachytať. Okrem porozumenia šachu rozhoduje vytrvalosť, psychická odolnosť či schopnosť dostať súpera do pre neho/ňu nepríjemnej situácie. Ak sa nám podarí pekný obrat (ako napríklad v závere poslednej partie tie-breaku zápasu Carlsen-Karjakin, ak ste nevideli, rozhodne odporúčam, je to obrat hodný kompozičnej úlohy – http://www.nss.cz/magnus-i.-obhajil-titul-ako-kral), je to samozrejme skvelé, ale nie je to naozaj dôležité. Na krásu sa nehrá a počíta sa len to, čo vedie k víťazstvu (alebo remíze), akoukoľvek cestou.

Riešiteľský šach je veľmi odlišný. Podkladom je rovnaká šachovnica, ale tam podobnosť končí. Súperom riešiteľa nie je človek, ale akási bytosť, ktorá hoc stojí na prehru, vždy urobí najsilnejší ťah a aj tak ju musíme poraziť, navyše v obmedzenom čase. Aj preto si myslím, že riešiteľské schopnosti v praktickej partii veľký význam nemajú. Riešenie nám však dáva možnosť naplno zažiť krásu v šachu – nemusíme sa trápiť, ako prekonať súpera a dostať sa do pozície s výhodou – už ju máme a stačí ju len presne využiť. Ak je praktický šach možné prirovnať k futbalu, potom kompozičný šach je ako zostrih najkrajších momentov.

Za posledných 10 mesiacov sme videli množstvo príkladov takýchto „najkrajších momentov“ a myslím, že práve toto je to najdôležitejšie, čo by sme si mali z tohto seriálu odniesť. Ak chceme za šachovnicou bojovať so súperom, praktický šach je správna voľba. Ak však chceme zažívať čo najviac šachovej krásy, odporúčam práve šach kompozičný.

V súvislosti so šachovou krásou a riešením by som sa chcel ešte vrátiť k jednej téme, ktorú sme doposiaľ síce úmyselne opomínali, teraz sa jej už však vyhnúť nemôžeme. Totiž na to, aby sme sa mohli tešiť z toho, že sme vyriešili úlohu, musí ju niekto najprv zložiť. A aby som to zdôraznil – na to, aby sme sa mohli tešiť z toho, že sme vyriešili peknú a ťažkú úlohu, musí najprv niekto peknú a ťažkú úlohu zložiť. Moje skladateľské schopnosti mi nedovoľujú označiť samého seba za skladateľa, ale napriek tomu som už nejaké úlohy pomáhal zložiť a niektoré sa mi aj zdali pekné. Z týchto skúseností viem povedať jedno – ten pocit, keď sa vám podarí materializovať myšlienku na šachovnici tak, že všetko vychádza ako má a riešenie je estetické, je ešte mnohonásobne silnejší ako pocit z úspešného vyriešenia úlohy. Možno si ešte spomínate na trojťažku z našej lekcie, v ktorej v úvodníku kráľ ťahá na e1, aby sa odhalil šachom od dvoch premieňajúcich sa čiernych pešiakov a následne nádhernými manévrami zaclonil tieto šachy rovno s matom. Len vyriešiť takúto úlohu je niečo úžasné, skúste si však predstaviť, že ste ju dokonca zložili!

Skladanie má oproti riešeniu aj ďalšiu výhodu – tvoríte ním niečo, čo ostáva. Skladatelia tvoria hodnoty, ktoré dokážu oceniť prinajmenšom iní skladatelia, ale takisto aj riešitelia a praktickí šachisti. No skladanie je aj oveľa náročnejšie. Koniec koncov, najlepšie to vidno na tom, že počítače sme už naučili ako hrať šach, riešiť úlohy, ale ani len netušíme, ako ich naučiť úlohy skladať. Riešiteľský šach by sa dal považovať za akúsi bránu, za ktorou sa rozprestiera široký skladateľský svet.

Nebudeme sa teraz, samozrejme, púšťať do tajov skladania, spomínam ho ale preto, že by som chcel dať do vašej pozornosti dve podujatia. Prvým z nich je krúžok kompozičného šachu, na ktorom sa pravidelne v piatky (nie každý piatok) v Bratislave stretávajú kompoziční šachisti. Tento krúžok som spomínal už v úvode pri opise mojej cesty k riešeniu a pokiaľ sa nachádzate v okolí Bratislavy a chcete sa kompozičnému šachu venovať aj naďalej, môžem ho iba odporučiť. Miesto a termíny stretnutí sa dozviete hore vpravo na stránke Slovenskej organizácie kompozičného šachu (SOKŠ, http://soks.sk). Táto stránka je zároveň skvelým zdrojom informácií o dianí v kompozičnom šachu (nielen) na Slovensku. Okrem správ o riešiteľských súťažiach či skladateľských turnajoch a ich výsledkoch na nej nájdete aj informácie k druhému skladateľskému podujatiu, ktoré som chcel spomenúť, a ktorým je festival kompozičného šachu v Marianke pri Bratislave. Tento festival som už spomínal v súvislosti s krásnou štúdiou Ladislava Salaia v piatej lekcii. Koná sa každoročne v auguste a je, rovnako ako aj bratislavský krúžok, zameraný hlavne na skladanie. Ak vás však zaujal riešiteľský šach, určite odporúčam skúsiť privoňať aj k skladaniu. Všetky informácie k festivalu nájdete na http://festival.soks.sk.

Po tejto malej odbočke do skladateľského sveta sa však vráťme naspäť k riešeniu. Predsa len, sme riešitelia a najviac nás zaujíma, kde si môžeme so súpermi premerať sily v nachádzaní prekvapivých matov. Slovensko je na takéto príležitosti relatívne bohatá krajina a počas roka je príležitostí hneď niekoľko. Možno to bude teraz vyzerať trochu smiešne v porovnaní s plejádou turnajov a líg v praktickom šachu, treba si však uvedomiť, že riešiteľov je na celom svete iba niekoľko stoviek a väčšina krajín nemá ani jediný turnaj! Pozrime sa teda, kde na Slovensku (a v okolí) si môže nedočkavý riešiteľ obrúsiť zuby.

Základným turnajom roka, na ktorom sa zvyčajne schádza širšia riešiteľská obec zahŕňajúca aj skladateľov, ktorí sa riešeniu inak nevenujú, sú majstrovstvá Slovenska. Tie sa už tradične z organizačných dôvodov konajú buď v Bratislave alebo Košiciach, zvyčajne na striedačku, s výnimkou roka 2015, keď sa konali v Bytči. Tento rok bude opäť výnimkou, pretože MSR sa budú konať 22.-23. apríla v Sliači. Konečné propozície síce ešte nie sú uverejnené, ale odporúčam priebežne sledovať stránku SOKŠ, časom sa tam objavia. Okrem toho, že je to najväčší slovenský turnaj, má aj tú výhodu, že je možné prihlásiť sa do „B-kategórie“, ktorá je určená pre začínajúcich riešiteľov. Ak si teda chcete vyskúšať ozajstnú súťaž, nemusíte hneď ísť do boja s majstrami, ale môžete sa oťukať tu.

Ešte skôr ako majstrovstvá Slovenska nás čaká ISC – International Solving Contest. ISC je veľmi zaujímavý a unikátny formát súťaže, jedná sa totiž o súťaž, ktorá sa rieši na celom svete naraz. Každá krajina, ktorá sa chce zúčastniť, musí mať svojho lokálneho rozhodcu, ktorý súťaž takpovediac odmoderuje, výber úloh aj vyhodnotenie však prebieha centrálne. Je to skvelý spôsob, ako si zmerať sily s tými najlepšími z celého sveta bez toho, aby ste museli kamkoľvek cestovať. Navyše aj tu, podobne ako na MSR, je B-kategória pre začínajúcich riešiteľov. Na Slovensku sa ISC zvyčajne koná v Bratislave aj v Košiciach, niektoré roky bolo možné riešiť aj v Žiline. V roku 2017 sa bude konať 29. januára a informácie ohľadom organizácie na Slovensku sa časom objavia na stránke SOKŠ.

Treťou súťažou, ktorú je možné absolvovať na slovenskom území sú – kuriózne – Medzinárodne majstrovstvá Izraela. Vzhľadom k tomu, že väčšina riešiteľov pochádza z Európy, sa izraelskí riešitelia rozhodli inšpirovať ISC a súťaž prebieha rovnakým systémom. Najväčším rozdielom je, že sa nekoná v januári, ale v júni. ISC a majstrovstvá Izraela sú Openy, teda súťaže, v ktorých sa riešia dve kolá po 6 úloh, z každého oddelenia jedna. Naproti tomu, majstrovstvá Slovenska sa konajú systémom majstrovstiev sveta, teda na 6 kôl po 3 úlohy z daného oddelenia. Preto MSR trvajú dlhšie a považujú sa za najhlavnejší turnaj roka na Slovensku.

Môžete si všimnúť, že okrem MSR sú zvyšné dva turnaje vlastne medzinárodné, a teda nemáme na Slovensku žiadny ďalší „náš“ turnaj. V minulých rokoch boli pokusy pridružiť riešiteľský turnaj k niektorému veľkému turnaju v praktickom šachu, avšak veľmi sa to zatiaľ neujalo. Je to preto, že riešiteľov je jednoducho tak málo a dopyt po ďalších turnajoch nie je dostatočne silný. Pokiaľ ale riešiteľská komunita na Slovensku narastie (aj vďaka vám!), je možné, že v budúcnosti sa uchytí ďalší riešiteľský turnaj. Táto situácia nie je pre Slovensko unikátna, rovnako je to aj v ostatných európskych krajinách. Tie, ktoré vôbec nejakú riešiteľskú komunitu majú, majú maximálne jeden turnaj do roka, v niektorých výnimočných prípadoch dva (nepočítam ISC a majstrovstvá Izraela).

Netreba však zúfať, pretože v okolitých krajinách je príležitostí viac než dosť. Začať treba jednoznačne Českom a riešiteľskou súťažou pridruženou k známemu festivalu Czech Open v Pardubiciach, ktorý sa koná každoročne v júli. Táto súťaž sa rieši rovnakým formátom ako MSR, trvá teda celý víkend a zvyčajne je na nej možné stretnúť niekoľko veľmi silných riešiteľov, aj veľmajstrov. Na tejto súťaži už žiadna B-kategória nie je a ide sa teda na ostro. Po minulé roky sa v Česku organizovali aj MČR, ktoré boli od Czech Openu oddelené, avšak pre upadajúci záujem a organizačné možnosti to už tak nie je.

Pre našinca je ďalšou prirodzenou destináciou Varšavská Grand Prix, veľmi náročná súťaž zahŕňajúca dva turnaje – systém majstrovstiev sveta (sobota a nedeľa doobeda) aj OPEN (sobota poobede). Je takisto známa veľmi silnou medzinárodnou účasťou a navyše je tam možné zmerať si sily s poľskou reprezentáciou – momentálne najsilnejšími riešiteľmi sveta. Štandardne sa koná v novembri.

Medzi ďalšie súťaže patria majstrovstvá krajín západnej Európy ako Nemecko, Švajčiarsko, Holandsko či Anglicko, ale tie už do detailov rozoberať nebudem. Informácie o medzinárodných turnajoch je možné hľadať okrem stránky SOKŠ aj na stránke WFCC (World Federation for Chess Composition) a špeciálne napríklad v tomto kalendári. Všetky súťaže, ktoré som tu spomínal sa počítajú na riešiteľský rating a dajú sa na nich získavať riešiteľské majstrovské normy (možnosť získať normy závisí na tom, či je dostatočne silná účasť). Je tu potom ale ešte dvojica súťaží, v ktorých o silu účastníkov nikdy nie je núdza, a ktoré korunujú riešiteľskú sezónu. Reč je samozrejme o majstrovstvách Európy a najmä o Svetovom kongrese, ku ktorému patria majstrovstvá sveta. ME sa v roku 2017 budú konať v máji v lotyšskej Rige a MS v lete v nemeckých Drážďanoch. Na týchto vrcholných podujatiach sa okrem individuálnych súťaží vyhodnocujú aj tímové výsledky, čo dodáva celému snaženiu nový rozmer a napätie. Samozrejme, na to, aby ste mohli krajinu reprezentovať, sa musíte najprv kvalifikovať práve na MSR.

Na začiatku som hovoril, ako málo máme riešiteľských turnajov, no po tomto vymenovaní sa zdá, že ich je viac než dosť. Aby sa to nestratilo v spleti všetkých tých informácií, chcem ešte raz vyzdvihnúť to najdôležitejšie. Tu sú tri kroky, ako udržať a rozvíjať vzťah ku kompozičnému šachu:

• navštívte krúžok v Bratislave. Je mi jasné, že táto možnosť nie je vhodná pre každého, ale ak sa nachádzate v Bratislave alebo blízkom okolí, vyskúšajte aspoň raz prísť. Minimálne sa dozviete niečo z „druhej strany“, teda z pohľadu skladateľov. Navyše sľubujem, že vás budú čakať ešte divokejšie šachové prekvapenia, ako sú pomocné maty, či samomaty (ale na druhej strane aj klasické štúdie).
• zúčastnite sa ISC. Táto rada je už univerzálnejšia, ISC sa bude konať v Bratislave a možno aj v Košiciach. Pozor, toto je len môj odhad na základe minulých rokov, treba sledovať stránku SOKŠ pre konkrétne informácie.
• zúčastnite sa MSR. MSR je rozsiahlejšia akcia ako ISC, máte možnosť stretnúť viac riešiteľov a skladateľov, stráviť s nimi viac času a navyše si vyskúšať formát majstrovstiev sveta. Navyše MSR majú tento rok veľmi dobrú centralizovanú polohu, čiže sú dobre dostupné riešiteľom z celého Slovenska.

Verím teda, že máte dosť inšpirácie, ako s riešením pokračovať ďalej, prípadne skúsiť aj nejaké to skladanie. Teraz by som rád vysvetlil, akým spôsobom ukončíme našu súťaž.

V decembri prídu ešte 4 súťažné úlohy, z ktorých každá bude v rekordnej hodnote 20 bodov. Budú to „úlohy druhého dňa“, teda z oddelení pomocných matov, mnohoťažiek a samomatov, pretože tieto oddelenia boli najmenej zastúpené. Tieto úlohy budú vychádzať štandardne každý pondelok až do konca mesiaca/roka, kedy následne súťaž uzavrieme a, ako verím, čoskoro aj vyhodnotíme. Vyhodnotenie potom prinesieme formu krátkeho záverečného článku.

Na záver tejto lekcie chcem ešte ukázať jednu skvelú úlohu. Jedná sa o pomocný mat druhým ťahom, na ktorom sa podieľalo až 5 autorov, a ktorý má 8 riešení, z toho štyri dvojice analogických. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, ako náročne je do pozície vtesnať vôbec jednu dvojicu analogických riešení, ani si neviem predstaviť, ako sa to mohlo podariť so štyrmi. Odporúčam teda, aby ste si skúsili úlohu vyriešiť, prípadne si môžete pozrieť riešenie alebo návod tu.

Neostáva mi už teda nič iné, ako vám zaželať príjemnú zábavu pri riešení poslednej série súťažných úloh a veľa šťastia v cieľovej rovinke.

Súťažná úloha č. 39

ČNT, h#3 (pomocný mat tretím ťahom), dve riešenia, max. 20 bodov

Súťažná úloha č. 40

BNT, s#3 (samomat tretím ťahom), max. 20 bodov

Súťažná úloha č. 41

BNT, #4, max. 20 bodov

Súťažná úloha č. 42

BNT, s#5 (samomat piatym ťahom), max. 20 bodov

Riešenia z Lekcie 10 poslané do 31.12.2016 23:59 budú započítané do súťaže.

Riešenie pošli formulárom nižšie. Nezabudnite napísať číslo súťažnej úlohy.

[contact-form-7 id=“4084″ title=“Kompozičný šach“]
Tréningové šachové DVD

Priebežné poradie po Lekcii č.9
#	      Nick	                          Počet bodov	        PH1
1	Jozef	                     293.6	109
2	janjurco 	             287	151
3	Bohuslav Czudek              287	173
4	OndrejFranko	             177	99
5	Milan Svrček	             141.6	152
6	tomi	                     132.6	195
7	Peter Lukáč	             102.2	185
8	PaeDr. Ján Husák             101.7	107
9	Ján Machník	              94	215
10	Evička	                      31	108
11	Stefan Galdik 	              14	41
12	Marek Tobias	              13.5	44
13	Martin Rexa	               6	35
14	Adrián Struhár	               2	81
15	Stanislaw, hrábje z Ohrady     0	19

Partneri súťaže

Trochu iný šach – Prológ
Trochu iný šach – Lekcia 1
Trochu iný šach – Lekcia 2 Dvojťažky
Trochu iný šach – Lekcia 3 Trojťažky
Trochu iný šach – Lekcia 4 Štúdie
Trochu iný šach – Lekcia 5 Zo života
Trochu iný šach – Lekcia 6 Svetový kongres
Trochu iný šach – Lekcia 7 Pomocné maty
Trochu iný šach – Lekcia 8 Mnohoťažky
Trochu iný šach – Lekcia 9 Samomaty

[feather_follow]

	A. Krämer, Deutsche Schachzeitung, 1955 1. d8J (2. Jf7#) 1… Jd6 2. Jf7+ Jxf7 3. Je3 (4. Jf5#) 3… Jd6 4. Jf5+ Jxf5 5. b8D (8)
	Erich Zeppler, Die Schwalbe, 1936, 1. cena 1. Va8 (2. Vxd8#) 1… Vxa8 2. e6 (3. Vg8+) 2… Db8 3. Vg8+ Dxg8 4. fxg8D+ (6) 2… Dxe6+ 3. Kxe6 ~ 4. Vg8+ (2)
	A. Krämer & A Massmann, Die Schwalbe 1948 1. Ve3 zz 1… Dg2 2. Sg4 Da8 3. Ve5 zz 3… Dd8 4. Sd7 Da8 5. Ve4 (8)
	W. Rudenko, 1974 1. Ke7 (2. Kd7 ~, Sxc3, Vxc3 3. c4+, Jb4+, Je3+) (0.6, 0.6, 0,6) 1… Sxc3 2. Dd6+ cxd6 3. Jb4+ (2) 1… Vxc3 2. De5+ fxe5 3. Je3+ (2) 1… Jc4 2. Kd7 (3. Sc6#) 2… ~, Je5+ 3. c4+, Dxe5+ (0.4) 1… g5 2. fxg6 (3. Df5#) 2… fxg6 3. Vh5+ (1) 2… Dxg6 3. Df3+ (0.4) 2… Dg4 3. Dxg4/Vxg4 (0.4)
	S. Loyd, 1857 1. Dxf2+ 1… gxf2+ 2. Kf1 (3. Jge6+) (1.1) 2… De5/Df5 3. Vh4+ (1) 2… Dg4 3. Jb5+ (1) 1… Dxf2+ 2. Kd1 (3. Ve4#) 2… De1+ 3. Vxe1 (0.7) 2… Df1+ 3. Sxf1 (0.7) 2… Dxd2+ 3. Kxd2 (0.7) 2… De2+ 3. Sxe2/Vxe2 (0.7) 2… Df5 3. Vh4+ (0.7) 2… Df4, Dg2 3. Jge6+ (0.7) 2… Df3+ 3. Jxf3+ (0.7)

Samomaty

Praktickí šachisti zvyknú niekedy hovoriť, ak zahrajú extrémne zlé ťahy, že to bol „pomocný mat“ alebo „samomat“. V tejto lekcii sa dostaneme k tomu, aký je medzi týmito pojmami vlastne rozdiel. Pomocným matom sme sa už venovali a videli sme, že sú vskutku exotické. Iba na pripomenutie, v pomocných matoch biely a čierny spolupracujú, aby čierneho zmatovali. Tým je samozrejme logika šachu postavená tak trochu na hlavu, avšak, ako uvidíme v tejto lekcii, môže to byť ešte oveľa horšie.

Čo je to teda samomat? Je to taká úloha, kde biely musí (v stanovenom počte ťahov) čierneho donútiť zmatovať ho. Čierny sa teda nielen že nesnaží bieleho zmatovať, ako je to v pomocných matoch, ale dokonca sa tomu aktívne bráni. A ako môže biely čierneho k niečomu donútiť? Jednoducho tak, že čiernemu neostanú žiadne iné legálne ťahy. Zvyčajne sa to prejaví tak, že biely vynucuje ťahy čierneho pomocou „takmer matu“, teda takého šachu, proti ktorému je jediná obrana – tá je potom vynútená. Druhá možnosť sú tempové samomaty, kde čierny má veľmi málo materiálu, ktorý je prípadne ešte vo väzbe, a tak mu ostáva vždy jediný ťah.

