Predpokladám, že ste neodolali titulku a vrhli sa do čítania tohto článku, pretože si nedokážete dať do súvislostí, čo už má spoločné 5. liga so sardinkami a ešte aj s vínom, ktorého konzumácia je počas podujatí zakázaná.
Na prvý pohľad nič, ale pri bližšom náhľade veľmi veľa. Pamätám si, keď som pred približne desiatimi rokmi začínal po dlhšej prestávke so šachom v 5. lige. Družstiev bolo oveľa menej a jadro tvorili starší hráči. Ak sa pozrieme na situáciu dnes, na sezónu 2025/2026 – vidíme veľké oživenie. Nielenže sa hrá 5. liga v dvoch skupinách, ale pribudli nové kluby, ako napríklad Sme spolu (ukrajinská mládež) alebo Cenada a tie existujúce, v ktorých sa venuje mládeži, postavili družstvá, v ktorých hrá veľa mladých.
Tento trend vidieť jasne aj v Slovane, aj v Doprastave, (a aj v ďalších kluboch, kde sa venujú mládeži). Štafetu postupne preberajú pred pár rokmi ešte malé deti, dnes už silní kluboví hráči, v budúcnosti azda aj nositelia šachových titulov. Výrazne posilňujú súpisky nielen v najnižšej súťaži, ale v ostatných vyšších ligách. Či budú lepší ako generácia pred nimi, je otázka, ktorú nechám zodpovedať iným, všetko však aj tak ukáže čas. Úvahy o nastupujúcej generácii som riešil aj v mojom článku pred rokom https://sachovaakademia.sk/milujem-5-ligu/
Paradoxne, z môjho pohľadu, je naším najväčším „nepriateľom“ chabý stav slovenských vysokých škôl. Mnohí práve vo veku, kedy by mohli donášať „plody“, odchádzajú za štúdiom na zahraničné vysoké školy a doma trošku alebo úprimne aj trošku viac chýbajú. Fakt, že dozrievajú ako víno, je však neodškriepiteľný. Kedysi som niektoré deti mlátil ako žito, naschvál som hral zlé ťahy, aby to bolo ako tak vyrovnané. Spomínam si na tréningové partie s maličkým Danielom Shirinyanom, odhodlanie Simona Matejku, či vášeň Riška Hasalu k šachu.
Dnes môžem na týchto bývalých zverencov (nebol som ich jediný tréner) pokojne naraziť niekde na medzinárodnom opene alebo v ligách a sadáme si oproti sebe ako rovný s rovným, pričom aj môj polbodík by bol prekvapením. A tak je to správne. Mladé víno musí dozrieť a presne to sa deje pred našimi očami. Môžeme teda oslavovať – radšej bez pohárika, ale s úsmevom na tvári. Krivka ela u niektorých pripomína bitcoinove výkyvy na burze, u niektorých detí je rast pomalý, u iných strmý a zatiaľ trvalý (napríklad Tomáš André alebo Bianka Macáková).
No a ako to všetko súvisí so sardinkami? Príďte sa niekedy pozrieť na domáce zápasy Doprastavu K1,K2,K3 a K4 do Starej jedálne. Vlastne radšej nie, pokiaľ nie ste nominovaný na zápas. Minule nás tam hralo okolo 100 naraz, čo sa len tak hocikde nevidí. K štyrom ligovým družstvám a ich súperom (64 hráčov) sa pripojili tí, ktorí hrali súťaž Račiansky kráľ (8 hráčov) a keďže sa v ten deň hral aj turnaj Najmenších, tak v menšej miestnosti si to medzi sebou rozdalo 29 malých benjamínov.
Ak si k tomu pripočítate rodičov, už viete prečo hrávajú v Starej jedálni „sardinky“. Výčitky nie sú na mieste – naopak – je to prekrásny pohľad. Podobný sa vždy naskytne aj raz do mesiaca v nedeľu na Future champions lige https://www.instagram.com/p/DRvAyWljKUo/ Dúfam, že na to nebudeme nostalgicky raz iba spomínať a že sa ešte necháme všeličím dobrým prekvapiť.
Autor: Martin Hunčár