Majstrovstvá škôlkarov BA kraja 3.3. 2023
Moje tréningy na bratislavských škôlkach začínam vždy vetou, ktorú musia deti doplniť: „Vitajte pri najlepšej hre na svete, ktorá sa volá?…“ „Šach!“ ozve sa radostne a tak hlasno, že mi idú prasknúť bubienky. No vzápätí sa všetko upokojí a trénujeme. Zo všetkých kurzov som povyberal to najlepšie, čo sa „urodilo“.
Šiel som do tejto akcie prvý krát, pretože pred rokom som ešte čelil obmedzeniam kvôli korone. Škôlkari boli zlatučkí. Prišli s malou dušičkou, ale veľkým odhodlaním získať pohár. Pre istotu som nechal urobiť radšej prvým trom, no okrem toho som štedro rozdával megakamene, sladkosti a neustále ich povzbudzoval a chválil, nechcel som, aby odišli smutní. Okrem jedného ich vydržalo 21 do konca, hralo sa 5 partií až 2 hodiny. Fantázia!
V hracej miestnosti bolo ticho, len sem tam nejaké dohadovačky. Jeden chlapček občas potiahol aj dvakrát za sebou, však čo už, keď jeho kamoš dlho premýšľal. Výnimočne sa bielopoľný strelec premenil na čiernopoľného, ale však zázraky sa dejú. Ak si pozriete výsledky, možno vás udiví počet remíz. Po prvé to majú na svedomí paty, keďže to pre všetkých bol prvý či druhý turnaj v živote. Okrem toho som musel po 20-tich minútach odhadnúť výsledok partie, keďže sme hrali bez hodín. Ak nebola materiálna prevaha výrazná, dal som na remízu.
Ale bojovalo sa srdnato, kráľa však nik nevyhodil, čo sa na škôlkach stáva celkom bežne. „Viki bola na takomto turnaji prvýkrát a veľmi sa tešila motivačným kamienkom, občerstveniu a najmä medaile, i keď skončila medzi poslednými,“ napísala mi jej mamička. Samko Matejka (brat už známeho Simona) nevedel v ten večer ešte dlho zaspať. „Skončil som štrnásty, ale nebol som posledný. Bol to fantastický turnaj. Kedy bude ďalší? Prihlásiš ma?“ vyzvedal u mamy. Milým prekvapením bol 5 ročný Arturko. Malý génius, ktorý zatiaľ nechcel hrať turnaje.
Objavil som ho ešte pred rokom v škôlke na Hubeného. Rodičia boli na neho právom hrdí, skončil v strede štartového poľa. „Dobre si zahral, bavilo ho to. Bol nadšený, len po turnaji sklamaný, že nezískal trofej. Chytil z toho krízu, ale keď sa vyspal, všetko bolo v poriadku, trofej si vyrobil pre seba sám.
Pochvaľovali si aj rodičia. Najradšej by niekedy potiahli za svoje ratolesti, ockovia šachisti vyslovene „trpeli“, ale užili si tento zvláštny adrenalín až do konca. „Ďakujeme, že sa deťom takto venujete, sú to zážitky a najlepšia prax do sveta šachu. Riško je pevne odhodlaný na najbližšom turnaji už nerobiť chyby. Zabudnúť zobrať súperovu dámu? To sa už nesmie stať.“ Páčilo sa aj Viktorovi. Jeho rodičia si myslia, že takéto pravidelné turnaje sú skvelý doplnok k online hre a tréningom.
Víťazom turnaja sa stal pre mňa trošku prekvapivo Peťko Glod a to celkom suverénne s plným bodovým ziskom. V závere partií predviedol aj pekné kombinácie. Jeho mama, bývalá šachistka, mi napísala, že sa mu veľmi páčilo a v poslednej dobe sa tomu venoval aj okrem tréningov: „Veľmi sa tešil z výhry v turnaji, hneď na druhý deň už riešil ďalšie diagramy.
Aj sa tu skamarátil s Nathanom, ktorý skončil tretí.“ Druhý skončil Juraj Kurňavka (pricestovali až z Ružomberku) avšak rovnaký počet ako on (3,5 z 5) mali aj Riško Motyka, Daniel Sládek a Janko Stec. Verím, že o mnohých deťoch, čo si na turnaj trúfli, ešte bude šachová verejnosť počuť.
Autor: Martin Hunčár, Bratislavská šachová akadémia