Samomaty sú veľmi špecifické. Zatiaľ čo na pomocné maty sa dá relatívne jednoducho zvyknúť (pozor, to neznamená, že sú ľahké), so samomatmi to tak ľahko nejde. Vyžadujú si uvažovať úplne iným spôsobom, ako v normálnom šachu. V pomocných matoch ťahy bieleho zvyčajne aspoň smerujú k čiernemu kráľovi a snažia sa vytvoriť matovú sieť. V samomatoch to tak vôbec nie je. Ťahy bieleho majú rôznorodú logiku, často je to oslabenie nejakého poľa, zníženie pôsobnosti vlastnej figúry, či zapchanie únikového poľa vlastnému kráľovi. Nastaviť sa na takýto spôsob rozmýšľania vyžaduje veľa cviku. Samomaty sú rozhodne najťažším oddelením.

Je tu však aj dobrá správa. Samomat druhým ťahom je zvyčajne ľahký a na trojťahový sa tiež dá navyknúť. Horšie je to s tými dlhšími. Na súťažiach sa neraz stáva, že takmer všetci riešitelia od tých viac vzadu až po veľmajstrov získajú za samomaty 10 bodov (z 15), pretože dvojťahový a trojťahový sú dostatočne ľahké a posledný päťťahový je nad sily všetkých. Veľmajstri síce vyriešia prvé dva rýchlejšie ako ostatní, to im však aj tak nepomôže.

Ako riešiť samomaty

Množstvo všeobecných zásad platí aj tu, teda identifikovať, či sa jedná o hrozbu alebo tempo, hľadať už pripravené varianty a pekné, nečakané ťahy, skúmať či hrozí bielemu kráľovi šach a podobne. V kontexte samomatov je možné mnohé z týchto vecí identifkovať jednoduchšie ako pri priamych úlohách. Napríklad v predchádzajúcej lekcii sme mali tempovú 6-ťažku (súťažná úloha č. 32), v ktorej mal čierny v princípe veľa možných ťahov. Samozrejme, jeho odpoveď bola vždy vynútená, pretože inak by dostal mat. V samomatoch ale takýto mechanizmus nemáme – nemôžeme čierneho obmedziť tým, že mu hrozí mat. Preto tempové samomaty (obzvlášť tie dlhšie) sú také, kde má čierny iba veľmi málo legálnych ťahov, zvyčajne 2.

Ďalej, napríklad, šachy bielemu kráľovi sú integrálnou súčasťou riešenia. Bielemu zvyčajne stále hrozia nejaké šachy, dokonca maty. Samotnou úlohou bieleho je vyvolať niektorý z matov, ktoré mu hrozia. Pozor však, pretože keď sa podarí čiernemu dať taký šach, ktorý nie je mat, získava často rozhodujúci čas, prípadne môže pokračovať v šachoch. V začiatočnej pozícii bielemu zvyčajne hrozí nejaký mat a treba dávať pozor na to, aby sa táto hrozba nepremenila na obyčajný šach – to by mohol čierny využiť.

Tempové samomaty sa nevyskytujú tak často a keď už, tak zvyčajne s čiernym pešiakom a dlhšieho charakteru (na 5 a viac ťahov). Potom je úlohou vymyslieť, na ktorom poli a ako by biely kráľ mohol dostať mat a ako premanévrovať biele figúry tak, aby zapchali potrebné polia okolo kráľa a zároveň zaistili hladký priebeh ťahov čierneho. V tomto sa podobajú na pomocné maty a riešiť ich treba veľmi podobne.

Zaujímavejšie sú však klasické hrozbové samomaty, a to najmä tie dvojťahové a trojťahové. V týchto úlohách je absolútne kľúčovou hrozba. Prvé, čo musíme urobiť, je identifikovať hrozbový kameň čierneho, teda ten, ktorý bude v hrozbe matovať. Hrozbový kameň sa takmer vždy vyznačuje tým, že je niekde „zacvaknutý“. Typické príklady zacvaknutia, sú napríklad veža blokovaná pešiakom/pešiakmi na niektorej rade/stĺpci, strelec blokovaný pešiakmi na diagonále, ale napríklad aj zdvojené líniové figúry (aj keď jedna odíde, druhá vykoná hrozbu) alebo figúra vo väzbe (väzba sa v priebehu hrozby zruší). Jednoduchý príklad zacvaknutej figúry môže byť aj blokovaný pešiak. Jeden motív, ktorý sa často opakuje je konštrukcia čiernych figúr Va1, Sb1, pa2 s bielym kráľom pod matom na prvej rade. V takom prípade sa biely snaží vyprovokovať ľubovoľný odťah čierneho Sb1.

Keď nájdeme hrozbový kameň, musíme vymyslieť, ako ho využiť v hrozbe. Najčastejšie sa obetuje nejaká biela figúra v okolí čierneho kráľa, ktorú následne čierny vezme hrozbovým kameňom a matuje. Iný častý motív je, že čierna figúra sa predstaví pred šach a svojim odťahom dá odťažný mat. Záverečný úder bieleho môže byť pripravený už v základnej pozícii a je iba nutné ustúpiť nejakou figúrou, ktorá kryje niečo, čo by nemala, alebo naopak, je treba pritiahnúť nejakú figúru, ktorá vykoná prácu. Najmä v dvojťahových samomatoch je to možné relatívne rýchlo identifikovať.

Predtým, než sa pozrieme na konkrétne príklady, ujasnime si ešte, ako označujeme samomaty a ako zapisujeme riešenia. Samomat n-tým ťahom označujeme s#n (z anglického selfmate), teda napríklad s#2, s#3 a podobne. V samomate n-tým ťahom začína biely a musí hrať tak, že nech hrá čierny akokoľvek, najneskôr n-tým ťahom dá bielemu mat. Do riešenia zapisujeme všetky ťahy až po posledný, teda n-tý ťah bieleho. Krátke varianty (ktoré končia skôr ako n-tým ťahom) netreba písať. Tak, ako aj v priamych úlohách, píšeme hrozbu (ak existuje) a obrany proti nej (ak nie je hrozba, tak všetky ťahy čierneho).

E. Iwanow, Gazeta Czestochowska, 1965, 1. cena, s#2

Táto úloha je na samomat trochu netypická, ale keďže je v nej tak málo materiálu (práve tým je netypická), dobre poslúži na zahriatie a precvičenie si samomatového rozmýšľania. Tempovka to asi nebude, takže hľadáma najprv hrozbový kameň. Zdá sa, že by to vďaka batérií mohla byť dáma, ale je príliš voľná. Po pozornejšom pohľade na pozíciu nám do oka padne pešiak na h3, ktorý je blokovaný a po Dg2+ by mohol matovať. Lenže na to, aby bol čierny po Dg2+ prinútený dámu zobrať, nesmie mať možnosť Kxe2, ktorú v začiatočnej pozícii má. Ako úvodník sa teda núka odísť vežou niekam po e-stĺpci (aby bolo stále kryté aj e3) a náš inštinkt by nám mal zaveliť, že je to buď e1 alebo e4. Po 1. Ve1 však príde 1… g3, kráľ získavá ústupové polia f4 a g4 a hrozba je zahnaná. Skúsme teda 1. Ve4. Hrozba je už spomínané 2. Dg2+ hxg2#, proti ktorej sú 3 obrany: Kxe4, Dxe4 a Va1 s väzbou bielej dámy. Nechávam na čitateľovi, aby našiel správne pokračovania bieleho (riešenia príkladov sú na konci lekcie).

L. Kubbel, Magyar Sakkvilag, 1925, 1. cena, s#2

Na prvý pohľad si môžeme všimnúť, že ľubovoľný ťah čierneho jazdca okamžite matuje a taktiež, že je pripravená téma Pickaninny, teda štyri ťahy pešiaka zo základnej rady. To je signál, že sa bude jednať o tempovú úlohu. Úvodník je viac-menej jasný – treba niečo podložiť na c6 a veža to asi nebude, pretože púšťa polia okolo kráľa, takže 1. Jc6. Po ťahu čierneho pešiaka sa druhý čierny pešiak ocitne vo väzbe, takže stačí spacifikovať toho, ktorý ťahal a čiernemu neostane nič iné, ako odskočiť jazdcom z g1 a matovať. Opäť, zvyšok riešenia nechávam na čitateľa.

Pozrime sa teraz na typickejší príklad dvojťahového samomatu. Podobné úlohy sa často vyskytujú aj na súťažiach.

A. Grin, British Chess Federation, 1967, s#2

Tempo môžeme rýchlo vylúčiť, takže treba hľadať hrozbový kameň. Ako kandidát sa javí strelec, ale nie je úplne zacvaknutý na diagonále g1-a7. Má však iba jediný ústup a keď si navyše všimneme, že po Sb8 vychádza Kg1+ s vynúteným Dxh2#, je to jasné. Ostáva teda otázka, ako využiť strelca a diagonálu g1-a7. Aj trochu inštinktívne by nás malo zlákať 1. e4, ktoré dáva dámu do väzby a vytvára hrozbu 2. De3+ Sxe3#. Čo môže proti tomu robiť čierny? Okrem už spomínaného Sb8 je obranou aj každé prekrytie strelca a možno aj ďalšie ťahy. Nechávam opäť na čitateľa pohľadať všetky obrany a nájsť správne odpovede bieleho.

Videli sme, ako vyzerá taký dvojťahový samomat. Výhodou je, že obsah zvyčajne nie je príliš komplikovaný. Čierny má zacvaknutú figúru, biely vytvorí hrozbu, v ktorej táto figúra matuje a už len stačí skontrolovať, ktoré ťahy čierneho hrozbe bránia. Pri dlhších samomatoch je už obsah o niečo komplikovanejší, pretože hrozba má ďalšie dva ťahy, a teda aj obrany môžu byť sofistikovanejšie. Navyše, pri samomatovej logike je veľmi náročné overiť, či je nejaký ťah obrana alebo nie, a tak sa oplatí skúšať aj ťahy čierneho, ktoré na prvý pohľad nevyzerajú ako obrany.

Vjatcheslav Kopajev a Aleksandr Feoktistov, Die Schwalbe, 1997, s#3

Tempovku môžeme opäť vylúčiť, treba teda nájsť hrozbovú figúru. Čierny Sa2 je síce zacvaknutý, ale oveľa viac bije do očí batéria Sd2, De1, ktorá je nasmerovaná na bieleho kráľa. Tu je použitý motív zdvojenia figúr namiesto fyzickej blokády. Ako betériu využiť? Nuž, ponúka sa Sb4+ po príchode čierneho kráľa na c5. Doteraz to bolo viac-menej logické, ale tu sa už žiaľ musíme zastaviť. V dvojťahovom samomate by to bolo jasné – nájsť ťah bieleho, po ktorom bude Sb4 hrozba. Tu však musíme nájsť celý manéver, pomocou ktorého biely dostane čierneho kráľa na c5. To je oveľa komplikovanejšie a navyše je aj viac možností.

Začnime tým, čo je zrejmé – aby mohol čierny kráľ ísť na c5, musí mu biela dáma uvoľniť cestu. To by mohla spraviť buď v prvom alebo druhom ťahu. Napriek tomu, že dať čiernemu kráľovi voľné pole je jedna zo všeobecných zásad, v hrozbových samomatoch sa to zvyčajne nestáva. Je to preto, že čierneho kráľa potrebujeme stále držať v mate, aby sme vedeli vynucovať ťahy čierneho. Skúsme teda najprv možnosť, že to spraví v druhom ťahu. V takom prípade to môže spraviť rovno so šachom, teda zvyšok bude forsírovaný. V podstate prichádzajú do úvahy dve možnosti, ako dať čiernemu šach a zároveň ho pustiť na c5 – z b7 a z d8. Problém, prečo toto nemôžeme zahrať hneď je, že visí veža na e6. Keď si zároveň všimneme bielu polobatériu Ve6, Jf7, Sg8, ponúka sa odchod jednej z predných figúr, aby sa vytvorila plnohodnotná batéria.

Aby sme zistili, ktorá figúra a kam má ustúpiť, musíme sa pozrieť na potenciálne obrany. Jednoznačne, branie Jxc3 aj Vxc3 budú obrany. Po oboch týchto ťahoch bude pravdepodobne cieľom odlákať berúcu figúru z c3 v treťom ťahu a tá svojím odťahom dá mat. V prípade jazdca môžeme odlákavať na e4 alebo d5, v prípade veže to najpravdepodobnejšie vyzerá na jazdcom c2. Zároveň si môžeme všimnúť ďalšie súvislosti. Hrozba šachom z b7 nie je efektívna, lebo po Kxc5 Sb4+ má čierny kráľ voľné pole d4. Teda táto hrozba je reálna iba po 1. Ve4. Proti hrozbe Dd8+ má čierny obranu Vh7 ak ťahal v prvom ťahu jazdec (a nešiel na h6) alebo Dh4 ak nebol prvý ťah Vf6 alebo Ve7. Tieto obrany (Vh7 a Dh4) vyzerajú že nemajú škodlivý motív na rozdiel od braní na c3, ktoré zrejme budú tematické. Budeme sa teda snažiť zabrániť Vh7 a Dh4 a okruh potenciálnych úvodníkov zužujeme na Ve4, Ve7, Vf6 a Jh6. Medzi týmito ťahmi musíme rozhodnúť na základe braní na c3. Zvyšok už nechám na čitateľa – prepočítať, po ktorom úvodník vychádzajú varianty na spomínané obrany, ale tiež overiť, či neexistujú aj ďalšie obrany.

Videli sme, že trojťahový samomat je už výrazne komplikovanejší. Musíme uvažovať úplne iným spôsobom a do toho všetkého sa nám pletie náročný prepočet, pretože nie sme zvyknutí na zvrátenú samomatovú logiku. Škodlivé motívy čierneho sú nečakané a musíme hľadať úplne iné spôsoby ich využitie, než napríklad pri klasickej trojťažke. Aj z toho dôvodu vynecháme samomaty dlhšie ako 3 ťahy, pretože tie sú ešte oveľa ťažšie a na záver lekcie sa pozrieme na tempový trojťahový samomat.

L. Kubbel, Svobodnoje slovo, 1910, s#3

Čierny má jediného strelca, ktorý samozrejme bude matovať na hlavnej diagonále. Keďže strelec je podozrivo obmedzený pešiakmi, asi sa bude jednať o tempo. Ako však prinútiť tempovaním strelca, aby prišiel na hlavnú diagonálu a dal mat? Kľúčove je dostať ho do takej pozície, v ktorej nemá na výber, teda jediný jeho ťah je na hlavnú diagonálu a to navyše rovno s matom. Mohol by som sa tu rozpisovať, ako by sa to dalo teoreticky spraviť, ale táto nádherná úloha je vlastne zároveň zbierkou motívov na túto tému. Ak si ju teda chcete skúsiť vyriešiť, nečítajte ďalej.

Riešenia príkladov

Riešenia príkladov uvádzame v takom rozsahu, v akom treba písať aj riešenia súťažných úloh, vynechávame teda to, čo písať netreba.

• Príklad č. 1: 1. Ve4 (2. Dg2), 1… Kxe4 2. Dd3+, 1… Dxe4 2. Dxf2+, 1… Va1 2. Ve3+
• Príklad č. 2: 1. Jc6 zz, 1… bxa6 2. Ja5, 1… b6 2. Sxb6, 1… b5 2. Jb4, 1… bxc6 2. Sc5, 1… fxe6 2. Je5, 1… f6 2. Jxf6, 1… f5 2. Sf4, 1… fxg6 2. Sg5
• Príklad č. 3: 1. e4 (2. De3+), 1… Jxd4 2. Jb3+, 1… Jc5 2. Dxd3+, 1… Vb6 2. Db2+, 1… Vc5 2. Dc3+, 1… c5 2. Db4+, 1… Sb8 2. Kg1+
• Príklad č. 4: 1. Ve7 (2. Dd8+ Kxc5 3. Sb4+), 1… Vxc3 2. Je5+ Kd4 3. Jc2+, 1… Jxc3 2. Jg5+ Kd4 3. Dd6+
• Príklad č. 5: 1. Df6 zz, 1… Sxd8 2. Dxg5+ Sxg5 3. Sf6, 1… Sf8 2. Dh6+ Sxh6 3. Sg7, 1… Sxf6 2. Vh8+ Sxh8 3. Sg7

Zhrnutie

V tejto lekcii sme sa dostali k poslednému zo šiestich oddelení. Samomaty sú zároveň aj najexotickejším oddelením a vyžadujú nastaviť sa na úplne iný druh rozmýšlania. Venovali sme sa iba tým kratším z nich, pretože dlhšie vedia znechutiť aj ostrieľaného riešiteľa. Myslím ale, že uvedené príklady celkom dobre ilustrujú mechanizmy, ktoré sa v samomatoch používajú, a určite odporúčam, poriadne si ich prehrať. A teraz už sa konečne môžeme vrhnúť na čerstvé súťažné úlohy. Spôsob zápisu riešenia by mal byť jasný, ostáva mi už len dodať, že za každý samomat bude možné získať až 15 bodov, teda najviac spomedzi všetkých oddelení. Želám veľa zábavy pri riešení.

Súťažná úloha č. 35

BNT, s#2, max 15 bodov

Súťažná úloha č. 36

BNT, s#2, max 15 bodov

Súťažná úloha č. 37

BNT, s#3, max 15 bodov

Súťažná úloha č. 38

BNT, s#3, max 15 bodov

Riešenia z Lekcie 9 poslané do 4.12.2016 23:59 budú započítané do súťaže.

Riešenie pošli formulárom nižšie. Nezabudni napísať číslo súťažnej úlohy.

[contact-form-7 id=“4084″ title=“Kompozičný šach“]
Tréningové šachové DVD

Priebežné poradie po Lekcii č.8
#	      Nick	                          Počet bodov	        PH1
1	janjurco 	             227	145
2	Bohuslav Czudek	             227	165
3	Jozef	                    225,6	97
4	OndrejFranko	             177	99
5	Milan Svrček	            126,6	146
6	Peter Lukáč	            102,2	185
7	PaeDr. Ján Husák	    101,7	104
8	Ján Machník	              84	208
9	tomi	                     72,6	179
10	Evička	                      31	108
11	Stefan Galdik 	              14	41
12	Marek Tobias	             13,5	44
13	Martin Rexa	               6	35
14	Adrián Struhár	               2	81
15	Stanislaw, hrábje z Ohrady     0	19

Partneri súťaže

Trochu iný šach – Prológ
Trochu iný šach – Lekcia 1
Trochu iný šach – Lekcia 2 Dvojťažky
Trochu iný šach – Lekcia 3 Trojťažky
Trochu iný šach – Lekcia 4 Štúdie
Trochu iný šach – Lekcia 5 Zo života
Trochu iný šach – Lekcia 6 Svetový kongres
Trochu iný šach – Lekcia 7 Pomocné maty
Trochu iný šach – Lekcia 8 Mnohoťažky

[feather_follow]

Pri úlohe č. 24 som uviedol riešenie začínajúce ťahom 1. Sa7 ako chybné aj s príslušným vyvrátením. Ako však správne poukázali niektorí riešitelia, chybné je akurát toto „vyvrátenie“ a 1. Sa7 skutočne vedie k remíze. Kľúčovou chybou vo vyvrátení je ťah 6. Sc5??, po ktorom biely naozaj prehráva. Namiesto toho, ako jediné udržuje remízu 6. Se3, ktoré nevedie k strate tempa po ťahu Kc6. Rozhodol som sa teda udeliť body aj riešiteľom, ktorí uviedli toto vedľajšie riešenie.

Riešenia úloh z predchádzajúcej lekcie

	F. Abdurahmanovic, Shahmatna misl, 1982, 1. cena 1. Dxb5+ Dc6 2. Kf5 Dd7# (6) 1. Dxe3+ Ve5 2. Kf4 Ve4# (6)
	H. Rehm, MK Segal 1962, 1. cena 1. Kd6 e8D 2. dxc6 De7# (3) 1. d6 e8V+ 2. Kd7 Jb8# (3) 1. Vd6 e8S 2. Jf5 Sf7# (3) 1. Jd6 e8J 2. Vh6 Jxg7# (3)
	T. Garai, originál pre Šachové umění 2002 1. Ja8 bxa8J 2. Kf4 Jc7 3. Je4 Jd5# (6) 1. Jc8 bxc8V 2. Jd5 Vc7 3. Ke5 Ve7# (6)
	Gennady Kozyura & Yuri Gordian, The Problemist, 2002 A: 1. Sd5 cxd5 2. e1J Sc4 3. Jxc2 Vxc2 4. Sd8 Sa6# (6) B: 1. Sg5 fxg5 2. Vh2 Vf5 3. Vxh3 Sxh3 4. Sb7 Vc5# (6)

Mnohoťažky

Po vcelku exotickej lekcii pomocných matov sa vraciame naspäť do sveta klasického šachu – konkrétne mnohoťažiek. Slovo mnohoťažka súhrnne označuje všetky priame úlohy (teda mat niekoľkým ťahom so štandardnými pravidlami) dlhšie ako 3 ťahy. Vždy je na ťahu biely a mnohoťažku n-tým ťahom budeme označovať #n. Na prvý pohľad sa môže zdať zvláštne, prečo sú práve od štyroch ťahov všetky úlohy v jednom vreci, avšak má to dobrý dôvod (okrem toho, že by nebolo veľmi praktické mať nekonečno oddelení). Ako totiž uvidíme z príkladov, úlohy so 4 a viac ťahmi sa na seba podobajú a sú výrazne odlišné od trojťažiek, o dvojťažkách ani nehovoriac.

