Keď uviedol Netflix seriál Dámsky gambit, určite každý šachista spozornel. Seriál som si hneď nešiel, no odložil som to na neskôr. Zaujímavý trailer, no neskôr v mojom ponímaní bol kľudne aj horizont roka.
Neprešiel ani mesiac a o seriáli sa ku mne, ako k šachistovi, začalo dostávať pomerne veľa správ a otázok. Od kamarátov a známych, prevažne z nešachovej komunity. Spozornel som. Predsa len, šachy nebývajú až tak sexi.
Svoju odloženú sledovanosť som však musel prehodnotiť, keď mi napísala redaktorka z Rádia FM. Chceli spraviť rozhovor, v ktorom sa chceli dotknúť aj práve Dámskeho gambitu. To už začalo byť vážne.
Prvé štyri časti som si pozrel všetky za sebou. Dopozeral by som to zrejme ešte v tú noc, no o pol tretej nadránom som si povedal, že zvyšné časti si nechám na ďalší večer. Poznáte to, zakusnete do fantastického burgru a chcete hneď ďalšie sústo.
Recenzií seriálu už vyšlo nespočet. Hlavne v zahraničných médiách. Nie som filmový kritik, no nedá mi nepozastaviť sa pri samotnom technickom spracovaní seriálu. Kamera, svetlo, kompozícia, hudba. To všetko spolu ladí doslova dokonalým spôsobom. Pri obsadení hercami musel mať režisér aj kus šťastia, keď sa dohodol na angažmá s Anya Taylor-Joy.
Jej herecký výkon v seriáli je vskutku až realistický. Alebo žeby naozaj? Pozrel som si zopár jej rozhovorov o seriáli a tajomstvo vyzerá byť jednoduché. Dokázala sa nielen stotožniť s hlavnou postavou, ale zobrala si postavu hlavnej hrdinky Beth doslova za svoju. Netají sa tým, že o šachu ako takom pred nakrúcaním počula len z rýchlika. Nevedela dokonca ani ako sa volajú jednotlivé figúrky.
No scenár a príbeh ju tak pohltili, že človek nemá ani na sekundu pocit, že ide o hranú postavu. Veľmi sa mi páčil jej srdečný tele-rozhovor s Judit Polgárovou (najúspešnejšia šachistka všetkých čias), ktorý zakončila slovami, že sa určite musia stretnúť aj osobne. Verím, že takou príležitosťou bude napríklad aj šachová olympiáda v Budapešti 2024.
Po šachovej stránke musí byť ulahodené aj šachistom. Žiadna veža na A1, na políčku, ktoré by bolo bielej farby (má stáť na čiernom), či dlhá rošáda, ktorá by skončila kráľom na B1 a vežou na C1 (správne Kc1 a Vd1). Šachový scenár zobral do rúk sám Garry Kasparov. Partie, ktoré sa objavili vo filme, boli zo skutočných partií. Garry prešiel tisíce partií, do užšieho výberu vybral 700 z nich. A len zlomok sa napokon objavil na samotnom plátne.
Garry je však náročný. Tak, ako ho poznajú šachisti, nekompromisného a bojovného, tak zasiahol aj do samotného scenára. Ide o detaily, ktoré si počas sledovania človek nemá čas uvedomiť, no práve tie dodávajú celému seriálu z pohľadu šachistu, v minulých filmových pokusoch, to ťažko prekonateľné zrnko uveriteľnosti. Možno aj vďaka tomu sa seriál taktiež stal najsledovanejším aj v samotnom Rusku. V krajine, kde, ako vieme, aj predavač v obchode je, s nadsázkou, šachovým majstrom.
Ide o také drobnosti, ako napríklad v záverečnej časti, kedy prijíma Beth v Moskve na hoteli telefonát od priateľov z New Yorku, s výpočtom kombinácií pre ranné dohrávanie kľúčovej partie. Pôvodne scenár hovoril o podvečernom telefonáte, no v šesťdesiatych rokoch by tento telefonát bol samozrejme odpočúvaný KGB a informácie z neho, by sa dostali poľahky súperovi. Tesne pred samotnou partiou by bol telefonát síce tiež odpočúvaný, no predsa len, technológie toho času by tieto informácie nestihli tak rýchlo doručiť súperovi Beth.
Šachisti sú však oprávnene nespokojní. V seriáli sa pri partiách ťahy nehrajú dostatočne pomaly, posun figúrok na šachovnici hercami niekedy pre šachistu pôsobí ťarbavo, či hlásenie šachu alebo pokladanie kráľa (pri vzdaní partie) tiež nepatrí do bežnej praxe, dokonca ani v žiackom šachu.
Súhlasím, šachisti si rozhodne dokážu vychutnať aj 5-hodinový prenos jednej partie zápasu o majstra sveta a nevadí nám, že hráči premýšľajú aj celých 30 minút nad jedným ťahom, kedy sa doslova nič nedeje. Nuž, súhlasím ako súhlasím. Tieto „nedokonalosti“ som ochotný v plnej miere prehliadnuť. Lebo nejde o ne.
Šach získal neuveriteľnú propagáciu. Celosvetovo. Počas novembra bol seriál najsledovanejší v 70tich krajinách sveta. Stal sa najúspešnejším seriálom Netflixu vôbec. Ako šachisti by sme mali ruky-nohy bozkávať tvorcom a hercom seriálu.
Dlhé roky sa v našej komunite iba hovorí o tom, ako ukázať túto krásnu hru širšej verejnosti. A ono sa to teraz podarilo. Natíska sa mi povedať, že doslova zadarmo. Neskutočné. Neuveriteľné. Príležitosť, ktorá sa šachu naskytne možno raz za 50 rokov. Boom, aký sa šachu naposledy podarilo vytvoriť Bobbymu Fischerovi, keď sa stal majstrom sveta v roku 1972.
Na záver nezabudnime na dôležitý konflikt. Seriál veľmi decentne ponúka aj klasický zápas USA vs. Rusko, ktorý je doslova zaručeným úspechom každého akčného filmu. Režiséri tu však tento „súboj“ mocností poňali odlišne. Na konci seriálu nevyhralo ani USA ani Rusko, ale šach ako hra samotná. Práve posledná scéna seriálu stojí za to pozrieť si ho celý. Zahrajeme si?
Michal Vrba – tréner Bratislavskej šachovej akadémie
Články v zahraničnej tlači
NY Times
ChessBase
SLATE
TheWorld
Videá o seriáli
Trailer
Anya hovorí o svojej postave a seriáli
Rozhovor s hercami