V sobotu 26. septembra 2026 sme sa v Bratislave stretli na seminári pre šachových trénerov a vedúcich šachových krúžkov. Seminár som pripravil najmä pre tých, ktorí pracujú s deťmi, ktoré so šachom začínajú alebo sa mu venujú približne dva či tri roky v kluboch, školách či centrách voľného času.
Podujatie sa uskutočnilo v priestoroch Šachového klubu Doprastav na Drieňovej 27 v Bratislave a program prebiehal od 9.00 do 14.00. Pripravených bolo šesť blokov so skúsenými trénermi a lektormi, ktorí prišli zdieľať svoje skúsenosti z práce s deťmi.
Od začiatku som nechcel, aby išlo iba o klasický seminár založený na prednáškach. Mojím cieľom bolo ukázať konkrétne metódy, vyskúšať si ich priamo na mieste a dať trénerom nápady, ktoré môžu použiť už na svojej najbližšej hodine.
Seminár odštartoval hrou a hľadaním strateného pešiaka
Veľkú radosť mi urobilo, že na seminár prišli ľudia nielen z Bratislavy a jej okolia, ale aj z ďalších častí Slovenska.
Na úvod sme si zahrali jednoduchú aktivitu s názvom Hľadanie strateného pešiaka. Práve takéto hry považujem za veľmi vhodné na prvé hodiny s deťmi – pomáhajú pri zoznamovaní, získavaní pozornosti a zároveň prirodzene prepájajú hru so šachom.
Martin Hunčár: Ako zaujať najmenšie deti
Prvý blok patril Martinovi Hunčárovi, ktorý sa venoval práci s najmenšími deťmi, najmä v predškolskom veku.
Na veľkej šachovnici položenej priamo na zemi nám ukázal metódy, ktoré využíva pri práci v materských školách. Zaujímavé bolo najmä jeho využitie bábkoherectva, rozprávok a príbehov, pomocou ktorých dokáže deťom šach priblížiť prirodzenou a hravou formou.
Pri najmenších deťoch totiž podľa mňa nestačí iba vysvetliť pravidlá. Najskôr ich treba zaujať a vytvoriť v nich pozitívny vzťah k šachu.
Zuzana Hagarová: Šach očami zverenca
V druhom bloku sme privítali Zuzanu Hagarovú, ktorá sa na šachový tréning pozrela očami samotného hráča.
Zuzana sama prešla cestu od úplných šachových začiatkov až po slovenskú reprezentáciu. Priniesla tak veľmi cenný pohľad na to, ako tréning vníma dieťa alebo mladý hráč.
Myslím si, že pri práci s mládežou je dôležité poznať nielen pohľad trénera, ale aj pohľad človeka, ktorý sa učí, robí chyby, zlepšuje sa a postupne si vytvára vlastný vzťah k šachu.
Jakub Záhorček: Čo funguje v praxi?
Tretí blok viedol Jakub Záhorček. Venoval sa tomu, ako vyzerá skutočný tréning a prečo niektoré metódy fungujú na papieri, ale v praxi nemusia priniesť očakávaný výsledok.
Veľmi som ocenil jeho otvorenosť. Podelil sa totiž nielen o to, čo sa mu osvedčilo, ale aj o vlastné chyby a skúsenosti z praxe.
Práve takéto príklady považujem za veľmi užitočné. Keď vieme, čo nefungovalo inému trénerovi a prečo, môžeme sa rovnakým chybám ľahšie vyhnúť a rýchlejšie sa posúvať ďalej.
Jaroslav Bureš: Ako pracovať s deťmi rôznej výkonnosti
Vo štvrtom bloku sme privítali Jaroslava Bureša zo šachovej akadémie Hříbata v Brne.
Jaroslav nám predstavil skúsenosti z vedenia šachových krúžkov priamo na školách a venoval sa najmä situácii, keď máme v jednej skupine deti s rozdielnou výkonnosťou.
Toto je jedna z najväčších výziev, s ktorými sa pri tréningoch stretávame. Jedno dieťa už zvláda základné úlohy, iné ešte len spoznáva pravidlá.
Ukázal nám preto konkrétne postupy, ako nastaviť tréning tak, aby sa silnejšie deti nenudili a začínajúce deti zároveň dokázali pracovať vlastným tempom.
Peter Procházka: Turnaj sa dá zorganizovať aj s malým rozpočtom
V piatom bloku vystúpil Peter Procházka, ktorý sa venoval organizácii šachových turnajov.
Prešli sme si možnosti, ako pripraviť turnaj v škole, centre voľného času alebo v spolupráci s mestom či obcou a čo všetko treba pri jeho organizácii zabezpečiť.
Zaujala ma najmä praktická stránka celej témy – ako sa dá kvalitné podujatie pripraviť aj pri obmedzenom rozpočte. Aj s menšími finančnými zdrojmi sa totiž dá zorganizovať turnaj, ktorý bude pre deti zaujímavý a dobre pripravený.
Rudolf Benci: Šach ako súčasť vyučovania
Posledný blok viedol Rudolf Benci, ktorý sa venuje šachu na základnej škole CENADA, kde je šach súčasťou vyučovacieho procesu.
Rudo nám ukázal, ako pracovať priamo v triede, kde sa stretávajú deti s rôznou šachovou výkonnosťou, ale aj deti, ktoré šach zatiaľ príliš nezaujal.
Práve toto prostredie prináša špecifické výzvy. Pri vyučovaní totiž potrebujeme pracovať so všetkými deťmi spoločne a zároveň vytvoriť podmienky, aby sa každé z nich mohlo zapojiť.
Minihry a praktické aktivity
Počas prestávok sme si vyskúšali aj rôzne minihry a tréningové aktivity, ktoré sa dajú využiť pri práci s deťmi.
Zahrali sme si napríklad Čľup a Blchy, ktorými nás previedla Zuzana Hagarová.
Ukázali sme si aj prácu s rôznymi úrovňami náročnosti pri rovnakej téme. Ako príklad nám poslúžilo matovanie jednou vežou. Aj jednoduchú tému totiž môžeme rozdeliť na viacero úrovní tak, aby dostalo primeranú výzvu každé dieťa v skupine.
Seminár som chcel postaviť na praxi
Osobne som mal veľkú radosť zo zapojenia všetkých účastníkov a celý seminár hodnotím ako veľmi vydarený.
Od začiatku bolo mojím cieľom, aby si tréneri metódy nielen vypočuli, ale aby ich videli, vyskúšali a vedeli si ich odniesť do vlastnej praxe.
Ideálne bolo, aby si každý účastník vybral jednu alebo dve veci, prispôsobil si ich vlastnému spôsobu práce a následne ich mohol využiť už na najbližšom tréningu.
Práve v tom vidím najväčší význam podobných stretnutí – nie v množstve poznámok, ale v konkrétnych nápadoch, ktoré sa dajú okamžite použiť.
Poďakovanie
Na záver chcem poďakovať za podporu a finančnú pomoc pri organizácii seminára Slovenskému šachovému zväzu, Bratislavskému šachovému zväzu, Nadácii ESET. Rád by som sa tiež poďakoval za veľkú pomoc s organizáciou Mariane Sršňovej, ktorá nám pomáhala s občerstvením počas celého seminára.
Po ukončení programu sme každému účastníkovi odovzdali osvedčenie o absolvovaní seminára.
Všetkým trénerom a vedúcim šachových krúžkov držím palce v ich ďalšej práci s deťmi. Želám im veľa trpezlivosti, pochopenia, energie a najmä radosti z práce s mladými šachistami.
Autor: Michal Vrba, organizáror podujatia
0 Comments