Je však pravda, že aj medzi mnohoťažkami máme rôzne kategórie. Ba čo viac, mnohoťažky majú zrejme najčistejšiu štruktúru delenia spomedzi všetkých oddelení s jasným rozlíšením medzi jednotlivými typmi. Existujú 3 druhy mnohoťažiek, a to:

1. logické
2. strategické
3. české

Tieto typy sa v mnohom líšia, a preto sa im budeme venovať osobitne.

Logické mnohoťažky

Slovo logické sa tu vzťahuje na to, že tieto úlohy sa podobajú na akési logické hlavolamy. Prejavuje sa to tak, že v úlohe je často množstvo zjavných jednoduchých plánov – napríklad jednoťahových hrozieb matu – na ktoré má čierny jedinú obranu. Cieľom je poskladať tieto plány do správnej postupnosti alebo urobiť nejaký úvodný manéver, ktorý ich umožní vykonať tak, že si čierny svojimi ťahmi bude škodiť, až nakoniec vyčerpá všetky možnosti obrany a hrozba zo začiatočnej pozície sa bude dať realizovať.  Najlepšie to uvidíme na príklade.

H. Grasemann, Deutsche Schachblätter, 1950, 2.cena, #6

Môžeme si všimnúť, že ak by na f5 nestál biely strelec, biely by mohol zahrať Jf5 a mat na g3 sa nedá pokryť, pretože aj po ústupe na e2 je čierny kráľ stále v pasci. Keď však skúsime strelcom ustúpiť, čierny si rozbije svoju matovú sieť (napríklad odíde strelcom z d1) a následne sa dá na útek kráľom. Biely je takto príliš pomalý.

OK, ak si teda nemôžeme dovoliť stratiť tempo, skúsme dať v prvom ťahu šach (viem, šach v prvom ťahu sa nesmie, ale predsa skúsme). Sxd3+ toho veľa nerieši, lebo po Vxd3 (hociktorá) je matová sieť rozbitá a manéver sa zas nestíha. Skúsme teda 1. Dh3+, čierny musí Ke2, avšak zas sme v tej istej situácii – nemôžeme si dovoliť stratu tempa. Nuž, neostáva nič iné, len dať znovu šach: 2. Df1+! Kxf1. Teraz už vidíme, že môžeme ustúpiť strelcom so šachom, 3. Sh3+ Ke2. Pole f5 je voľné, ale okamžité Jf5 neprináša ovocie, pretože čierny uvoľní svojmu kráľovi cestu na dámske krídlo a je po všetkom. Musíme teda šachy dotiahnúť do konca, 4. Sf1+! Kxf1, a teraz už naozaj po 5. Jf5 nie je možné mat na g3 pokryť. Bieleho hra je „logická“ v tom, že ak by čierneho pustil k ťahu, ten by mu utiekol. Tak ho jednoducho drží v šachu, až kým sa nedá vykonať rozhodujúci úder.

Vráťme sa ale k nášmu malému podvodu – ako to, že sme dali v prvom (a dokonca aj v ďalších troch!) ťahu šach? To bolo predsa jedno z hlavných pravidiel. Nuž, mnohoťažky sú raz také – pri dlhom obsahu sa toleruje aj úvodný šach. O to sú tieto úlohy ťažšie, že nemôžeme len tak vylúčiť takmer žiaden úvodník. Pravdou však ostáva, že branie silnej figúry v prvom ťahu by stále bolo považované za škaredé.

Predchádzajúca úloha síce pekne ilustruje to, že šachy sú v mnohoťažkách povolené, avšak predsa to nie je typický príklad logickej úlohy.

Hans Lepuschütz, Sahovski Vjesnik, 1951, 1. cena, #5

Hneď si môžeme všimnúť dva plány bieleho: 1. Sb6 s hrozbou 2. Dc7#, ktorá sa dá odvrátiť iba pomocou Dc3, ale najmä 1. Va8+ Dxa8 2. Sb6 Db8 a 3. De6 by bol mat, keby dáma nebola vo väzbe. Prirodzeným pokusom je preto odísť kráľom z diagonály h2-b8, ale ak zahráme jednoducho 1. Kg1, čierny vezme vežu na a7 a vyzerá to, že sa zachráni. Chcelo by to znovu, ako v predchádzajúcej úlohe, nejako získať tempo. Ako to spraviť, prezradím na konci lekcie, poviem iba, že je to vskutku netradičný spôsob zisku tempa.

Predchádzajúce dve úlohy boli o zisku tempa pre bieleho a aj keď je to jeden z klasických motívov logických mnohoťažiek, predsa len sa mi zdá, že neilustruje ich podstatu až tak dobre. Pozrime sa preto na ešte jeden príklad.

Heino Hindre, Sowjetische Mehrzügermeisters, 14. miesto, #6

Táto šesťťažka pre mňa stelesňuje všetko, čo by logická mnohoťažka mala mať, navyše zabalené do absolútne nádhernej a čistej formy. Biely má až 5 možností, kade presunúť svojho bielopoľného strelca na hlavnú diagonálu a na každý jeho ťah má čierny nejakú odpoveď – pokrytie poľa na hlavnej diagonále, na ktoré sa strelec chystá. Dokáže biely vyskladať ťahy v takom poradí, aby vynútil také čierneho reakcie, ktoré si budú navzájom zavadzať až znemožnia poslednú obranu? Odpoveď sa dozviete po vyriešení úlohy alebo na konci lekcie.

V tejto chvíli sme už slušne oboznámení s logickými mnohoťažkami a poznáme nejaké motívy, ktoré sa v nich vyskytujú, ako napríkald zisk tempa bieleho, aby si umožnil silný úder, prípadne zamotanie čiernych figúr a následný kolaps obrany čierneho. Logické mnohoťažky zvyčajne patria k tým dlhším mnohoťažkám (6+ ťahov), existujú však aj výnimky. Na druhej strane, takmer všetky dlhé mnohoťažky sú logické. Je to preto, že pre skladateľa je už neúnosné overiť nejaký neforsírovaný priebeh, ktorý trvá napríklad 8 ťahov.

Logické mnohoťažky sú veľmi príjemné na riešenie, pretože časť obsahu sa dá často vyčítať už z úvodnej pozície a… no a ťahy sú logické. Treba však dodať, že logické mnohoťažky sú zároveň aj najjednoduchším druhom mnohoťažiek. Týmto sa teda naša lekcia iba rozbieha a odteraz to už bude len horšie.

České mnohoťažky

České mnohoťažky, podobne ako aj české trojťažky, sa vyznačujú pravidlami českej úlohovej školy – teda málo bieleho materiálu, komplikované chytanie voľného čierneho kráľa a najmä modelové maty. Tu v podstate dochádza k výnimke z tvrdenia, že mnohoťažky sa líšia od trojťažiek, pretože české úlohy sa na seba dosť podobajú bez ohľadu na dĺžku. České mnohoťažky sú najčastejšie štvorťahové a okrem toho pre ne v podstate platia rovnaké pravidlá, ako pre české trojťažky – prekvapivý úvodník, ktorý často púšťa nejaké pole pri čiernom kráľovi a neforsírovaný priebeh zakončený modelovými matmi (na pripomenutie – modelové maty by mali byť v hrozbe a variantoch dokopy aspoň 3, ak sme našli menej, treba sa mať na pozore – možno chýba variant, alebo je riešenie nesprávne). Rovnako platí, že sú veľmi náročné ma riešenie. Pozrime sa teda na nejaké príklady.

Jiří Chocolous, Československý spolek Šach, Práce, 1891, #4

Typická česká úloha so všetkými rysmi, ktoré sme opísali. V duchu poučiek sa núka ako úvodník ťah niektorým jazdcom k čiernemu kráľovi. Jemne prirodzenejšie sa zdá ísť jazdcom z h4, pretože ten priamo hrozí šachmi, takže ťahy kandidáty sú Jf3 a Jf5. Teraz sa musíme pustiť do prepočtu a zistiť, či niektorý z týchto ťahov vytvára nejakú hrozbu. Po chvíli môžeme objaviť hrozbu 2. De2+ Kd5 3. Jge7# (alebo 2… Kxf5 3. De5#) po 1. Jf5, ktorá je síce krátka, ale za to s modelovým matom, a tak začneme skúmať obrany. Pri úlohe takejto náročnosti je však problém vôbec zistiť, akým spôsobom sa čierny môže brániť a čo sú obrany (obranou je len to, čo vynucuje dlhú, teda v tomto prípade 4-ťahovú, variantu – také 1… Kf3 síce bráni hrozbe, ale vychádza na to mat tretím ťahom). Nechávam to teda ako cvičenie, riešenie je ako vždy na konci lekcie.

Pri českých úlohách je veľmi dôležité objaviť úvodník a hrozbu. Tým, že je čierny kráľ taký voľný, veľa hrozieb neprichádza do úvahy, a keď už nájdeme jednu, je veľká šanca, že to bude tá správna. Žiaľ, na nájdenie hrozby a úvodníka nám neostáva nič lepšie, ako tvrdo skúšať nejaké pekné ťahy a trpezlivo prepočítavať a hľadať hrozbu.

Keďže českým úlohám sme sa venovali už pri trojťažkách a v podstate sme ich rozobrali ako sa dalo, v tejto lekcii im dáme pokoj a presunieme sa k poslednej kategórii – strategickým mnohoťažkám. Tieto sú pravdepodobne vôbec najčastejším typom mnohoťažiek a tvoria akési jadro celého oddelenia.

Strategické mnohoťažky

Názov je možno trochu mätúci a priznám sa, že aj pre mňa, pretože so stratégiou, ako ju poznáme z klasického šachu (taktika vs. stratégia), to nemá veľmi do činenia. V tomto ponímaní stratégia znamená jednoducho nejaký komplikovaný, z veľkej časti neforsírovaný a nenápadný, plán manévrov bieleho, ako dať mat čiernemu. Celkovo v kompozičnom šachu stratégia znamená niečo podobné ako obsah úlohy. To, čo je však pre nás dôležité, nie je názvoslovie, ale ako takéto úlohy vlastne vyzerajú.

W. Rudenko, Main-Post, 1974, 1.cena, #4

Vidíme, že úloha rozhodne nie je česká a zdá sa, že ani logická. Zároveň si môžeme všimnúť, že v pozícii je pripravených množstvo vodítok, ako napríklad potenciálna väzba čiernej figúry na d4, či manévre bieleho bielopoľného strelca. Je niekoľko možností, ako môžeme úlohu začať riešiť. Prvou z nich je chytiť sa kritického poľa d4. Ťahy čierneho Vxd4 a Sxd4 vyzerajú, že by to mali byť obrany, otázkou teda je, čomu tieto ťahy bránia? Odstránením pešiaka d4 sa oslabujú polia c5 a e5 – c5 je pevne kryté vežou, ale e5 by bolo voľné, keby biely prekryl svojho strelca.

Druhý smer, ktorým sa môžeme vydať je pýtať sa, ktorá figúra bude asi robiť úvodník? Biele veže a strelci nemajú veľmi ako zlepšiť svoje postavenie, Jc2 je očividne pripravený skákať na b4 a e3 po priviazaní veže resp. strelca, takže ten stojí dobre, takže ostáva Jg3 a kráľ, ktorý vyzerá, že toho veľa nezmôže. V kombinácii s predchádzajúcimi úvahami o prekrytí bieleho Sh8 by nám už mal napadnúť ťah 1. Jh5 s hrozbou 2. Jf6#. Proti tomu sú skutočne obranami Vxd4 a Sxd4 a nechávam už na čitateľa, aby našiel pokračovania za bieleho, ako aj prípadne ďalšie obrany čierneho (alebo zistil, že žiadne nie sú).

Verím, že v tí z vás, ktorí to s nami vydržali až doteraz, si už vybudovali istú vášeň pre kompozičný šach. Ak aj však náhodou nie, nasledujúca úloha určite vznieti každé šachové srdce. V nej sa zároveň ukazuje, o koľko bohatší obsah dokážu ukrývať mnohoťažky oproti trojťažkám.

Erich Zepler, Die Welt, 1956, 1. cena, 4#

Opäť vidíme, že úloha rozhodne nie je česká a ani na logickú sa až tak nepodobá. Môžeme si všimnúť, že čierny jazdec je prikovaný k svojmu miestu (hrozí mat Vd4), a teda logický pokus je napadnúť ho ťahom 1. Sh5, čierny sa však ubráni ťahom 1… e1J a po 2. Sxf3+ Jxf3 na f3 prichádza nový jazdec a čierny drží krehkú obranu. Podobne na prirodzený plán 1. Ve4 s hrozbou 2. Jxe3# (biely pokryl e5) sa čierny bráni 1… d1J 2. Jxe3+ Jxe3 a jazdec z e3 drží c4 a bráni matu. V oboch prípadoch vidíme, že keby sa čierny nebránil v prvom ťahu premenou na jazdca, tak by sa síce ubránil prvotnej hrozbe, ale v ďalšom ťahu by už dostal mat. Tu treba zbystriť pozornosť, pretože to naznačuje motív vynútenia premeny na inú figúru a následnej realizácie pôvodneho plánu (takýto motív je známy, no vyskytuje sa relatívne zriedkavo, pretože je veľmi náročné ho zložiť). Ako však prinútiť čierneho postaviť si v prvom ťahu dámu? Keďže na to, aby sme mohli realizovať pôvodné plány, musíme nechať figúry na svojich miestach, neostáva nám nič iné ako siahnuť po kráľovi. Po 1. Kb8 je a-pešiak naštartovaný na pochod do dámy, na ktorú sa premieňa priamo s matom, takže čierny je donútený postaviť si dámu na d1 alebo e1. Zvyšok riešenia je nám už známy a nechávam ho na čitateľa.

Zhrnutie

Videli sme, že medzi mnohoťažkami existujú 3 hlavné druhy a ako k nim pristupovať. Na súťaží je veľmi dôležité identifikovať typy jednotlivých úloh a ak sa medzi nimi nachádza logická, venovať sa najprv tej – pravdepodobne bude najľahšia. Ak máme tú smolu, že rozhodca vybral českú, snažme sa jej vyhýbať, kým sa dá, ale zas nie za každú cenu – možno je náhodou ľahká.

Mnohoťažkám by sme sa určite mohli venovať aj oveľa dlhšie, avšak tak, ako aj pri ostatných oddeleniach, aj tu platí, že by sme tým len odďaľovali nevyhnutné – veľa riešiť. A na vás sa už teší nová súťažná sada zapeklitých mnohoťažiek. Na záver ešte niekoľko poznámok. V prvom rade upozorňujem, že kalendár nám na tento mesiac opäť nadiktoval až 5 súťažných úloh. V druhom rade: pozorní čitatelia si možno všimli, že sme mali iba príklady úloh od 4 do 6 ťahov. Skutočne, toto sú najčastejšie typy úloh a na súťažiach sa vyskytuje zvyčajne jedna z každej dĺžky (teda jedna štvorťažka, jedna päťťažka, jedna šesťťažka). Neznamená to však, že dlhšie úlohy neexistujú. Existujú, ba dokonca sa niekedy vyskytnú aj na súťaži, je to však menej zvyčajné.

Týmto teda uzatvárame lekciu o mnohoťažkách a dostávame sa už naozaj na dohľad cieľu. V novembrovej lekcii sa pozrieme na samomaty – oddelenie úloh, kde je logika šachu postavená na hlavu ešte viac ako pri pomocných matoch – a v predvianočnom období celú našu púť zakončíme záverečnou lekciou. Želám veľa úspechov pri riešení mnohoťažiek a teším sa na ďalšie stretnutie v spoločnosti samomatov.

Riešenia príkladov

Pri riešeniach uvádzame iba varianty, ktoré dosahujú plnú dĺžku zadania (teda n ťahov pri n-ťažke) do predposledného ťahu bieleho, pretože krátkych variantov by bola často celá kopa. Nechávame na čitateľov, aby si zdôvodnili, prečo vychádzajú krátke varianty. Riešenia, ktoré píšeme sú teda v takom formáte, v akom ich treba odovzdávať, t.j. písať všetky dlhé varianty až do predposledného ťahu bieleho (rovnako ako pri trojťažkách).

1. príklad: 1. Dh3+ Ke2 2. Df1+ Kxf1 3. Sh3+ Ke2 4. Sf1+ Kxf1 5. Jf5
2. príklad: 1. Vxh4! Vxh4+ 2. Kg1 Vh8 3. Va8+ Dxa8 4. Sb6
3. príklad: 1. Sb5 Vc7 2. Sc4 fxe6 3. Sd3 Jef6 4. Se2 Jg5 5. Sf1
4. príklad: 1. Jf5
   • 1… Ve1 2. Dd4+ Kf3 3. Jgh4+
   • 1… Jxb4 2. De3+ Kd5 3. Jge7+
   • 1… gxh3 2. Jd6+Kf3 3. Je5+
5. príklad: 1. Jh5
   • 1… Vxd4 2. Je3+
     • 2… Sxe3 3. Jf4+
     • 2… Dxe3 3. Vxd4+
   • 1… Sxd4 2. Jb4+
     • 2… Vaxb4 3. Sb7+
     • 2… Vbxb4 3. Vxd4+
6. príklad: 1. Kb8
   • 1… e1D 2. Sh5 d1D/D~ 3. Sxf3+
   • 1… d1D 2. Ve4 e1D/D~ 3. Jxe3+

Súťažná úloha č. 30

BNT, mat 6-tym ťahom, úloha za max. 8 bodov

Súťažná úloha č. 31

BNT, mat 5-tym ťahom, úloha za max. 8 bodov

Súťažná úloha č. 32

BNT, mat 6-tym ťahom, úloha za max. 8 bodov

Súťažná úloha č. 33

BNT, mat 4-tym ťahom, úloha za max. 8 bodov

Súťažná úloha č. 34

BNT, mat 4-tym ťahom, úloha za max. 8 bodov

Riešenia z Lekcie 8 poslané do 6.11.2016 23:59 budú započítané do súťaže.

Riešenie pošli formulárom nižšie. Nezabudni napísať číslo súťažnej úlohy.

[contact-form-7 id=“4084″ title=“Kompozičný šach“]
Tréningové šachové DVD

Priebežné poradie po Lekcii č.7
#	      Nick	                 Počet bodov	   PH1
1	Jozef	             194	86
2	Bohuslav Czudek	     188	148
3	janjurco 	     187	131
4	OndrejFranko	     153	81
5	Peter Lukáč	     102.2	185
6	Milan Svrček	      91	119
7	PaeDr. Ján Husák     84.4	89
8	Ján Machník	     72.8	173
9	tomi	              41        160
10	Evička	              31	108
11	Stefan Galdik 	      14	41
12	Marek Tobias	     13.5	44
13	Martin Rexa	       6	35
14	Adrián Struhár	       2	81

Partneri súťaže

Trochu iný šach – Prológ
Trochu iný šach – Lekcia 1
Trochu iný šach – Lekcia 2 Dvojťažky
Trochu iný šach – Lekcia 3 Trojťažky
Trochu iný šach – Lekcia 4 Štúdie
Trochu iný šach – Lekcia 5 Zo života
Trochu iný šach – Lekcia 6 Svetový kongres
Trochu iný šach – Lekcia 7 Pomocné maty

[feather_follow]

	J. Pospíšil, Humoristické listy 1887 1. Sd8 (2. Kb7) (1.2) 1… Jd2 2. Da3 (1.2) 1… Jc3 2. Dd4+ (1.2) 1… axb5 2. Da7+ (1.2) 1… d5 2. Se7+ (1.2)
	V. Sichev, Memoriál Nabokova 1994 1. Jbd2 (2. Vxe4+) (1.2) 1… Vxd2 2. Va8 (1.2) 1… Vc3 2. Vd5 (1.2) 1… Sc3 2. Jc4 (1.2) 1… e3 2. Vaxe3 (1.2) 1… d3 2. Vxe4+
	Ernest Pogosianc, Ja tvoriu po vdochnoveniu 2001 1. Se4 (1) Vg8 2. Sf5+ Kh4 3. Sc8 (1) Vg1 4. Se6 (3) Va1+ 5. Sa2 (2) Vxa2+ 6. Kb3 Va1 7. Kc2 (2) Va2+ 8. Kc3 Va3+ 9. Kc4 Va4+ 10. Kxc5 Va5+ 11. Kc4 Va4+ 12. Kc3/Kb3 Va3+/Va1 13. Kb2 (1)
	E. Bachrameev a S. Maksimov, Gorkovskaja pravda, 1981 1. Ka6 (2) Kc8 2. Sa7 d1D 3. Sb8 (2) Dd3+ 4. Ka7 Dd4+ 5. Jb6 (2) Dxb6+ 6. Kxb6 a4 7. Ka7 a3 8. Ka8 a2 9. Sa7 (4) a1D pat Vedľajšie riešenie: 1. Sa7 d1D 2. Ka6 Dd3+ 3. Kb7 Dxe4+ 4. Kb8 Dxa8+ 5. Kxa8 Kc8 6. Se3! 6. Sc5? Kxc7 7. Ka7 Kc6 8. Sa3 Kb5 9. Kb7 e4 10. Sc1 a4 11. Kc7 Kb4 12. Kd6 a3 13. Kd5 a2 14. Sb2 e3 0-1
	W. A. Bron, Tornooi nationaal comité L.O en Sport, 1957 1. Ve4+ Kd3 2. Sc4+ Kxd2 3. Ve2+ Kd1/Kc3 4. Vxc2 (2) Kxc2 5. b7 (2) Se7 6. Sd3+ (4) Kxd3 7.b8D Sd6+ 8. Kg5 Vg6+ 9. Kf5 (2) Sxb8 pat

Hodnotenie kongresu

Ako som sľuboval v predchádzajúcej lekcii, na úvod krátka správa zo Svetového kongresu kompozičného šachu, ktorý sa odohral 30.7-6.8 v Belehrade v Srbsku. Súťaží, najmä skladateľských, sa uskutočnilo ozaj neúrekom (vyhodnotenie všetkých trvalo spolu takmer 5 hodín a bolo rozdelené na niekoľko častí!), takže sa obmedzím iba na riešenie. Podrobné informácie a výsledky všetkých súťaží možno nájsť na kongresovej stránke.

Majstrovstiev sveta v riešení sa zúčastnilo 89 riešiteľov z viac ako 20 krajín sveta. Dominantnú pozíciu na riešiteľskej scéne už tradične potvrdilo Poľsko, ktoré suverénne zvíťazilo v kategórii družstiev a jeho dvaja najlepší riešitelia Kacper Piorun a Piotr Murdzia obsadili so zhodným počtom 83,8 bodov z 90 a bezpečným náskokom 1. a 2. a druhé miesto v súťaži jednotlivcov. Majstrom sveta pre rok 2016 sa stal Kacper Piorun, na druhom mieste teda skončil už spomínaný Piotr Murdzia a tretí sa umiestnil domáci organizátor Marjan Kovačević. Aj vďaka skvelému výkonu Kovačevića získal tím Srbska bronzovú medailu, čo na druhej strane nie je až také nečakané, kedže ide o tím zložený výhradne z veľmajstrov. Prekvapením a veľkou senzáciou však bolo umiestnenie Litvy na striebornej pozícii. Litva má dvoch silných mladých riešiteľov Vidmantasa Satkusa a Martynasa Limontasa, ktorí v posledných rokoch stabilne získavajú na výkonnosti a ich postup, v spojení s dobrou tímovou súhrou, keď si títo dvaja vykrývali bodové straty s tretím členom tímu Vilimantasom Satkusom (v každom kole sa počítajú body dvoch najlepších), bol teraz korunovaný skvelým umiestnením.

Slovenská reprezentácia po napínavom závere nakoniec ostala tesne pred bránami prvej desiatky na 11 mieste. Spomedzi slovenských riešiteľov najvyššie skončil IM Tomáš Peitl (68,5b, 20. miesto), avšak ani on, ani FM Marek Kolčák (51b, 66. miesto) nedokázali získať počet bodov zodpovedajúci ich ratingu a domov si odviezli ratingovú stratu. Naproti tomu, tretí člen tímu FM Vasil Ďačuk (63,5b, 41. miesto) sa umiestnil nad papierové očakávania a domov si odváža ratingový zisk. Vasil za Slovensko štartoval premiérovo, keďže pochádza z Ukrajiny a tento rok získal slovenské občianstvo. Je to vynikajúci riešiteľ, sme veľmi radi, že ho môžeme mať v tíme a dúfame, že v ďalších súťažiach nám táto posila pomôže pomýšľať na medajlové umiestnenie. Na majstrovstvách sveta vo farbách Slovenska štartovali ešte Juraj Lörinc (46,4b, 72. miesto) ako jednotlivec a Oliver Ralík (15b, 88. miesto) ako senior, ich výsledky sa však nepočítali do výsledkov tímu.

V sprievodnom OPENE súťažili 119ti riešitelia, zvíťazil majster sveta Kacper Piorun (48/60b) pred domácim Vladimirom Podinićom (41,6b) a Oferom Comayom (39,1b) z Izraela. Slovenskí riešitelia sa zúčastnili v rovnakej zostave ako na majstrovstvách sveta, avšak jediný, ktorý dosiahol výsledok lepší, ako papierové očakávania, bol Oliver Ralík, ktorý skončil s 15,5 bodmi na 92. mieste a pripísal si vyše 20 bodov ratingu. Úlohy v OPENE boli mimoriadne náročné, ako ukazuje aj relatívne nízky bodový zisk prvých troch umiestnených. V Solving Show – zábavnej súťaži v rýchlom riešení dvojťažiek – sa nečakane darilo Tomášovi Peitlovi, ktorý získal striebornú medailu po tom, ako podľahol vo finále azerbajdžánskemu juniorovi Zaurovi Mammadovovi. Na treťom mieste skončil veľmajster Jonathan Mestel z Veľkej Británie.

Srbskí organizátori priniesli množstvo moderných prvkov do viac-menej zabehaného systému organizácie kongresu. Aj keď to možno nie vždy vyšlo ideálne, patrí im veľká vďaka za inovatívny prístup, vydláždenie cesty pre budúcich organizátorov a, samozrejme, za príjemný týžďeň strávený v srbskom hlavnom meste.

Pomocné maty

Po tomto úvode sa dostávame k samotnej lekcii. Letné prázdniny síce ešte doznievajú, avšak my sa hneď priam hlavou vpred vrháme do úplne neznámych vôd pomocných matov. Úlohy, ktoré sme riešili doteraz možno boli zvláštne, ale bol to stále šach, ako ho poznáme. Niektoré, najmä štúdie, by sa možno dali považovať aj za užitočné v praktickej partii. Dobre to vystihuje práve názov nášho seriálu – bol to taký trochu iný šach.

Odteraz to bude úplne iný šach. V pomocných matoch (hovorovo pomocníkoch) totiž, ako naznačuje už názov, biely a čierny nesúperia v boji o to, kto dá druhému mat, práve naopak – pomáhajú si s cieľom dať mat čiernemu. Ak by sme to chceli povedať formálne, napríklad klasická dvojťažka znamená, že „existuje ťah bieleho taký, že na každý ťah čierneho, existuje ťah bieleho taký, že je mat“. Pomocný mat druhým ťahom (zvyčajne nehovoríme „pomocná dvojťažka“) znamená, že „existuje ťah čierneho taký, že existuje ťah bieleho taký, že existuje ťah čierneho taký, že existuje ťah bieleho taký, že je mat“. Toto je veľmi zvláštne, vysvetlíme si to poriadne.

Pomocný mat n-tým ťahom (druhým, tretím, atď) je taká úloha, v ktorej začína čierny a riešenie je legálna postupnosť šachových ťahov striedavo čierneho a bieleho (ako v normálnom šachu), ktorá končí matujúcim ťahom bieleho, pričom každá zo strán urobí nanajvýš n ťahov. Pomocný mat n,5-tým ťahom (dva-a-poltým, tri-a-poltým, atď) je taká úloha, v ktorej začína biely a riešenie je legálna postupnosť šachových ťahov striedavo čierneho a bieleho (ako v normálnom šachu), ktorá končí matujúcim ťahom bieleho, pričom čierny urobí nanajvýš n ťahov a biely urobí nanajvýš n+1 ťahov. Pomocný mat n,5-tým ťahom je teda ako pomocný mat n+1-vým ťahom, ale prvý ťah čierneho je vynechaný. Pomocné maty označujeme h#n, prípadne h#n,5, teda napríklad h#2 alebo h#3,5 (h z anglického helpmate).

V predchádzajúcom odstavci používame výraz „legálna postupnosť“, čo sa tým ale myslí? Myslí sa tým to, že všetko je v súlade s pravidlami šachu. Teda, pokiaľ má napríklad jedna zo strán šach, musí sa mu ubrániť a podobne. Jediný rozdiel oproti klasickému šachu je teda to, že biely a čierny spolupracujú aby dali mat čiernemu – pravidlá sa inak nijako nemenia. Dá sa to predstaviť aj tak, že pomocný mat je niečo, čo by mohli súperi urobiť v partii, ak by chceli zabezpečiť, aby jeden z nich vyhral – spolupracovali by, ale stále by museli hrať podľa pravidiel, aby partia dávala zmysel.

Pomocné maty majú často viac ako jedno riešenie. V skutočnosti, pomocný mat, ktorý ma iba jedno riešenie je veľkou raritou (pokiaľ nemá veľmi veľa ťahov, teda viac ako 6) a skladateľ musí mať veľmi dobrý dôvod, aby taký zložil – musí to byť veľmi pekný motív, ktorý sa jednoducho nedá spracovať vo viacerých riešeniach. Zároveň, pre pomocné maty platia absolútne najprísnejšie estetické pravidlá zo všetkých druhov úloh. V praxi to znamená, že riešenia musia mať presnú dĺžku (žiadne krátke riešenia) a pravidlo ekonómie je povýšené tak, že v každom riešení musia byť zapojené všetky biele figúry (alebo byť brané). Riešenia by taktiež mali byť spojené nejakou analógiou, motívom, ktorý sa opakuje vo viacerých z nich – táto analógia tvorí hlavný estetický obsah úlohy. Nesmú byť ale príliš podobné – teda napríklad začínať rovnakým ťahom. Ukážeme si to na príklade.

Poznámka: riešenia všetkých ilustračných príkladov sú zhrnuté na konci lekcie.

Fadil Abdurahmanovic, Mat, 1980, h#2, 2 riešenia

Pozícia je už od pohľadu veľmi zvláštna. To preto, že v pomocných matoch sa neberie ohľad na také maličkosti, ako či sa figúry napádajú alebo či hrozí bielemu brutálny šach, prípadne rovno mat, pretože je to jedno. Súperi spolupracjú, takže aj pozícia, v ktorej sa navzájom napádajú nekryté dámy dáva zmysel. Zároveň vidíme, že je pripravená analógia batériovej hry na stĺpci a diagonále. Nezabúdajme, že stále platí, že hľadáme pekné a nečakané ťahy. A čo je krajšie a nečakanejšie, ako keď čierny v prvom ťahu so šachom vezme bielemu dámu? Po braní dámy sa uvoľnuje pre čierneho kráľa prístup na pole d4, kam môže ísť v druhom ťahu. Ako mu ale dať potom mat? Môžeme si všimnúť, že keby strelec „nezavadzal“ na c4, mohli by sme dať mat Vc4. V kombinácii s tým, že Sg8 môže prekryť úvodný šach a dokonca sám dáva odkrytý šach, je zrazu všetko jasné: riešenie je 1. Dxh8+ Sg8+ 2. Kxd4 Vc4#. Úloha však ešte nie je vyriešená. Ostáva nájsť druhé riešenie, ktoré je ale veľmi analogické a nemalo by nám robiť problém. Táto úloha je vskutku nádherná, pretože dochádza k plnej analógii vo všetkých ťahoch – v prvom ťahu čierny so šachom berie figúru bieleho, ktorá kryla pole pri čiernom kráľovi, biely predkrýva figúrou, ktorá odchádza z poľa, na ktorom bude matovať a dáva odkrytý šach, čierny ide na uvoľnené pole a berie ďalšiu figúru a biely matuje na poli, ktoré si uvoľnil v prvom ťahu.

Všimnite si, že v pomocných matoch píšeme najprv ťah čierneho, až potom ťah bieleho, nezačíname teda 1… Dxh8+. Takto zápis skončí elegantne, 2. ťahom bieleho. Zároveň je treba riešenie napísať až do konca, teda až do matujúceho ťahu. Čiastočné riešenia nezískavajú čiastočné body, avšak ak má úloha viacero riešení a nájdete iba niektoré z nich, dostanete čiastočný počet bodov. Maximálny počet bodov za pomocný mat bude v našej súťaži 12 bodov.

Predtým, ako začneme skúmať spôsoby riešenia pomocných matov, pozrime sa ešte na príklad pomocného matu, v ktorom začína biely. Takéto úlohy sa vyskytujú relatívne zriedka, ale predsa ich uvádzame pre úplny obraz.

Hans Peter Rehm, Feenschach 1998, 2. čestné uznanie, h#4,5

Úloha ma iba jedno riešenie, čo signalizuje, že bude náročná, pretože sa nemôžeme spoliehať na analógie. Môžeme si všimnúť, že čierny kráľ je relatívne voľný, ale keby sme ho presunuli na e4, bol by hneď v obkľúčení a navyše by mu hrozil potenciálny mat pešiakom na d3. Strelec by sa mohol uhnúť na d5, jazdec zapchá f5 a čiernopolný strelec by sa mohol predkryť na e3, aby zabránil pôsobnosti veže a zapchal aj toto pole. Problémom však ostáva, ako vyriešiť odťažný šach po Jf5 (biely kráľ nemá kam ustúpiť) a práve na to musíme využiť bieleho strelca. Čitateľ už istotne príde na to, ako to urobiť.

Ako riešiť pomocné maty

V tejto chvíli sme si už dostatočne ujasnili, čo je to ten pomocný mat, nastáva teda otázka, ako ich riešiť? Prirodzená možnosť je skúšať všetky možné kombinácie ťahov, ale to sa ukazuje ako veľmi neefektívne jednak preto, že ich je príliš veľa a tiež preto, že človek si, zdá sa, nevie poriadne zapamätať, čo už skúšal a čo ešte nie a po čase začne chodiť v kruhu. Potrebujeme preto lepšiu metódu.

Pomocné maty sa vyznačujú tým, že biely má zvyčajne veľmi málo figúr, často len jedinú okrem kráľa. Dobrý spôsob je preto pokúsiť sa identifikovať všetky možné matové obrazce, ktoré by prichádzali do úvahy. Pod matovými obrazcami rozumieme pozície (alebo skôr útržky pozícií), v ktorých je čierny kráľ v mate. To znamená, že vyberieme pole, na ktorom čierny kráľ dostane mat, konšteláciu bielych kameňov a doplníme čiernymi blokujúcimi kameňmi. Pokiaľ má biely málo materiálu, často prichádza do úvahy iba niekoľko matových konštrukcií. Dobrý spôsob je tiež skúmať, či nie sú niekde podozrivo nakopené čierne figúry, aby vo svojom strede umožnili dať čiernemu kráľovi mat.

Keď si už vyberieme nejaký matový obrazec, potrebujeme vyhodnotiť, či je možné ho v danom počte ťahov dosiahnúť. Na toto potrebujeme spočítať, koľko ťahov potrebuje čierny kráľ, aby prišiel na pole matu, koľko ťahov potrebujú biele figúry, aby sa k nemu dostali a koľko polí okolo neho dokážu pokryť a nakoniec, koľko ťahov potrebujú zvyšné čierne figúry, aby pokryli zvyšné polia. Ak nám tieto počty sedia, môžeme začať skúšať, či vieme nastaviť poradie ťahov figúr tak, aby všetko vyšlo – teda či si niektoré líniové figúry nezavadzajú pri presune alebo či nedávajú cestou nejaké nežiadúce šachy, ktoré znemožňujú zamýšľané poradie ťahov. Pri skúšaní je dôležité zistiť, či sa nevyskytujú nejaké ťahy, ktoré možno spraviť v rôznych verziách. Myslím tým napríklad to, že pokiaľ nejaká čierna figúra iba ustupuje, aby nezavadzala a môže ústupiť na 2 alebo viac polí bez toho, aby v tom bol nejaký podstatný rozdiel, zrejme sme na zlej stope, pretože ťahy musia byť jednoznačné.

Malou osobitnou podkategóriou v rámci pomocných matov sú dvojťahové pomocné maty, v ktorých má biely zvyčajne trochu viac materiálu (oproti dlhším pomocníkom). V týchto úlohách je najlepšie spoliehať sa na analógiu medzi riešeniami, pričom veľa napovie niekedy už aj počet riešení. Analógie však určite treba hľadať aj pri dlhších úlohách.

Tieto pravidlá sú veľmi teoretické a takto na prvý pohľad sa môžu zdať nezrozumiteľné, prejdeme preto bez zbytočných prieťahov rovno k príkladom, na ktorých si ich ilustrujeme.

Fadil Abdurahmanovic, Mat, 1980, h#2, 2 riešenia

Biely má celkom dosť figúr, ktoré sú navyše roztrúsené a ak chceme zabezpečiť, aby hrali v riešení, budeme ich musieť rýchlo skoordinovať. Pozornosť upúta dvojica čiernych jazdcov, ktorí by mohli odskakovať a tak rozohrať bielu vežu na b4. Ak však odskočia obaja, nevidno veľmi, ako by biely mohol matovať. Mohol by však odskočiť vždy len jeden – tu zbystríme pozornosť, pretože riešenia sú práve dve, takže by to pekne vychádzalo – a veža z b4 by mohla plniť väzobnú funkciu. Skutočne, jazdec z c4 by mohol ísť na e5 a uvoľniť tak cestu kráľovi na f4. Treba však ešte nájsť mat. Vidíme, že po Je5 a Kf4 sú obaja jazdci vo väzbe a spoločne kryjú pole f3. Aké by to bolo pekné, keby práve na tom poli vychádzal mat a veruže tam aj mieri dáma, ale kryje ho ešte pešiak z g4. Jedine, že by sme aj jeho dali do väzby… Druhé riešenie nájdeme opäť čisto pomocou analógie a nechávam to znovu na čitateľa.

V predchádzajúcom príklade sme neuplatnili princíp hľadania matových obrazcov, pretože sa úlohu podarilo vyriešiť aj bez neho. Ak by sme ho však predsa len chceli použiť, mohli by sme uvažovať nasledovne. Čierny kráľ je voľný a za dva ťahy k nemu nestíha prísť dostatok blokujúcich kameňov. Na e4 a najmä na f4 by bol však oveľa viac stiesnený – kamene na f5, g5 a g4 sú veľmi podozrivo rozostavené. Zároveň, ak chceme kráľa dostať na f4, musí mu buď biely uhnúť, na to ale nie je čas, alebo si musí čierny pomôcť sám – prekrytím.

Fadil Abdurahmanovic, The Problemist, 1987, h#2, 3 riešenia

K tejto krásnej úlohe môžeme istotne pristupovať viacerými spôsobmi, môj myšlienkový pochod bol takýto. Samozrejme, najradšej by som dal mat dvojšachom, ale zdá sa, že nepôjde pokryť ani d7 ani f7, aby sa to dalo urobiť. Navyše, úloha má tri riešenia a toto by nemalo žiadne analógie. Podozrivá je však piata rada, na ktorej stojí biely kráľ a 3 ťažké figúry. Vyzerá to tak, že hra sa bude odohrávať na tejto línii a čierna dáma má dokonca práve 3 ťahy po nej, ktoré nič neberú. Žeby náhoda? Estetika každopádne káže vyskúšať, a keď už čierna dáma ide jedným smerom, biela by ju mohla nasledovať, koľko sa len dá – toto je jeden zo všeobecných motívov kompozičného šachu. Takto sa nám črtajú tri riešenia začínajúce 1. Dg5 Df5+, 1. Df5 De5+, 1. De5 Dd5+ a čitateľ si už iste ľahko overí, ako sa tieto úvody dajú doplniť na celé riešenia.

Moje riešenie sa do veľkej miery odvíjalo od nepriamych indícií, ako je počet riešení, či istá estetika. Chcem ale podotknúť, že sa dá naň prísť aj ináč, možno systematickejšie. Totiž, keď si uvedomíme, že čierny kráľ ma príliš voľného miesta na e6, je len prirodzené, pokúsiť sa ho dostať do matovej siete na piatej rade. O to viac, keď si všimneme, že má k dispozícii práve 3 polia – d5, e5, f5 – jedno na každé riešenie. Demonštruje sa tu však opakovane aj to, že už len samotný počet riešení môže byť veľkou pomôckou.

G. Paros, h#3, 1 riešenie

Úloha s jedným riešením znamená, že to asi bude niečo veľmi pekné, ale zároveň nečakané. Skúsme si najprv určiť, kde a ako budeme matovať čierneho kráľa. Na a5 sa zdá byť veľmi ďaleko, ale také b6 aj c7 vyzerajú sľubne. Na b6 by mohol mat vzniknúť napríklad po čiernych ťahoch Sa7, Kb6 a a5 dámou z d6, ale na to by biely musel odstrániť čiernu vežu z h6 a to sa už nestíha. Iné obrazce na b6 veľmi nevychádzajú, takže ostáva skúsiť c7. Čierny potrebuje 2 ťahy len aby sa tam dostal, takže mu ostáva jediný aby nejako bielemu umožnil dať mat. Ak by biely matoval z d8, čierny by musel nejako zahatiť cestu dáme a ešte odísť strelcom z c8, aby dáma kryla aj b8 a to jedným ťahom nestíha, mat z d8 teda zavrhujeme. Ostáva matovanie z e5 s tým, že biely by mohol pokryť b6 pešiakom z a5 a čierny by sa mohol postarať o to, aby veža z h6 nezavadzala. Ak ale čierny ustúpi Vh5, biely musí brať na g7 aby dostal dámu do kontaktu s poľom e5, čím ale znemožňuje čiernemu kráľovi príchod na c7. Druhá možnosť, ako môže čierny zrušiť pôsobnosť svojej veže je prekrytím g6 a biely sa potom ocitá v pozícii, keď musí urobiť vyčkávací ťah. Dáma má k dispozícii celú diagonálu, ale čitateľ už isto overí, že správne je iba jediné pole.

Úlohy, ktoré sme videli doteraz boli síce veľmi pekné, ale neboli to úplne typické príklady takých, s ktorými sa stretnete na súťažiach. Najštandardnejšie zloženie kola pomocných matov je dvojťahový pomocník s 3 až 4 riešeniami, trojťahový pomocník s 2 alebo 3 riešeniami a päťťahový pomocník s 2 riešeniami. Je to takým nepísaným pravidlom a na majstrovstvách sveta a Európy sa ho väčšinou rozhodca snaží dodržať. Pozrime sa teda, ako takéto typické úlohy vyzerajú.

Josef Kupper, The Problemist, 2002, h#2, 3 riešenia

Jedna z klasických figúrových kombinácií – dvaja strelci a veža. Na riešenie takýchto úloh treba mať nacvičené matové obrazce s dostupným bielym materiálom a táto úloha krásne ukazuje 3 možno až najtypickejšie. Prvý z nich je veža stojaca za kráľom diagonálne a strelec matujúci po tejto diagonále a vzniká po ťahoch bieleho Vg3 a Sb8, druhý je strelec stojaci za kráľom ortogonálne (po stĺpci alebo riadku) a veža matujúca po tejto línii a vzniká po ťahoch bieleho Se4 a Vg4 a tretí sú takzvaní „Horwitzovi strelci“, ktorých poznáme aj z klasického šachu, teda dvaja strelci na dvoch susedných diagonálach, z ktorých jeden matuje. Tento motív vzniká v našom prípade po ťahoch bieleho Sg6 a Se3 a je v našom prípade trochu pozmenený, pretože jeden zo strelcov stojí priamo pri čiernom kráľovi, a tým zapája aj vežu, ktorá ho kryje. S týmito informáciami už čitateľ úlohu istotne vyrieši.

Tiež chcem upozorniť na obsah a analógiu v úlohe – jedná sa o cyklus dvojíc figúr, z ktorých jedna ťahá v prvom ťahu a druhá matuje a tieto dvojice sú v každom riešení iné. Analógia je tu však jemne poškodená, pretože bielopolný strelec ani raz nematuje, za to čiernopoľný matuje dvakrát (bezchybné by to bolo, keby každá figura raz ťahala v prvom ťahu, raz matovala a raz stála na mieste – tri figúry, tri role, tri riešenia). Je to veľmi dobrý príklad súťažnej úlohy, ktorá má síce veľa analógie, ale nedá sa spoľahnúť úplne na všetko.

Christopher Feather, nepublikovaná, h#3, dvojník Vh8 -> a8

Jeden koncept, o ktorom sme doposiaľ nehovorili je takzvaný dvojník. Normálne je cieľom skladateľa vytvoriť úlohu, ktorá má viacero analogických riešení, avšak nie vždy sa to podarí, a vtedy môže situáciu zachrániť práve dvojník. Dvojník je taká úloha, ktorá sa od pôvodnej líši iba veľmi málo, presunom jednej figúry či pešiaka, alebo iba odobratím alebo pridaním kameňa. Dvojník je teda takmer na nerozoznanie od pôvodnej úlohy a z toho dôvodu sa považuje za povolenú súčasť úlohy. Ak riešime úlohu s dvojníkom, riešime vlastne 2 rôzne úlohy (alebo aj viac, ak je dvojníkov viac) a je veľmi dôležité správne si vybrať, ktorou začneme, pretože obtiažnosť sa môže veľmi líšiť a analógia nám môže pomôcť nájsť ďalšie riešenia, ak už máme jedno. Často to býva tak, že autor vyberie ako hlavnú pozíciu tú, ktorá sa mu zdá náročnejšia, teda sa zvyčajne oplatí začať B pozíciou (A pozícia je základna a dvojníky sa označujú ďalšími písmenami B, C, atď).

Úloha v našom príklade je mimoriadne náročná a nemá nejakú extra peknú analógiu, takže bez nejakého rozsiahlejšieho komentára uvádzam priamo riešenie. Aby sme ho našli, musíme jednoducho skúšať matové obrazce, so samotným jazdcom a na kraji šachovnice ich nie je až tak veľa. Riešenie: A: 1. Kf8 Ke5 2. De8 Jf6 3. Vg8 Jh7# B: 1. 0-0-0 Kxf7 2. Kd7 Kxg7 3. Ke8 Jf6#.

Tivadar Kardos, Comm., Magyar Sakkelet, 1976, h#5, 2 riešenia

Na záver lekcie uvádzame príklad takzvaného dlhého pomocného matu – teda takého, čo má viac ako 4 ťahy. Pri dlhých samomatoch si musíme ako úplne prvé overiť, či môže dôjsť k nejakým premenám na jednej či druhej strane a ak áno preskúmať, či sa tak nedá náhodou dať mat. Premeny totiž dodávajú veľký potenciál, ktorý je na začiatku v pozícii skrytý – ťažko môžeme hľadať matové obrazce, keď nevieme ani, aký bude na konci materiál. V našom príklade si môžeme všimnúť, že biely h-pešiak stíha za 5 ťahov dôjsť až na h8 a premeniť sa, ale už nebude mať žiaden ďalší ťah, takže jednak mu musí niekto odstrániť z cesty vežu z h6 a tiež po premene na h8 musí byť priamo mat. To by sa dalo docieliť tak, že čierny kráľ by bol na f8 a veža by blokovala pole e7 a naozaj, čierny kráľ sa na 4 ťahy vie dostať na f8 a ešte aj cestou zobrať bielu vežu – prvé riešenie je hotové.

Ešte sme neoverili možnosti čiernej premeny. D-, či f-pešiaci sa premieňať nebudú, síce by to stihli, ale nič by z toho nebolo a čierny kráľ by ostal na voľnom priestranstve. Premieňať by sa teoreticky mohol a-pešiak, ale museli by sme vyslobodiť bieleho kráľa braním Vxb2. Vyslobodený biely kráľ by potom mohol postupovať bližšie k čiernemu kráľovi, aby uzavrel matovú sieť, zatiaľ čo premenená čierna figúra by sa priblížila k čiernemu kráľovi a zablokovala niektoré pole. Otázkou pre čitateľa ostáva, či a ako sa to dá urobiť tak, aby všetko vyšlo. Pomôcka – spočítajte si, koľko najviac polí dokáže pokryť biely okolo čierneho kráľa a či po celom vyslobodzovacom manévri ešte ostane čiernemu čas na ťahy kráľom.

Videli sme niekoľko relatívne rôznych druhov pomocných matov. Pravdou je, že je to len špička ľadovca, no táto lekcia je už beztak dosť dlhá. V pomocných matoch ešte viac ako v ostatných oddeleniach platí, že treba veľa riešiť. Iba tak sa človek totiž naučí to množstvo štandardných konštrukcií a matových obrazcov, ktoré sa v pomocných matoch používajú a ľahšie bude vedieť, na čo sa má v úlohe zamerať. Pomocné maty sú totiž v konečnom dôsledku vždy o tom istom – zistiť kde a ako sa bude dávať mat a potom nájsť spôsob ako vyskladať ťahy v správnom poradí. Treba sa teda naučiť rôzne matové obrazce, ktoré sa vyskytujú a rôzne zvraty, ktoré sa používajú na určenie poradia ťahov – teda na zdôvodnenie, prečo nie je možné ťahy vykonať v inom poradí. Toto pravidlo je treba mať vždy na pamäti – ak sa nám zdá, že v niektorej línii uvažovania sa budú vyskytovať nerozlíšiteľné ťahy, alebo ťahy, ktorých poradie je zameniteľné, je to jednoznačný dôkaz, že sme na zlej stope.

Myslím si však zároveň, že pomocné maty, keď si na ne človek už trochu zvykne, sú veľmi zábavné a ich riešenie spôsobuje veľkú radosť. Čo sa týka mňa osobne, je to jednoznačne moje najobľúbenejšie oddelenie, takže dúfam, že aj vám pomocné maty učarujú.

Riešenia príkladov

Príklad 1: 1. Dxc8+ Vd8+ 2. Kxc4 Dd4#.

Príklad 2: 1… Sb8 2. Sd5 Sd6 3. Ke4 Sc5 4. Jf5+ Se3 5. Sxe3 d3#. Opäť upozorňujem na paradoxný zápis – začína biely, ale v zápise je 1… Sb8 z už spomínaných dôvodov.

Príklad 3: 1. Je5 Vh4 2. Kf4 Df3#; 1. Jf3 Dh7 2. Ke4 Ve8#.

Príklad 4: 1. Dg5 Df5+ 2. Kxf5 Jg3#; 1. Df5 De5+ 2. Kxe5 Jc3#; 1. De5 Dd5+ 2. Kxd5 Jf4#

Príklad 5: 1. g6 Da1 2. Kb6 a5+ 3. Kc7 De5#

Príklad 6: 1. Je7 Vg3 2. Jg8 Sxb8#; 1. Jc3 Se4 2. De5 Vg4#; 1. Jc7 Sg6 2. Kg5 Se3#. Dodatočne ešte analógie v prvom ťahu čierneho!

Príklad 8: 1. Kg5 h4+ 2. Kxh6 h5 3. Kg7 h6+ 4. Kf8 h7 5. Ve7 h8D#; 1. Ve2 h4 2. Vxb2 Kxb2 3. a1V Kc3 4. Vg1 Kd4 5. Vg4 Vxf6#

Úlohy n,5-tým ťahom nebudem dávať a obe strany urobia n legálnych ťahov a čierny musí skončiť v mate. Čiastočné riešenia sa nebodujú, bodujú sa správne riešenia a celkový bodový zisk závisí od počtu správnych riešení.

Súťažná úloha č. 26

h#2, 2 riešenia
ČNT Úloha za 12 bodov

Súťažná úloha č. 27

h#2, 4 riešenia
ČNT Úloha za 12 bodov

Súťažná úloha č. 28

h#3, 2 riešenia
ČNT Úloha za 12 bodov

Súťažná úloha č. 29

h#4, dvojník: čierny Jd7 sa presúva na d8
ČNT Úloha za 12 bodov

Riešenia z Lekcie 7 poslané do 2.10.2016 23:59 budú započítané do súťaže.

Riešenie pošli formulárom nižšie. Nezabudni napísať číslo súťažnej úlohy.

[contact-form-7 id=“4084″ title=“Kompozičný šach“]
Tréningové šachové DVD

Priebežné poradie po Lekcii č.6
#	      Nick	                 Počet bodov	   PH1
1	Jozef	             146	77
2	Bohuslav Czudek	     146	130
3	janjurco 	     139	125
4	OndrejFranko	     129	72
5	Peter Lukáč	     102.2	185
6	PaeDr. Ján Husák     84.4	86
7	Ján Machník	     59.8	167
8	Milan Svrček	      43	108
9	tomi	              41	160
10	Evička	              31	108
11	Stefan Galdik 	      14	41
12	Marek Tobias	     13.5	44
13	Martin Rexa	       6	35
14	Adrián Struhár	       2	81

Partneri súťaže

Trochu iný šach – Prológ
Trochu iný šach – Lekcia 1
Trochu iný šach – Lekcia 2 Dvojťažky
Trochu iný šach – Lekcia 3 Trojťažky
Trochu iný šach – Lekcia 4 Štúdie
Trochu iný šach – Lekcia 5 Zo života
Trochu iný šach – Lekcia 6 Svetový kongres

[feather_follow]

	Života Tanic, Die Schwalbe 1973, 1. cena 1. Jf6 (2)
	Carel Sammelius, Tidskrift för Schack 1955, 2. čestné uznanie 1. Vh3 (2. Jce2+/Jge2+) (1) 1… Jf3/Jf7/Jg6 2. Sf6+ (1) 1… Jxc6 2. Df6+ (1) 1… Jxd7 2. Dg7+ (1) 1… Jxg4 2. Dh8+ (1) 1… Jxc4 2. Vxc4+ (1)
	Volodea VAISMAN, Problem, 1960 1. Dg6 (2. Jc5) (1.2) 1… Sc4 2. Kg1 (1.2) 1… Sd4 2. Kf1 (1.2) 1… exd6 2. Kg3 (1.2) 1… Sxe5 2. Vd4+ (1.2)
	Milan LEGIŠA, Sinfonie Scacchistiche, 1980 1. Vb8 (2. De5+) (1.2) 1… Sc8 2. Je3+ (1.2) 1… Jxd4 2. Jxc3+ (1.2) 1… e3 2. Sf3+ (1.2) 1… c5 2. Df7+ (1.2)

Svetový kongres

Sedím na hotelovej izbe v Belehrade, hlavnom meste Srbskej Republiky, a pripravujem sa na nadchádzajúci Svetový kongres kompozičného šachu (WCCC – World Congress of Chess Composition), počas ktorého sa bude konať OPEN turnaj (pondelok 1.8), ale najmä majstrovstvá sveta v riešení (utorok a streda 2.-3.8). Kongres je vrcholnou udalosťou roka v kompozičnom šachu a schádzajú sa na ňom všetci najlepší skladatelia a riešitelia z celého sveta, aby sa navzájom podelili o skúsenosti na prednáškach, zmerali si sily v skladateľských a riešiteľských turnajoch a zažili príjemný týždeň ponorení spoločne v úvahách, ako prinútiť figúrky skákať podľa predpísaných tém a schém.

Keďže aj ja (napriek tomu, že skladateľ nie som), by som si nejaký ten skladateľský turnaj či prednášku rád skúsil, táto lekcia bude trochu kratšia. Tým, ktorých kompozičný šach už zaujal, ponúkam na malé doplnenie link na oficiálnu stránku kongresu: http://wccc2016.matplus.net/. Môžete na nej sledovať, ako sa darí mne a zvyšku slovenskej reprezentácie (žiaľ, z Česka neprišiel nikto), pozrieť si súťažné úlohy (samozrejme až po súťažiach), ale aj výsledky skladateľských turnajov a tí najaktívnejší sa niektorých skladateľských turnajov dokonca môžu aj zúčastniť (niektoré turnaje sú určené iba pre účastníkov kongresu, ale niektoré sú otvorené pre všetkých). Ako som už však spomínal na začiatku, skladanie nie je našou témou, takže sa mu venovať ďalej nebudem.

Chcel by som sa trochu zamyslieť nad tým, ako vlastne k takej riešiteľskej súťaži pristupovať, ako sa pripraviť a ako riešiť. Samozrejme, z dlhodobého hľadiska je dôležitý tréning a na to je najlepšie čítať knihy a najmä veľa riešiť, ale čo treba robiť bezprostredne pred súťažou a počas nej? A je to vôbec dôležité?

Z mojich skúseností vyplýva, že výsledok je možné ovplyvniť viacerými faktormi. Mnohé z nich rovnako platia aj pre praktický šach, či dokonca ľubovoľný šport, sú medzi nimi však aj také, ktoré sa týkajú výlučne riešenia.

1. Fyziologická príprava. Pod vznešeným názvom (ktorý som si vymyslel) sa skrýva jednoducho séria zásad, ktoré platia snáď vždy v živote – dobre sa vyspať, dobre sa najesť, avšak neprejsť sa, ísť na záchod pred kolom a podobne. Pri riešení na ne však treba obzvlášť myslieť, pretože keď „to na vás príde“ počas 20tich minút, ktoré máte na dvojťažky, môže to dopadnúť nepríjemne (podobne, ako keď zabudnete ísť pred časovkou). Na súťažiach je tiež často k dispozícii zadarmo občerstvenie, avšak priveľa sušienok v kombinácii s trojicou neoblomných štúdii je zaručeným receptom na spánok. Dobrým kompromisom sú ľahké jedlá bohaté na energiu a trochu kofeínu tiež nezaškodí.
2. Materiálna príprava. Ak po začatí odpočítavania dvojťažiek zistíme, že nám chýba pero, je už zvyčajne neskoro. Veľmi dôležité je mať aj správne šachovnice. Čo sa tým myslí? Zvyčajne je lepšie mať viac ako jednu šachovnicu, pretože často musíme skákať medzi úlohami a takto vieme ušetriť čas na stavaní pozície. Tiež je ale dôležité mať vlastné šachovnice, na ktoré je človek zvyknutý a vie sa na nich rýchlo orientovať. Bežne používané sú malé šachovnice, často magnetické, hlavne však také, ktoré dôverne poznáme. Uľahčuje to riešenie. Určite je ale nutné mať aspoň jednu šachovnicu, nech sa deje, čo sa deje. Bez šachovnice nie je možné vyriešiť takmer nič. Okrem toho treba dbať na to, aby mal človek k dispozícii všetko, čo bude potrebovať, teda nejakú vodu, niečo na zahryznutie, prípadne iné podobné veci. Počas riešenia nie je povolené nikam chodiť, okrem nutných prípadov na toaletu, avšak aj to je zriedkavé.
3. Samotné riešenie. Veľmi záleží, či riešime OPEN alebo systém majstrovstiev sveta. V OPENE dostaneme buď 12 úloh naraz, alebo po 6 v dvoch kolách, tak či onak je však základný rozdiel, že máme súčasne rôzne oddelenia. Treba teda začať najľahšími a takými, ktoré nám idú najlepšie – dvojťažkami, trojťažkami, prípadne krátkymi pomocnými matmi alebo samomatmi (pomocným matom a samomatom sa budeme venovať v ďalších lekciách, pomocným matom pravdepodobne už v tej septembrovej). Takýmto spôsobom eliminujeme riziko, že sa nám napríklad nepodarí dvojťažka (lebo máme množstvo času na kontrolu), čo je častý kameň úrazu v klasickej súťaži. Aj z tohto dôvodu sa OPEN považuje za menej seriózny štýl a štýl majstrovstiev sveta je náročnejší. A čo teda v prípade, že riešime klasickú súťaž? Dvojťažky sú špecifické, to sú preteky s časom, niečo ako blitzky. Zo začiatku som si ich staval na šachovnicu, no postupne som si zvykol riešiť ich priamo z diagramu a už to robím výlučne tak. Z 20 minút sa na stavaní dá ušetriť niekedy aj 5. Čo sa týka ostatných oddelení (ale aj dvojťažiek, aj keď tam do menšej miery), najdôležitejšie je zvoliť si správne poradie úloh. Pri pomocných matoch a samomatoch zvyčajne ideme od kratších k dlhším, pri mnohoťažkách sa dá pomôcť si viacerými vecami, o ktorých bude reč pri lekcii o mnohoťažkách a pri ostatných oddeleniach to jednoducho musíme odhadnúť. Úlohy s riedkym materiálom vyzerajú ľahko, na súťažiach sú však často zrádne – najmä ak je pozícia veľmi vzdušná. Lepšie je vyberať skôr uzavreté pozície. Nemenej dôležité ako voľba poradia je však aj časté striedanie úloh – najmä ak sa zasekneme. Žiaľ, toto je chyba, ktorú veľmi často robia aj skúsení riešitelia vrátane mňa. Človek dostane pocit, že „už to musí dať“, ale ten je jednoducho klamlivý. Po prestriedaní úloh a návrate k pôvodnej sa často stáva, že vám okamžite napadne správna idea a úloha je hotová. Ak riešime už poslednú úlohu z troch a sme zaseknutí, je dobré zresetovať úvahy a zamyslieť sa znovu, prečo sme niektoré ťahy zavrhli – často je medzi nimi správne riešenie.

V tejto lekcii ilustračné úlohy netreba, súťažné však budú ako zvyčajne, podobné ako v predchádzajúcej lekcii. Okrem toho, ak niekomu zvýši čas, odporúčam preriešiť si aj úlohy z majstrovstiev sveta, avšak aj s časovým limitom. Nastaviť si teda 20 minút na dvojťažky, 60 minút na trojťažky a 100 minút na štúdie (ostatné oddelenia, ktorým sme sa zatiaľ nevenovali si nechajte na neskoršie lekcie) a riešiť. Ak si poctivo nastavíte podmienky, môžete sa priamo na ostrej súťaži porovnať s najlepšími riešiteľmi z celého sveta! Do našej súťaže to počítať nebudeme, ale myslím, že to môže byť veľká zábava. A potom sa vidíme v ďalšej lekcii v septembri, v ktorej prinesieme aj krátky komentár k majstrovstvám sveta. A venovať sa budeme už spomínaným pomocným matom, ktoré sú (nielen) mojim obľúbeným oddelením.

Súťažná úloha č. 21

BNT, mat 3. ťahom

Súťažná úloha č. 22

BNT, mat 3. ťahom

Súťažná úloha č. 23

BNT vyhrá, štúdia za 10 bodov

Súťažná úloha č. 24

BNT remizuje, štúdia za 10 bodov

Súťažná úloha č. 25

BNT remizuje, štúdia za 10 bodov

Riešenia z Lekcie 6 poslané do 4.9.2016 23:59 budú započítané do súťaže.

Riešenie pošli formulárom nižšie. Nezabudni napísať číslo súťažnej úlohy.

[contact-form-7 id=“4084″ title=“Kompozičný šach“]
Tréningové šachové DVD

Partneri súťaže

Priebežné poradie po Lekcii č.5
#	      Nick	                 Počet bodov	   PH1
1	Jozef	             104	61
2	Bohuslav Czudek	     104	112
3	janjurco 	     103	104
4	OndrejFranko	     102	45
5	Peter Lukáč	     68,4	168
6	PaeDr. Ján Husák     49,8	72
7	Ján Machník	      49	136
8	Milan Svrček	      43	108
9	tomi	              37,4	145
10	Evička	              31	108
11	Stefan Galdik 	      14	41
12	Marek Tobias	     13,5	44
13	Martin Rexa	       6	35
14	Adrián Struhár	       2	65

Trochu iný šach – Prológ
Trochu iný šach – Lekcia 1
Trochu iný šach – Lekcia 2 Dvojťažky
Trochu iný šach – Lekcia 3 Trojťažky
Trochu iný šach – Lekcia 4 Štúdie
Trochu iný šach – Lekcia 5 Zo života

[feather_follow]

Na úvod riešenia štúdií, uvádzam iba bodovanú variantu, ťahy bieleho, ktoré sú bodované, majú v zátvorke počet bodov. Teda za každý dosiahnutý „checkpoint“ sa pripočíta príslušný počet bodov.

	S. Kaminer, Szachmaty, 1927, 1.cena 1. Jf3+ (1) Kc3 2. e7 (1) Jd7 3. Jxd2 Jf5 4. Je4+ Kd4 5. e8J (6) Kxe4 6. Sb1+ Ke5 7. Jg6+ Ke6 8. Sa2# (2)
	L. Kubbel, Szachmaty, 1922 1. g5 (2) Sxg5 2. Sh5 Sf4+ 3. Kh1 (4) Kf5 4. Sd1 (3) b1D 5. Sc2+ Dxc2 6. Je3+ (1) Sxe3 pat
	J. Rusinek, JT Peckovera, 1978, 2.cena 1. Jf2+ Kg1 2. Jh3+ (2) Kf1 3. d4 (4) Sxd4 4. Sxd6 (1) Vxd6 5. b8D Se5+ 6. Jf4 (2) Vg6+ 7. Kh3 Vh6+ 8. Kg3 (1) Sxb8  pat
	E. Pogasianc, Springaren, 1965, 1. cena 1.d8J (2) Se8 2. a6 (4) Sg6 3. e8V (2) Sxe8 4. a7 Sg6 5. a8S (2) +-

Pohľad naspäť

Niektorí z vás si možno ešte z úvodu spomínajú na to, akým spôsobom sa organizujú riešiteľské súťaže. Mám na mysli systém majstrovstiev sveta, teda dvojdňovú súťaž, kde sa počas prvého dňa riešia dvojťažky, trojťažky a štúdie a na druhý deň nasledujú pomocné maty, mnohoťažky a samomaty. V takejto pomyselnej súťaži sme teraz dorazili na koniec dňa, a preto by som sa chcel na chvílu zastaviť a obzrieť sa za tým, čo sme už prešli. Navyše, začínajú prázdniny, tak kto by sa teraz chcel učiť novú látku, že?

Dvojťažiek a pravidiel k nim sme mali na úvod veľmi výdatnú dávku. Lekcia o trojťažkách bola už trochu kratšia a aj keď sme mali až 5 súťažných úloh, na poučky bola vcelku chudobná. Podobné to bolo aj so štúdiami. Nie je to preto, že by som sa snažil niečo zatajiť, len jednoducho už tých pravidiel nie je až toľko. Ostal mi však pocit, že tieto oddelenia by si predsa len možno ešte nejaké to slovo zaslúžili, a keďže máme dobrý medzičas (do konca roka ostáva 6 lekcií na 3 oddelenia), počas jednej alebo dvoch nasledujúcich lekcií si urobíme malý výlet do hlbších zákutí dvojťažiek, trojťažiek a štúdií. Tentokrát to už nebude až tak o poučkách, skôr naopak, pozrieme sa na bežné úlohy – také, ktoré sa vyskytujú napríklad na súťažiach. Tieto úlohy tvoria rôznorodú zmes – niektoré krásne vychádzajú tak ako ilustračné príklady, iné sa riešiteľovi vzpierajú do poslednej varianty a potom sú dokonca také, ktoré bez hanby porušujú aj tie najzákladnejšie pravidlá.

Dvojťažky

Autor neznámy, The Illustrated American 1891

Na prvý pohľad sympaticky vyzerajúca úloha. Jazdci sú rozostavení do štandardnej formácie, ktorá naznačuje, že po Kd4 príde odťažný mat od Sh8. Odťahom veže môžeme pokryť pole c5, voľné ostáva ešte e3, všetko jasné, úvodník je 1. e8D.

Lenže ako pozeráme, tak pozeráme, niet hrozby. Na tempo to tiež nevyzerá a rýchlo nájdeme napríklad 1… d5, po ktorom nevychádza žiaden mat. Toto je zvláštny okamih, pretože Sh8 nemá veľa možností využitia. Úvodník asi nebude vežou, lebo to berieme kráľovi únikové pole na d4, a teda úlohou strelca musí byť odťažný mat. Keďže kráľ prichádza na d4 z c5, pole c5 je v tej chvíli nekryté a veža ho musí pokryť. Voľné ostáva e3, ale jazdcom ho pokryť nemôžeme, lebo by sme rozbili matovú sieť a ako sme sa presvedčili, e8D nevychádza.

Nuž, vyzerá to tak, že budeme musieť porušiť nejaké estetické pravidlo. Najdôležitejšia je ekonómia – strelec na h8 proste nemôže byť zbytočný, to by bol hrubý faul. Pôjdeme teda vežou už v prvom ťahu? Alebo je tam predsa nejaká možnosť ako využiť batériu?

Chcem zdôrazniť, že teraz, keď viem riešenie, je samozrejme veľmi jednoduché povedať, že porušíme pravidlo. V skutočnosti, pri riešení je to obrovská prekážka. Človek sa k tomu nechce uchýliť, ani ak si logicky zdôvodní, že to tak musí byť. Radšej dookola hľadá, kde sa pomýlil – a áno, väčšinou skutočne ide o prehliadnutie. Treba však mať niekde v hĺbke na pamäti, že ani skladateľ možno nehrá úplne fér.

Mike Prcic, zápas Macedónsko-USA 2001

Ďalšia úloha, ktorá s tým, čo sme sa už naučili vyzerá, že ju musíme spraviť aj naslepo. Je3 stojí vedľa čierneho kráľa – jasná správa, ide preč. Nevidno nejakú priamu hrozbu, takže ju bude asi musieť vytvoriť sám odskakujúci jazdec. Ponúka sa množstvo matujúcich polí – d2, d6, f6 – lenže čím dlhšie pozeráme, tým viac sa zdá, že nič z toho nevychádza. Univerzálne vyvrátenie je totiž napríklad fxg3, ktoré dáva ústupové pole f4. OK, to by sa ešte dalo zvládnuť, že úvodník nie je jazdcom z e3, čo ale na fxg3? Dáma je zviazaná, ponúka sa napríklad Vh4, ale tých voľných polí okolo kráľa je príliš veľa. Samozrejme, ešte je tu možnosť použiť hrubú silu a čierneho k fxg3 jednoducho nepustiť…

Obe tieto dvojťažky som prebral zo stránky http://matplus.net, na ktorej sa každý deň koná mini-turnaj v riešení dvojťažiek. Dostanete 6 úloh, za každú je jeden bod a úlohou je samozrejme získať čo najviac bodov. Pri rovnosti bodov rozhoduje čas a to je v skutočnosti to, o čo sa jedná – vyriešiť úlohy rýchlo. V podstate niečo ako blitzky v klasickom šachu. Je to nielen dobrý tréning, ale aj zábava, takže určite odporúčam všetkým skúsiť to. Stačí sa zaregistrovať a môžete začať riešiť – a porovnávať sa s najlepšími riešiteľmi z celého sveta.

Trojťažky

S. Sovik, 8. pl. 4. WCCT 1990-92

Pozícia je síce poriadne zamotaná, ale môžeme si rýchlo všimnúť, že Se4 stojí vedľa čierneho kráľa, takže by mohol ťahať. Každý jeho odťah však vytvára krátku hrozbu Ve4#, čo je prvý znak toho, že to nebude ono. Naozaj, na Sd3 ide Vc4 (strelec zablokoval pole jazdcovi), na Sf5 ide exd5 (strelec zablokoval pole veži) a na Sg6 ide Sxf3 (strelec zablokoval pole druhému jazdcovi).

OK, to vyzerá zaujímavo. Takže ťah strelcom bude až druhý v poradí a čierny si zrejme svojim prvým ťahom nejak znehodnotí jednu z obrán – podľa toho sa rozhodneme, či ísť na d3, f5 alebo g6. Alebo žeby sme uvoľnili strelcovi pole h7 s tichou hrozbou 2. Sh7?

Nie, tichá hrozba nebude fungovať, napríklad kvôli Dxb5. No dobre, ale toľko možností už neostáva. Jazdcov by sme chceli nechať na mieste, strelec na e4 ostať musí a veža z e5 nemá kam. Dáma by pustila čiernu dámu na c4 so šachom, Vh3 tiež nevyzerá, že by mala nejaké rozumné ťahy. Ostal strelec na g7. Bolo by pekné, keby nechal visieť vežu, napríklad 1. Sh6 s hrozbou 2. Sxg5+ Kxe5 3. h8D#. Ale vychádza to? A ak nie, nemôže sa strelec správať priamočiarejšie a vežu podržať?

A.N. Pankratiev, V.N.Rychkov, Yuri Marker, The Problemist 1990

Toto je typ úlohy, ktorá už od pohľadu bude klásť tuhý odpor. Figúry sú rozmiestnené čudne ešte aj na kompozičné pomery, je tam trojpešiak, veľká prevaha bielych figúr. Sd4 by bol prirodzený kandidát na úvodník, ale tým, že je nekrytý, sa diskvalifikuje – každý jeho odťah pokrýva pole d4. Môžeme si všimnúť, že na Kd4 vychádza Dh8+ s ďalším Dc3#, to je však zatiaľ málo. Navyše hrozí beztrestné Vxf3, takže treba rýchlo niečo robiť.

Prirodzeným pokusom by bolo využiť polobatériu Sd4, Jf4, Dh4, prinajhoršom aj za cenu odobratia poľa d4 v úvodníku, ale nevidno ako. Čierny má stále dosť figúr, ktoré môže popodhadzovať na štvrtej rade. Keď sa pozrieme bližšie na variantu po 1… Kxd4, vidíme, že okrem 2. Dh8+ ide aj 2. Df6+. Skúsme sa teda zbaviť tejto nejasnosti odťahom dámy po h-stĺpci. Lenže kam? Na h3? Na h2? Prípadne aj g4 by v podstate fungovalo. Nuž, treba to len poriadne prepočítať!

Štúdia

Na záver lekcie chcem ukázať štúdiu skvelého slovenského skladateľa aj riešiteľa Ladislava Salaia. Dozvedel som sa o nej na autorovej prednáške pred dvomi rokmi v lete na festivale kompozičného šachu v Mariánke pri Bratislave, na ktorej vysvetľoval, ako prebiehal proces skladania. Prednáška a podrobná analýza štúdie je dostupná na http://festival.soks.sk/en/lectures-2014/ a http://festival.soks.sk/en/bulletin-marianka-2014-2/#more-419. Štúdia by sa asi, podobne ako predchádzajúce úlohy v tejto lekcii, nedala zaradiť medzi typické, ktoré ilustrujú metodiku riešenia, preto nebudem chodiť okolo horúcej kaše a rovno uvediem riešenie. Môj výklad však bude značne zjednodušený, teda ak máte dostatok času, odporúčam pozrieť si priamo prednášku (a ani nečítať ďalej).

Ladislav Salai jr. E1140 The Problemist 07/2014, =

Úlohou bieleho je remizovať a nie je to možno vidno úplne na prvý pohľad, ale hrozí mu Db5+ s výmenou dám a prechodom do pešiakovej koncovky vyhratej pre čierneho (aj po 1. hxg5). Biely preto hrá prekvapivé 1. h5!!. Teraz je prechod do pešcovky znemožnený, ale biely zdanlivo iba oddialil svoj osud, pretože čierny hrá logické 1… gxh5 a sme znovu na začiatku. Biely si však pripravil čiernu pešiakovú štruktúru a teraz prichádza nečakaná pointa: 2. Dc3! Db5+ 3. Ka3 a5. Biely sa uhol hrozbe výmeny dám, ale čierny ho prenasleduje ďalej. 4. Dc2! Db4+ 5. Ka2 a4. Zdá sa, že čierny bieleho nakoniec dotlačí, no ten má v rukáve pripravený únikový manéver. 6. Dc1!! Db3+ 7. Ka1 a3 8. Dxg5+. Zvyšok je už vecou techniky a dá sa pomerne jednoducho dopočítať. Zároveň sa ukazuje zmysel ťahu 1. h5.

Záverečné slovo

Cieľom tejto lekcie bolo ukázať úlohy takpovediac „zo života“, teda také, v ktorých možno všetko nevychádza tak, ako by sme si predstavovali, v ktorých niektoré manévre sú prekvapivé aj pre kompozičný šach, a ktorých riešenie dá veľa zabrať. Pre úplnosť uvediem riešenia prvých štyroch úloh:

• 1. Dxg3,
• 1. Dxe6,
• 1. Sf6 (2. Sxg5)
  • 1… Sh4 2. Sg6
  • 1… Dc8 2. Sd3
  • 1… Vxd5 2. Sxd5
  • 1… Vc6 2. Sf5
• 1. Dh3 (2. Vxa4+)
  • 1… Jg4/Jef5 2. Se2+
  • 1… Jgf5 2. Sxd5+
  • 1… Kxd4 2. Dh8+

Na riešiteľských súťažiach sa vyskytujú zväčša práve takéto typy úloh – také, ktoré sa čo najviac snažia zakryť svoj obsah (aj keď tá dvojťažka so šachujúcim úvodníkom proti ktorému má čierny jedinú obranu je naozaj trochu extrém). Riešiť ich sa nedá naučiť teoreticky, iba cvikom, a preto práve z tohto súdka budú ďalšie súťažné úlohy. Príjemnú zábavu pri riešení!

Súťažná úloha č. 17

Biely na ťahu, mat druhým ťahom, úloha za max. 2 body

Súťažná úloha č. 18

Biely na ťahu, mat tretím ťahom, úloha za max. 6 bodov

Súťažná úloha č. 19

Biely na ťahu, mat tretím ťahom, úloha za max. 6 bodov

Súťažná úloha č. 20

Biely na ťahu, mat tretím ťahom, úloha za max. 6 bodov

Riešenia z Lekcie 5 poslané do 31.7.2016 23:59 budú započítané do súťaže.

Riešenie pošli formulárom nižšie. Nezabudni napísať číslo súťažnej úlohy.

[contact-form-7 id=“4084″ title=“Kompozičný šach“]
Tréningové šachové DVD

Partneri súťaže

Priebežné poradie po Lekcii č.4
#	      Nick	                 Počet bodov	   PH1
1	Jozef	               84	50
2	Bohuslav Czudek	       84	90
3	janjurco 	       83	88
4	OndrejFranko	       82	39
5	Peter Lukáč	       62	146
6	PaeDr. Ján Husák       45	69
7	Milan Svrček	       43	108
8	tomi	               33       127
9	Evička	               31	108
10	Ján Machník	       29	106
11	Stefan Galdik  	       14	41
12	Marek Tobias	       13.5	44
13	Martin Rexa	       6	35
14	Adrián Struhár	       2	65

Trochu iný šach – Prológ
Trochu iný šach – Lekcia 1
Trochu iný šach – Lekcia 2 Dvojťažky
Trochu iný šach – Lekcia 3 Trojťažky
Trochu iný šach – Lekcia 4 Štúdie

[feather_follow]

Na úvod riešenia úloh 8-12, bodované časti sú hrubým písmom. Dostali sme pripomienku, aby boli zverejňované aj mená autorov. Toto je štandardný postup, vždy keď sa niekde uvádza úloha, malo by pri nej byť aj meno autora, prípadne rok vydania a časopis alebo udalosť, na ktorej sa objavila. Ja som na to však pri riešeniach súťažných úloh zabudol, za čo sa ospravedlňujem, mená boli doplnené v článkoch pri riešeniach úloh.

	G. Heathcote, Reading Observer, 1904 1. Ja2 zz 1…bxa2 2. Dc2 (1.5) 1…Kd4 2. Sf2+ (1.5) 1…Kd2 2. Kf3 (1.5) 1…Ke2 2. Jb4 (1.5)
	F. Giegold, Stern, 1965 1. Dh2 zz 1…g2 2. Sb8+ (1.5) 1…gxh2 2. Sxh2 (1.5)
	G. Anderson, BCF 17 Ty, 2.cena 1. Dg6 (2.Dg3+) (1) 1…Sxg6 2. Jg4+ (1) 1…Sg4 2. Jxg4+/e3 (1) 1…Sxd3 2. Jxd3 (1) 1…Kxd4 2. Db6+ (1) 1…d6 2. e3 (1)
	W. Shinkman, Holyoke Transcript, 1881, 1.cena 1. Dh5 (2. Dd1#) 1…Je2 2. Jc5+ (2) 1…Jxh5 2. Jc6 (2) 1…c3 2. Ka2 (2)
	P. Copping, The Guardian, 1962 1. Df1 (2. Vxe6+) (1) 1…gxf1~ 2. Jb4 (3) 1…Vf2 2. Jb4 (2) 1…Sd8 2. Vxe6+ Kxe6 3. Vc6#

Štúdie – domáca pôda

Od trochu predĺženej lekcie trojťažiek sa dostávame hneď k najťažšiemu oddeleniu – štúdiam. Štúdie sú však zároveň typom úlohy, ktorý je praktickému šachistovi najbližší a takmer každý šachista sa v živote už určite s nejednou štúdiou stretol. Napriek tomu, že sú nám štúdie dôverne známe, začnem tým, čo to vlastne tá štúdia je.

Definícia dvojťažky je jednoduchá – je to pozícia, v ktorej má biely jediný ťah taký, že na každú odpoveď čierneho príde mat ďalším ťahom. Samozrejme, podmienku, že úvodník je jediný by sme mohli pokojne aj vypustiť – stačí, že biely vie vynútiť mat druhým ťahom. Nám však ide aj o istú estetickú hodnotu, a teda chceme, aby bolo riešenie jednoznačné.

Podobne by sme mohli skúsiť definovať aj trojťažku alebo dlhšiu úlohu. Tu sa však už občas stáva, že ďalšie ťahy bieleho sú nejednoznačné a napriek tomu je úloha stále pekná. Môžeme teda vyžadovať jednoznačnosť v prvom ťahu bieleho, ale ďalej nám už stačí, že existuje nejaké pokračovanie.

Definícia štúdie

Všetky tieto úlohy sú však ešte stále ohraničené počtom ťahov. Ako definovať štúdiu, teda úlohu, ktorá je vo svojej podstate neohraničená? Je to ľubovoľná pozícia, v ktorej biely na ťahu vyhrá/remizuje? Mohla by byť, ale to sa nezdá ako priveľmi užitočná definícia. Z môjho pohľadu je štúdia taká pozícia, v ktorej má biely jediný ťah taký, že existuje ťah čierneho taký, že biely má jediný ťah, …, taký, že biely vyhrá/remizuje, pričom táto reťaz sa končí vtedy, keď už čierny nemá takú odpoveď, aby vynútil jediný ťah bieleho. Rozoberme si, čo sa tým chce vlastne povedať.

Jediné ťahy bieleho – to je rovnaké ako pri priamych úlohách. Teraz však vyžadujeme jednoznačnosť až do konca. To, že existuje vždy ťah čierneho, ktorý vynucuje jediný ťah bieleho, znamená, že čierny má akési „najlepšie obrany“. Nejde o to, že by tieto ťahy naozaj pomohli čiernemu zachrániť sa, ale vyžadujú od bieleho najväčšiu možnú dávku presnosti. A v praktickej partii to môže naozaj znamenať rozdiel vo výsledku. No a nakoniec máme podmienku, kedy sa štúdia považuje za vyriešenú. Pravidlom totiž je, že každý ťah bieleho v štúdii musí byť jednoznačný. Pokiaľ sa už teda čierny nevie brániť tak, že vynucuje jednoznačné ťahy bieleho, riešenie nemôže ďalej pokračovať.

Toto „zastavovacie kritérium“ je možno vhodné pre definíciu, ale keď riešime, je užitočnejšie overiť si aj inú skutočnosť, a to, že výsledná pozícia je očividne vyhratá/remízová. Štúdia zvyčajne končí matom, patom, večným šachom alebo ziskom rozhodujúceho materiálu.

Bodovanie štúdií

Načo toľko rečí okolo toho celého? Pretože je to dôležité pri písaní riešenia. Objasnime si najprv, ako sú štúdie bodované. Každá štúdia má takzvanú hlavnú variantu, teda postupnosť ťahov bieleho a odpovedí čierneho, ktorá vyústi do vyhratej/remízovej pozície. Túto hlavnú variantu určuje autor štúdie, prípadne rozhodca súťaže a úlohou riešiteľa je nájsť ju. Nič iné sa v úlohe neboduje. Nie je teda potrebné písať po každom ťahu bieleho všetky obrany čierneho, stačí nájsť tú najsilnejšiu a pokračovať ňou. Hlavná varianta pozostáva iba z najsilnejších obrán.

Čo však v prípade, keď má čierny viac najsilnejších obrán, teda ťahov, ktoré vynucujú jednoznačnú odpoveď bieleho? V takom prípade treba napísať všetky. Nie preto, že by sa bodovali, ale preto, že nemáme ako vedieť, ktorá z variant sa bodovať bude. V niektorých prípadoch je to zrejmé – môžeme to vidieť podľa toho, po ktorej obrane je umožnený nejaký pekný obrat, prípadne ktorá obrana podsúva bielemu nejakú pascu. Niekedy je to však ťažké a na každej súťaži sa množstvo riešiteľov popáli na tom, že nenapísali nejakú variantu, lebo si mysleli, že určite nie je hlavná.

Čo sa týka samotného delenia bodov (v našom prípade je každá štúdia za najviac 10 bodov), hlavná varianta sa boduje po častiach, akýchsi „checkpointoch“. Sú teda vybrané niektoré ťahy z hlavnej varianty, za ktoré dostaneme predpísaný počet bodov a čím väčšiu časť štúdie máme správne, tým viac bodov dostaneme. Tieto ťahy sú zvyčajne tie náročné, teda také, kde dochádza k nejakému nečakanému obratu. Zvyčajne je 0,5 alebo 1 bod už aj za úvodník alebo za sériu zopár úvodných ťahov, oplatí sa teda hádať ak aj nevieme celé riešenie. Pravidlom je, že bodované sú vždy iba ťahy bieleho, avšak správne musia byť samozrejme aj ťahy čierneho.

Takže rekapitulácia. Štúdia je taká úloha, v ktorej biely na ťahu buď vyhrá alebo remizuje. Cieľ sa dosahuje reťazou jediných ťahov bieleho a najsilnejších odpovedí čierneho, pričom vieme, že úloha je vyriešená, ak už čierny nemá najsilnejšie obrany a zároveň je pozícia očividne vyhratá/remízová. Na kontrolu správnosti si musíme overiť, či sme našli v našej hlavnej variante nejaký pekný motív – obranu pomocou patu, obeť figúry, neprijatie obete figúry a podobne. A potom napísať do riešenia čo najviac aj bočných variánt (samozrejme iba tam, kde môže nastať nejaká pochybnosť).

Riešenie štúdií

No dobre, ale ako teda nájsť riešenie štúdie? Podobne, ako keď hráme partiu – snažíme sa jednoducho hľadať najlepšie ťahy. Pri tom sa môžeme riadiť pravidlom o jednoznačnosti – keď sa zrazu zdá, že biely má príliš veľa rovnocenných ťahov na výber, je to signál, že sme zišli z cesty.

Musíme tiež myslieť na to, že sa musí vyskytnúť nejaký pekný motív. Keď hráme na výhru, často sa čierny zachraňuje pomocou patu a my to musíme nejako prekonať (napríklad niečo najprv obetovať). Iný motív je napríklad, že v úvodnej pozícii sú naše figúry napadnuté a musia nejakým nečakaným spôsobom utiecť. V remízových štúdiach sa zase naopak biely často snaží zachrániť patom. Medzi ďalšie motívy patrí chytanie ďaleko postúpeného pešiaka na jednej či druhej strane, ale napríklad aj chytanie súperových figúr. Chytaný je väčšinou jazdec, ale existujú aj veľmi pekné štúdie, ktoré končia napríklad chytením súperovej veže či dámy hoc aj v strede šachovnice. Toto je samozrejme veľmi ťažké vidieť dopredu, ale oplatí sa to mať na pamäti, najmä keď vidíme, že súperova figúra (a môže to byť naozaj hociktorá) má pokryté množstvo ústupových polí alebo nejako obmedzenú pohyblivosť.

Pri riešení je tiež užitočné uvedomiť si, že skladateľ, keď skladal úlohu, musel ju skladať tak, aby si bol aspoň viac-menej istý, že je korektná. Prepočet variant teda zvyčajne nie je extrémne náročný a pokiaľ sa nám zdá, že nejakú variantu nevieme dopočítať ani po 10 ťahoch, asi to nebude riešenie. Hlavná varianta zvyčajne neobsahuje príliš hlboký prepočet.

Množstvo štúdií začína pozíciou „in medias res“, teda takou, kde je jedna zo strán (alebo dokonca aj obe) pod veľkým počtom hrozieb a treba rýchlo konať a odvracať nejako hrozby. Príkladom môže byť pešiak na siedmej rade, ktorého proste treba nejako chytať, či odkrytý kráľ proti presile súperových figúr alebo množstvo visiacich kameňov. Veľmi často je úvodníkom šach alebo branie figúry (ale častejšie šach) a nepovažuje sa to za nedostatok. Takýmto spôsobom si skladateľ overuje, že úvodná pozícia naozaj vyžaduje od bieleho jediný ťah. Dosť už ale všeobecných rečí, poďme sa pozrieť, ako takú štúdiu riešiť.

Poznámka: ilustračné príklady sú prebrate z knihy P. Murdziu, Rozwiazuj z Mistrzem Swiata, štúdie na výhru označujeme symbolom +, štúdie na remízu symbolom =, pokiaľ nie je uvedené inak, vždy je na ťahu biely.

J.Fritz, Gros, 1938, +

Tak, ako v poslednej lekcii, aj teraz sa pokúsim priblížiť svoj autentický myšlienkový pochod. Môžeme si všimnúť, že pri danom materiáli je bieleho jedinou šancou na výhru pešiak, ale na ťah c7 prichádza dvojitý úder Sf4+. Zároveň Sf4 funguje aj ako hrozba zo strany čierneho – za pešiaka môže strelca pokojne aj obetovať. Prirodzene teda vyskúšame pokryť pole f4 a pohroziť postupom c7. Možnosti sú dve, no po hlbšom preskúmaní zistíme, že Je6 Sb2 nevyzerá veľmi sľubne – nevieme už zabrániť strelcovi v presune na diafonálu h2-b8. Skúsme teda ťah 1. Kg3. Prirodzenou odpoveďou čierneho je Sb2 alebo Sa3, avšak na to má biely Jf7+ s pokrytím polí d6 a e5 a následným nezabrániteľným c7. Zdá sa zrazu, že čierny už nemá čo proti c7 urobiť. Toto je počas riešenia štúdií bežné – nevedieť nájst najsilnejšiu obranu čierneho. To zvyčajne znamená, že je buď varianta zlá alebo prichádza zvrat. Tak je to aj v našom prípade a konkrétne, čierny môže hrať 1…Jb4 s myšlienkou vidličky na d5 po prilákaní kráľa na f4 ťahom Sf4.

Opäť sa zdá, že sme narazili – biely pešiak visí a jediný spôsob ako ho zachrániť vedie iba k spomínanej vidličke. Môžeme si však všimnúť, že jazdec bude po vidličke zatiahnutý ku kraju šachovnice a možno sa ho bude dať chytiť. Skúsme teda 2. c7 Sf4+ 3. Kxf4 Jd5+ 4. Ke5 Jxc7 5. Kd6. Ústup na a8 samozrejme nič nerieši, takže vynútené je 5…Je8. Pokiaľ nechceme dovoliť jazdcovi újsť na f6, musíme hrať 6. Ke7. Návrat na c7 už nie je možný pre Kd7, opäť vynútené je teda 6…Jg7. Tým sa zdá, že sme skončili, jazdec je v bezpečí pri kráľovi a už ho nechytíme. Nie je to však celkom tak, pretože znovu prichádza zvrat 7. Kf8! a čierny je v zugzwangu. Kráľ sa nemôže hýbať, lebo stratí jazdca a jazdec má jediný ústup na h5, po ktorom prichádza Jf7#.

Ako ste mohli vidieť, štúdia nebola príliš komplikovaná, ťahy boli v podstate vynútené, niektoré alternatívne pokračovania sa dali ľahko vylúčiť. Jediná zrádnosť spočíva v tom, že keď prepočítavame variantu a aj nám napadne myšlienka s chytaním jazdca, sme náchylní počítať iba do Je8 a potom už vidíme, že jazdec sa dostane do bezpečia na g7 a variantu zahodíme. Pokiaľ prepočítavame dlhú variantu, ktorá je vynútená, neradno sa vzdávať príliš rýchlo – takéto varianty sú často riešením alebo takmer riešením (s tým, že treba napríklad ešte vsunúť nejaký ťah). Dlhá postupnosť vynútených ťahov je okrem toho, keď nájdeme nejaký veľmi pekný motív, najlepším vodítkom.

J.Rusinek, Problem, 1974-75, 1.cena, =

Ako druhý príklad uvedieme remízovú štúdiu. Biely čelí veľkej materiálnej prevahe a jeho jedinou nádejou je pešiak, takže nie je veľmi na čo čakať – 1.b6. Teraz hrozí v prvom rade b7, ale aj Vxf3 s ďalším b7. V dôsledku týchto hrozieb je čierny donútený hrať 1…Vf5 (aby na f3 vedel dobrať vežou). Podobne ako v minulej štúdii, čierny síce našu hrozbu pokryl, no my v nej aj tak pokračujeme – 2.b7. Toto je všeobecne častý motív štúdií – hrozba sa vykoná aj napriek tomu, že jej bolo zabránené. V našej pozícii na to môžeme prísť tak, že vlastne iné rozumné ťahy ani veľmi nemáme. Čierny samozrejme odpovedá 2…Vf7+ a ak nechceme pešiaka stratiť len tak, musíme napadnúť jazdca 3.Kd6. Teraz hrozí premena a Jc6 ani Jd7 nejde kvôli Vxf3, neostáva teda nič iné ako 3…Jc4+. Teraz máme síce na výber dva ústupy, ale keďže po Kc4 Vc7+ s ďaším Sb7 rýchlo prehrávame, vynútené je 4. Ke6. Teraz visia obe veže a čierny si už môže – a aj musí – dovoliť vziať pešiaka strelcom (vežou nie, lebo visí strelec), 4…Sxb7. Vežu dobrať nemôžeme, čo ostáva iné ako dať šach, 5.Vh3+ Kg7 6. Vg3+ Kf8. Teraz si už len stačí uvedomiť, že biely kráľ vlastne stojí v pate a riešenie je hotové: 7.Vg8+!=.

Súťažná úloha č. 13

Biely na ťahu vyhrá.  Úloha za max. 10 bodov.

Súťažná úloha č. 14

Biely na ťahu remízuje. Úloha za max. 10 bodov.

Súťažná úloha č. 15

Biely na ťahu remízuje. Úloha za max. 10 bodov.

Súťažná úloha č. 16

Biely na ťahu vyhrá

Riešenia z Lekcie 4 poslané do 3.7.2016 23:59 budú započítané do súťaže.

Riešenie pošli formulárom nižšie. Nezabudni napísať číslo súťažnej úlohy.

[contact-form-7 id=“4084″ title=“Kompozičný šach“]
Tréningové šachové DVD

Partneri súťaže

Priebežné poradie po Lekcii č.3
#	      Nick	                 Počet bodov	   PH1
OndrejFranko	              44	34
Jozef	                      44	38
janjurco 	              44	69
Bohuslav Czudek	              44	71
Milan Svrček	              43	108
Peter Lukáč	              40	114
PaeDr. Ján Husák              32	56
Evička	                      31	108
tomi	                      28	110
Ján Machník	              23	77
Stefan Galdik 	              14	41
Marek Tobias	              13,5	44
Martin Rexa	               6	35
Adrián Struhár	               0	58

Trochu iný šach – Prológ
Trochu iný šach – Lekcia 1
Trochu iný šach – Lekcia 2 Dvojťažky
Trochu iný šach – Lekcia 3 Trojťažky

[feather_follow]

Na úvod riešenia úloh 4-7, opäť v rozšírenej verzii, bodované časti (teda úvodník) je hrubým písmom.

	1. Jd7? Jc6! 1. Jxf7? Je6! 1. Jg6? f6! 1. Jg4? Ve1! 1. Jf3? d4! 1. Jd3? Sd4! 1. Jc4? Da1! 1. Jc6! (2.Ve5#)
	1. Jb5! (2. Jd6#) 1… Kd5 2. Sb7# 1… Kd3 2. Jxf2#
	1. Kf1, Kf2, Kf3? Df7! 1. Kg3, Kh2? Sd6! 1. Kh3? Sxe6! 1. Kg1? Sxd4! 1. Kh1! zz 1… D~7, De5 2. De5# 1… Dc7, Dh8, Dxh6, Df6, Dxd4, Jd7, Se7, Sf7 2. Jc7# 1… Sd6 2. Df3# 1… Jxe6, Sxe6, gxh5 2. Sf3#
	1. Vf5? Vxb2! 1. Vd3? Jd5! 1. Vc2? gxf3! 1. Vg6! (2. Vd4, Ve5#) 1… gxf3 2. Df5# 1… Jxd5 2. Dxd5# 1… Kxf3 2. Vd3#

Trojťažky. Ide do tuhého

Po mesiaci opäť prichádzame s ďalšou lekciou, tentokrát však už pôjde do tuhého. Ako naznačuje názov, budeme sa venovať trojťažkám a tie sú podstatne ťažšie ako dvojťažky. Je to preto, že pri dvojťažkách existuje celá plejáda pravidiel a poučiek, ktoré často umožnia riešenie odhaliť do niekoľkých sekúnd. Navyše, ak aj máme viacero kandidátov na úvodník, dajú sa všetky veľmi rýchlo skontrolvať. Vďaka tomu sa dajú dvojťažky riešiť aj bez postavenia na šachovnicu. Nič z toho pre trojťažky (a ostatné oddelenia) neplatí – spoliehať sa môžeme v podstate iba na všeobecné pravidlá.

Pravidlá trojťažiek

Po tomto pesimistickom úvode je však nutné dodať, že nejaké pravidlá predsa len existujú aj pre trojťažky. Prvým krokom je identifikovať, či sa jedná o tempovú alebo hrozbovú úlohu – ak nemá čierny podozrivo málo alebo podozrivo zablokované figúry, môžeme si byť takmer istí, že sa jedná o hrozbovku. Ale nemusíme sa príliš trápiť ani ak úlohu identifikujeme zle. Riešenie totiž hľadáme cez varianty. Nehľadáme teda najprv hrozbu, ale skúmame, na ktoré odpoveďe čierneho je pripravená matujúca (v 2 ťahoch) odpoveď bieleho. Toto je dôležité pravidlo, pretože zatiaľ čo hrozba je v pozícii skrytá, aspoň niektoré varianty sú väčšinou priamo pripravené. Navyše, pripravené sú často práve tie pekné varianty.

A keď už skúmame ťahy čierneho, je potrebné všimnút si, či sa čierny na dva ťahy dokáže dostať k bielemu kráľovi a šachovať ho – ak áno, signalizuje to, že hrozba bieleho bude šachujúca. To je ten lepší prípad. Horšie je to, ak je biely kráľ chránený, a teda biely si môže dovoliť tiché ťahy aj v druhom ťahu. Myslím, že nemusím príliš opisovať, o koľko náročnejšie je nájsť varianty, v ktorých sa nachádza tichý ťah. Pokiaľ teda máme úlohu, v ktorej si biely môže dovoliť tiché ťahy, treba byť extrémne opatrný – ľahko môžeme zavrhnúť aj správne riešenie, keď nezbadáme správne tiché pokračovanie.

Najťažšie trojťažky a ako ich riešiť

Jedna dôležitá kategória trojťažiek sú takzvané české trojťažky (alebo vo všeobecnosti české úlohy). Vyznačujú sa tým, že čierny kráľ má „voľný výbeh“ a biely má zvyčajne 3-4 štyri figúry, ktorými ho chytá. Pritom sú bežné tiché ťahy a najmä modelové maty. Pravidlom je, že modelový mat sa vyskytuje v aspoň troch variantoch (počíta sa aj hrozba). České úlohy platia všeobecne za jedny z najťažších práve kvôli tomu, že varianty sa dôsledne vymykajú bežnému šachovému mysleniu – pokrývanie a odokrývanie polí okolo čierneho kráľa je zdánlivo náhodné. Rozdiel je v tom, že zatiaľ čo vo všetkých úlohách je síce úvodník nečakaný, ale ďalšie ťahy sú zvyčajne logické alebo vynútené, pri českých úlohách sú všetky ťahy bieleho nečakané.

Bohužiaľ, tu sa naša zbierka pravidiel uzatvára (samozrejme, treba mať stále na pamäti, že do riešenia vstupuje hľadanie škodlivých motívov, ekonómia v pozícii a všetky ostatné všeobecné pravidlá). Uvedomujem si, že sú to veľmi všeobecné reči, a preto sa pokúsim ukázať celý myšlienkový proces riešenia trojťažky na niekoľkých príkladoch. Treba ale povedať, že riešenie trojťažiek nie je (pokiaľ viem) niečo, čo sa dá naučiť z jednej krátkej lekcie (zrejme ani dlhšej). Jediný spôsob je veľa riešiť a vypestovať si vlastný systém. (ilustračné príklady opäť prebraté z knihy P. Murdziu, Rozwiazuj z Mistrzem Swiata)

W. Jorgensen, Arbejder Skak, 1948, 1. cena

Pozerajúc sa na pozíciu, ako prvé si môžeme uvedomiť, že obe čierne figúry sú zviazané, a teda bielemu kráľovi nehrozia šachy. Zároveň, vidíme, že čierny môže ťahať iba kráľom a f-pešiakom, čo vzbudzuje podozrenie na tempovku. Ďalšie pozorovanie je prítomnosť pešiaka na c7, ktorá naznačuje, že pôjde o premeny. Teoreticky by premena mohla nastať aj ako matujúci ťah, avšak to je menej pravdepodobné ako to, že by nastala už v druhom ťahu. Navyše, nie je jasné, ako by mohol biely poskladať matovú sieť po Kxc7, takže úvodník strelca z c8 sa priam ponúka.

Otázkou ostáva – kam? Vo všeobecnosti je najjednoduchšie v takejto situácii proste urobiť ľubovoľný ťah strelcom a skúšať, či fungujú varianty. V našej úlohe si navyše môžeme všimnúť, že po Kc5 má čierny kráľ voľné b4 aj c4 a nezadržateľne uteká, a teda sa núka pokryť c4. Iný spôsob ako odhaliť ťah 1.Se6 je všimnúť si, že je takmer pripravená téma Pickanniny – 4 ťahy čierneho pešiaka (f7) zo základnej línie. Ostáva dohľadať odpovede bieleho na ťahy čierneho – a to nechávam už tradične na čitateľa. Prezradím ale, že číslo 4 sa v úlohe nevyskytuje naposledy.

Predchádzajúca úloha je možno pre niektorých prvá trojťažka s ktorou sa v živote stretli. Myslím, že ak ju porovnáme s dvojťažkami, ktoré sme videli doteraz, zhodneme sa, že aj keď dvojťažky sú pekné, táto trojťažka má oveľa väčšiu umeleckú hĺbku. V troch ťahoch je už možné vyjadriť komplikovanú súhru figúr, ktorá vyústi do nečakaného rozuzlenia. Proces riešenia je teda náročnejší, ale potešenie z výsledku je oveľa väčšie. Úlohou, ktorá poskytuje veľkú radosť je nepochybne aj nasledujúca. Myslím, že po jej vyriešení nikto neoľutuje, že venoval týmto riadkom čas.

A. Krämer, E. Zepler, Neue Lepiziger Zeitung, 1935, 1. cena

Vidíme, že biely kráľ je vystavený na milosť šachom od čiernych figúr a premieňajúcich sa pešiakov, a teda vieme, že nepôjde o žiadne tiché ťahy. Zároveň si však môžeme všimnúť brutálnu koncentráciu bielych figúr okolo čierneho kráľa a „takmer hrozbu“ 1. Jg4+ Jxh6+ s nemožným pokračovaním 2. Je5# kvôli šachu od čiernej veže. Toto nás môže motivovať skúsiť v úvodníku ustúpiť kráľom z f-stĺpca, ale zdá sa, že nie je kam, lebo všade číhajú šachy. Napriek tomu je jeden z ťahov kráľom správny a myslím, že by nebolo fér, keby som prezradil, ktorý. S týmto prísľubom je možné úlohu vyriešiť – a stojí to za to.

L. Kubbel, Československý šach, 1929, 1. cena

Neprítomnosť bielych pešiakov, malá prevaha bielych figúr, či relatívne voľný výbeh čierneho hráľa nám napovedajú, že máme dočinenia s českou úlohou. Ako sme už spomínali, tieto úlohy predstavujú najtvrdší oriešok. V tomto prípade vidíme, že biely kráľ nie je v dostatočnom bezpečí, a teda sa bude jednať o šachujúcu hrozbu. Pokúsme sa hľadať najprv nejaké pripravené varianty. Jedna vec, ktorú si môžeme všimnúť je ponúkajúci sa manéver Sf2, napríklad 1… Vh8 2. Jf4+ Kd4/Kc5 3. Sf2#.

V prípade čierneho ústupu Kc5 je to dokonca modelový mat a to napovedá, že sme na správnej stope. V prípade Kd4 to však modelový mat nie je, pretože Df5 dodatočne kryje d3 a e4. Vyzerá to teda tak, že úvodníkom bude odpratať dámu preč. A čo keby sme ju, v duchu dobrých kompozičných mravov, dotyčnej Vh2 rovno podhodili? Dá sa to urobiť viacerými spôsobmi a jeden naozaj vedie k riešeniu – ako sa čitateľ určite veľmi rád presvedčí sám. Myslím, že nikto neoľutuje ani čas strávený nad touto úlohou, modelové maty sa tak nevolajú pre nič za nič.

Posledné rady

Na záver chcem iba poznamenať, že zatiaľ čo prvé dve úlohy som poznal už vopred, tretiu som riešil až pri písaní lekcie, a teda som zaznamenal svoj naozajstný myšlienkový pochod. Možno sa pýtate, prečo by si mal človek všimnúť práve Sf2. Keď sa nad tým zamyslím, napadá mi takéto zdôvodnenie: je to ťah, ktorý dáva strelcov na susedné diagonály, pokrýva polia d4 a c5 aby Je6 mohol šachovať a Vh2 je tak trochu podozrivo nastavená aby kryla práve f2. Toto však samozrejme nie je vedomý proces – pri riešení som nemyslel na tieto zdôvodnenia. Motív Sf2 som jednoducho našiel „ani neviem ako“, teda podvedome, a to je presne tá kľúčová schopnosť, ktorá sa cvičí riešením množstva úloh. Ľudský mozog sa trénuje bez toho, aby sme poznali, ako presne to robí a to nám dáva schopnosť nájsť ten správny ťah, aj keď nevieme presne prečo.

Takže treba veľa riešiť a na vás sa už tešia ďalšie, ako dúfam pekné a zábavné, súťažné úlohy. Predtým, než k ním pristúpime, chcem pripomenúť, ako písať riešenia trojťažiek. Nutný je správny úvodník (inak je za úlohu 0 bodov aj ak sú varianty správne), prípadna hrozba (v prípade tempovej úlohy nič) a odpovede bieleho na všetky obrany čierneho (v prípade tempovej úlohy všetky ťahy čierneho). Netreba písať krátke varianty, teda také, ktoré sa končia matom bieleho skôr ako v treťom ťahu. Dlhé varianty treba písať do predposledného, teda druhého ťahu bieleho. Toto platí aj pre hrozbu, teda ak je hrozba krátka, netreba ju písať a stačí vypísať odpovede na všetky obrany. Riešenie je bodované podľa počtu správne napísaných variantov, maximum 6 bodov je rozdelené zvyčajne rovnomerne, avšak niekedy je za varianty, ktoré tvoria hlavný obsah, viac bodov.

Riešenia ukážkových diagramov

Na ilustráciu toho, ako písať riešenia, uvediem riešenia príkladov zhora, ak si ich teda ešte chcete vyriešiť, určite nečítajte ďalej. Varianty uvedené hrubým písmom sú bodované a v zátvorke majú uvedený počet bodov, ostatné písať netreba. Príjemnu zábavu pri riešení!

1. Se6 zz
1… fxe6 2. c8V (1)
1… fxg6 2. c8S (1)
1… f6 2. c8D (1)
1… f5 2. c8J+ (1)
1… Kxc7 2. Dc8+ (1)
1… Kxe6 2. c8D+ (1)
1… Kc5 2. Dxe7#

1. Ke1 (2. Jg4+) (1,5)
1… c1D/V+ 2. Dxc1 (1,5)
1… h1D/V+ 2. Dxh1 (1,5)
1… Vae8+, Vfe8+ 2. Jxe8+ (1,5)
1… Jxh6 2. Vd6#

1. Dh7 (2. Dd7+) (1,5)
1… Vxh7 2. Jf4+ (1,5)
1… Kxe6 2. Sc4+ (1,5)
1… Vc5 2. Jf4+ (1,5)
1… Jf7 2. De4#

Súťažná úloha 8.

BNT, mat tretím ťahom. Úloha za max. 6 bodov.

Súťažná úloha 9.

BNT, mat tretím ťahom. Úloha za max. 6 bodov.

Súťažná úloha 10.

BNT, mat tretím ťahom. Úloha za max. 6 bodov.

Súťažná úloha 11.

BNT, mat tretím ťahom. Úloha za max. 6 bodov.

Súťažná úloha 12.

BNT, mat tretím ťahom. Úloha za max. 6 bodov.

Riešenia z Lekcie 3 poslané do 5.6.2016 23:59 budú započítané do súťaže.

Riešenie pošli formulárom nižšie. Nezabudni napísať číslo súťažnej úlohy.

[contact-form-7 id=“4084″ title=“Kompozičný šach“]
Tréningové šachové DVD

Partneri súťaže

Priebežné poradie po Lekcii č.2
#	      Nick	                 Počet bodov	   PH1
1	Jozef	              14	25
2	OndrejFranko	      14	27
3	janjurco 	      14	39
4	Stefan Galdik 	      14	41
5	Bohuslav Czudek	      14	47
6	Milan Svrček	      14	67
7	Peter Lukáč	      14	68
8	PaeDr. Ján Husák      12	42
9	Marek Tobias	      12	43
10	tomi	              12	77
11	Ján Machník	       8	40
12	Evička	               8	65
13	Martin Rexa	       6	35
14	Adrián Struhár	       0	38

Trochu iný šach – Prológ
Trochu iný šach – Lekcia 1
Trochu iný šach – Lekcia 2

[feather_follow]

Niekoľko organizačných upresnení, aby sme vždy správne dostali vaše riešenia:

• Dostali sme jedno riešenie prostredníctvom formulára na komentáre namiesto formulára určeného na riešenia. Riešenie uznáme, ale chcem poprosiť, aby ste dávali pozor, ktorým formulárom posielate riešenie.

• Od niekoľkých riešiteľov sme dostali viacero riešení jednej úlohy. Keďže to bolo úvodné kolo, rozhodli sme sa výsledok uznať (ak sa správne riešenie nachádza medzi poslanými), v ďalších kolách to už však uznávať nebudeme. Dôvod je ten, že potom by bolo možné jednoducho vypísať všetky prípustné ťahy bieleho a správne riešenie sa medzi nimi určite nachádzať bude. Riešenie musí slúžiť ako návod, podľa ktorého môže ktokoľvek hrať za bieleho. Toto sa samozrejme netýka úloh, ktoré majú úmyselne viac riešení – vtedy treba vypísať všetky. Takisto sa občas môže pri dlhších úlohách stať, že v niektorej variante má biely viac pokračovaní na výber (takzvaný duál). V takom prípade je v poriadku napísať všetky správne pokračovania, ale stále stačí napísať aj iba jedno z nich.

• Mnohí píšete rozsiahlejšie riešenia, ako vyžadujú pravidlá. Oceňujeme to a sme radi, že nepoužívate pri riešení počítač. Pre pripomenutie, pri dvojťažkách stačí napísať úvodník, teda prvý ťah bieleho. Za správny úvodník bude udelený plný počet bodov (teda 2), za nesprávny 0. Všetky informácie ohľadom zápisu a hodnotenia riešení jednotlivých druhov úloh sú v úvode, budeme ich opakovať aj pri príslušných lekciách, ktoré sa budú venovať jednotlivým oddeleniam. Napísať viac z riešenia, ako je treba, síce nie je chybou, ale na zvyšné časti sa bodovo neprihliada.

Samozrejme, nesmieme zabudnúť ani na riešenia úloh z prvej lekcie. Uvádzame ich v rozšírenej forme, aby bolo jasné, čo všetko sa v úlohe nachádza. Časti riešenia, ktoré sú bodované (v našom prípade iba úvodník) sú vyznačené tučným písmom. Uvádzame takisto aj niektoré nesprávne riešenia (najmä zvodnosti) kvôli tomu, aby sme mohli ukázať, čo ich vyvracia. Verím, že takáto forma riešení je príjemnejšia, v súťaži však stále preferujem iba bodované časti riešení.

	1. J5c4? (2. Dh4#) 1… De7! 1. J3c4? (2. Dh4#) 1… De1! 1. Sd4! (2. Dh4#) 1… Db6+ 2. Sxb6# 1… Dc5+ 2. Sxc5# 1… Dxd4+ 2. Vxd4# 1… De1 2. Sc3# 1… De7 2. Sc5# 1… Jg~ 2. Dxf5#
	1. Se4! (2. Jxc4#) 1… Jxe3+ 2. Jb5# 1… Je5 2. Vd3+ 1… Jxd6 2. Sxd6#
	1. Ve7! (2. Dxf5#) 1… Kxd5 2. Sf3# 1… cxd5 2. Jd6# 1… e5 2. Vd4# 1… Vf6/Vh5 2. Jf6# 1… Je5 2. Vxe5#

A teraz k samotnej lekcii. Ako už napovedá názov, bude sa venovať dvojťažkám. Možno si pomyslíte, že dvojťažiek už stačilo (v minulej lekcii), že nie sú až také zaujímavé a koniec koncov ani až také náročné. Samozrejme, je pravda, že dvojťažky sú najjednoduchšie oddelenie, a preto sme ich aj vybrali do prvej lekcie – aj riešiteľ začiatočník ich dokáže vyriešiť iba so znalosťou všeobecných zásad.

Na súťaži je však situácia celkom iná. Na vyriešenie troch dvojťažiek máme iba 20 minút, ak si ich chceme prípadne ešte aj postaviť na šachovnicu (používanie šachovnice je dovolené v každom oddelení), ostáva ešte menej času a aj najlepším majstrom sa stane, že sa na niektorej (či nebodaj viacerých) dvojťažke popália.

Najväčšou pascou pri dvojťažkách nie je totiž ani tak neschopnosť nájsť riešenie, ako skôr takzvaná zvodnosť.

Zvodnosť je taký úvodník, ktorý sa tvári ako riešenie (a teda riešiteľa zvádza), ale čierny má naň jedinú obranu, ktorá zabraňuje matu. Táto obrana je navyše často veľmi nečakaný ťah, napríklad podhodenie dámy alebo uvoľnenie väzby. Existuje niekoľko schém, ktoré pracujú na princípe zvodnosti a síce tak, že ponúkajú niekoľko očividných kandidátov na úvodník a úlohou riešiteľa je odhaliť, ktorý z nich nie je zvodnosť.

Ilustrujeme to na príkladoch (príklady sú prebraté z knihy Rozwiazuj z Mistrzem Swiata od Piotra Murdziu.).

F.Abdurahmanovic, Schach-Echo, 1975, 1. cena

Výhodou pri dvojťažkách je, že čierny bude ťahať iba raz – teda ak sa nám zdá, že autor niečo zamýšla s čiernymi figúrami, musí sa to stať v prvom ťahu, a teda to bude pravdepodobne obrana proti úvodníku (ak to nie je tempo). V tejto úlohe môžeme spozorovať, že biela veža pri čiernom kráľoví visí, a to hneď piatimi spôsobmi. Taká brutálna koncentrácia sily zvyčajne nie je náhodná a znamená to, že rôzne brania budú obranami proti úvodníku.

Druhé poučenie, ktoré z úlohy môžeme získať, je podozrivá prítomnosť bieleho jazdca vedľa čierneho kráľa. Toto je asi najčastejší a najtypickejší motív dvojťažiek – jazdec alebo strelec stoja vedľa kráľa (po stĺpci alebo po riadku, nie po diagonále), nejakým spôsobom tam zavadzajú a úvodníkom je ich odťah.

Tu však treba zbystriť pozornosť, lebo iba jeden odťah je správny a ostatné sú zvyčajne zvodnosti, teda vyzerajú takmer ako riešenie, ale treba trpezlivo pátrať, aby sme odhalili obranu čierneho.

V našej úlohe sú tieto dve pozorovania v peknej synergii – odskokom jazdca vzniká hrozba Vd5, proti ktorej sú prirodzené obrany brania veže. Nechávame na čitateľovi zistiť, ktorý odskok je skutočne správny.

W.Jorgensen, Magasinet, 1947, 1. cena

Podobný motív so zámenou jazdca za strelca sa nachádza aj v tejto úlohe. Ľubovoľný odťah strelca vytvára hrozbu (akú?) a treba iba zistiť, ktorý je ten správny. Pomôckou je zásada o dlhých ťahoch, inak nám ale už nepomôže nič iné, ako trpezlivo hľadať obrany čierneho a odpovede bieleho na ne, až kým nevylúčime všetky ťahy strelca okrem jedného. Zvyšok riešenia opäť nechávame na čitateľa.

Malou variáciou tohto motívu môže byť, že susedná figúra (k čiernemu kráľovi) v úvodníku neodskakuje, ale je, naopak, pokrytá inou bielou figúrou. Toto je ale menej zvyčajné a tento jav sa vyskytuje skôr na zmätenie riešiteľa. Je treba ešte dodať, že v takýchto „vylučovacích“ úlohách sa oplatí overiť si, že naozaj žiadne iné ťahy bieleho nevychádzajú. Nie je dobré zastaviť sa pri nejakom ťahu, ak nevieme proti nemu nájsť obranu, ale radšej overiť, prečo aj ostatné ťahy nevychádzajú – predídeme tak množstvu chýb.

Predchádzajúci motív sa týka hrozbových úloh (aj keď v princípe sa rovnako môže vyskytovať aj v úlohách tempových). Tempové dvojťažky však tvoria tiež veľkú a dôležitú skupinu a mnohé sú veľmi komplikované. Odhaliť tempovú dvojťažku nie je vždy jednoduché, ale v princípe platí, že ak sú figúry čierneho podozrivo dôsledne zablokované, bude sa asi jednať o tempovku.

Taktiež pomáha, ak spozorujeme, že na takmer všetky ťahy čierneho je pripravený mat. Takéto úlohy sa delia na dva druhy. Prvý je taký, že mat nie je pripravený na všetky ťahy čierneho. Tieto úlohy sú zvyčajne jednoduchšie, pretože stačí jednoducho dohľadať maty na chýbajúce ťahy čierneho.

Ťažšie zvyknú byť úlohy, ktoré majú pripravený mat na každý ťah čierneho. V nich sa zvyčajne po úvodníku mierne alebo úplne poprehadzujú roly figúr a na jednotlivé ťahy čierneho vychádzajú iné maty, ako boli pôvodne pripravené. Tak ako v nasledujúcom príklade.

Bridgewater Hampsead and Highgate Expres

Takéto úlohy je veľmi ťažké riešiť, pretože tým, že biely už má všetko pripravené, nie je jasné, čo by mal vôbec robiť. Na pomoc nám tu prichádza všeobecná riešiteľská zásada a síce, že treba hľadať pekné ťahy. V mnohých takýchto úlohách je úvodníkom ťah, ktorý dáva kráľovi ústup alebo podhadzuje (nielen) ťažkú figúru. K tejto úlohe ešte prezradím, že ťah je „od miesta činu“ a zvyšok nechám na čitateľovi.

V predchádzajúcej úlohe neexistuje žiaden ťah bieleho, ktorý by zachoval pripravené maty. Môže sa však stať, že taký ťah existuje – teda biely jednoducho iba dá tempo čiernemu, ktorý sa ocitne v už priravenom zugzwangu. Neexistuje nejaké spoľahlivé pravidlo, ktoré by odhalilo, či biely vie zachovať pripravené maty – treba jednoducho hľadať (podľa všeobecných zásad). Preto aj tieto úlohy patria medzi najnáročnejšie.

Ako posledný príklad uvedieme úlohu, ktorej motív – prekrytie línií veže a strelca – je veľmi častý nielen v dvojťažkách.

N. Ruchlis, Revista Romana de Sah, 1962, 1. cena

Pri takto podozrivo „nastúpených“ strelcoch a vežiach musíme okamžite spozornieť, pravdepodobne sa totiž bude jednať o prekrývanie ich línií. Tento motív sa objavuje často – nielen pri dvojťažkách – a v rôznych fázach úlohy. Často dokonca prekrýva jedna zo strán svoje vlastné figúry.

V prípade, že sú prítomne obe veže aj strelci, tak ako v tejto úlohe, sa prekrytie zvyčajne uskutoční už v úvodníku bieleho, teda prvým ťahom biely položí kameň na jeden z priesečníkov e5,f5,f6,g6. To sa dá urobiť dokopy šiestimi spôsobmi a úlohou riešiteľa je rozlúštiť, ktorý je ten správny.

Treba sa však mať na veľkom pozore – ostatné ťahy sú zvodnosti a jediná obrana čierneho je vždy starostlivo skrytá. Táto úloha je skvelá na precvičenie si riešiteľského prepočtu, a teda, ako je už dobrým zvykom, zvyšok riešenia nechávame na čitateľa.

Rada na záver

Videli sme niekoľko motívov, ktoré sú typické pre dvojťažky. Samozrejme, motívov a tém existuje oveľa viac, ale so znalosťou týchto už je možné vyriešiť veľké množstvo dvojťažiek veľmi rýchlo. Na súťaži, keď máme obmedzený časový limit, je dôležité rýchlo zaradiť úlohu (tempovka, hrozbovka), prípadne odhaliť figúry, ktoré budú pravdepodobne ťahať v úvodníku (ako jazdec a strelec v našich príkladoch).

Treba si pritom všímať ťahy čierneho – či sú pripravené nejaké pekné obraty alebo taktické schémy, ktoré by mohli byť súčasťou riešenia, ktoré maty sú už pripravené a naopak, či existujú nejaké silné obrany, teda také ťahy, na ktoré biely len ťažko bude hľadať odpoveď (ako napríklad branie dámy, šach a pod.).

Ale dosť už múdrych rečí, pokračujeme v súťaži!

Súťažná úloha č.4

BNT Mat 2. ťahom. Úloha za max. 2 body.

Súťažná úloha č.5

BNT Mat 2. ťahom. Úloha za max. 2 body.

Súťažná úloha č.6

BNT Mat 2. ťahom. Úloha za max. 2 body.

Súťažná úloha č.7

BNT Mat 2. ťahom. Úloha za max. 2 body.

Riešenia z Lekcie 2 poslané do 1.5.2016 23:59 budú započítané do súťaže.

Riešenie pošli formulárom nižšie. Nezabudni napísať číslo súťažnej úlohy.

[contact-form-7 id=“4084″ title=“Kompozičný šach“]
Trénuj viac a s najlepšími

Partneri súťaže

Priebežné poradie po Lekcii č.1
#	Nick	         Počet bodov	PH1
1	OndrejFranko	       6	5
2	Stefan Galdik 	       6	14
3	Jozef	               6	17
4	PaeDr.Ján Husák	       6	18
5	janjurco 	       6	24
6	Bohuslav Czudek	       6	24
7	Milan Svrček	       6	25
8	Peter Lukáč	       6	33
9	tomi	               6	37
10	Marek Tobias	       4	6
11	Evička	               4	12
12	Ján Machník	       4	18
13	Adrián Struhár	       0	15

Trochu iný šach – Prológ
Trochu iný šach – Lekcia 1
Ď2%kujeme

[feather_follow]