Vždy som chcel hrať šach v škole, ale nikdy mi to nedovolili

11 základných škôl, 1 veľké finále a 375 zapojených detí.

To sú výsledky druhého ročníka dlhodobého projektu MČ Petržalka, ktorého cieľom je zapojiť deti zo základných škôl do športových aktivít. Okrem šachu tak deti v školách majú príležitosť vyskúšať si hokej, futbal a množstvo ďalších športov.

Prečo ale aj šach? Nechajme prehovoriť samotné deti. Z videí a fotiek. A na záver pridám aj môj súkromný pohľad.

Systém podujatia

Späť k šachu. Systém dlhodobej súťaže je vymyslený jednoducho. Na každej škole boli usporiadané majstrovstvá školy v šachu. Účasť bola limitovaná maximálnym počtom 36 žiakov. Už pred týmto podujatím tak na školách prebiehali nominácie do samotných majstrovstiev školy. Tam, kde majú napríklad šachový krúžok, dali priestor prioritne deťom, ktoré ho navštevujú. Na iných školách si spravili kvalifikačný turnaj počas prestávok.

Z majstrovstiev školy si následne vybojovalo postup do veľkého finále prvých 8 žiakov. Zapojených bolo 11 škôl (v predchádzajúcom školskom roku 8) a do veľkého finále postúpilo spolu 88 žiakov.

V školských majstrovských – kvalifikačných turnajoch boli medailou a vecnými cenami odmenení vždy prvý traja a vecnou cenou najlepšia žiačka a najlepší žiak z prvého stupňa.

Ako to vyzeralo na školách

Short 1 „Vždy som chcel hrať šach na škole, ale nikdy mi to nedovolili“

Short 2 „Čo všetko potrebujeme na šachový turnaj na škole“

Short 3 „Ako som dala šustermat“

Short 4 „Never look back“

Short 5 „Šachom si cvičím mozog“

Veľké finále

Malo byť nielen šachovým turnajom, ale aj spoločenskou udalosťou. Preto sa všetci postupujúci stretli v piatok 11.4.2025 v DK Lúky, vo veľkej sále. S povinným dress-codom a úsmevom na tvári.

Vo finále hral každý sám za seba, ale aj každý za svoju školu. Poradie škôl bolo určené súčtom bodov troch najlepších výsledkov žiakov z danej školy. Bolo to tesné. Išlo sa na hranu. Každý do toho dával maximum.

Na druhú stranu žiaci po partiách, hlavne tých prehratých, dokázali uznať vynaliezavosť svojho súpera. To dokázali nielen podaním ruky, ale častokrát aj slovnou pochvalou priamo za šachovnicou.

Pravidlá šachu zostali nepoužité na stole rozhodcov. Všetci hrali čestne a fair-play.

Poradie škôl

Body TB1
1 ZŠ Lachova 17,5 80,0
2 ZŠ Pankúchova 4 15,5 77,0
3 ZŠ Nobelovo nám. 15,0 83,5
4 ZŠ Tupolevova 15,0 80,0
5 ZŠ Turnianska 14,5 83,5
6 ZŠ Gessayova 14,5 74,0
7 ZŠ Dudova 14,0 80,0
8 ZŠ Prokofievova 13,0 66,5
9 ZŠ Černyševského 12,0 71,0
10 ZŠ Budatínska 11,5 71,0
11 ZŠ Holíčska 10,0 60,5

Jednotlivci

  1. Filip Veselý, ZŠ Lachova, 7/7
  2. David Keller, ZŠ Tupolevova, 6/7
  3. Jakub Kotula, ZŠ Pankúchová, 6/7

Najlepšie dievča: Terézia Šošovičková, ZŠ Tupolevova, 4,5/7, celkovo 17.
Najlepší žiak prvého stupňa: Filip Dancák, ZŠ Turnianska, 5/7, celkovo 10.

Spolu 88 hráčov (žiakov)
Konečné výsledky finále aj školských kôl

Fotky

Albumy
Finále
ZŠ Tupolevova
ZŠ Holíčska
ZŠ Pankúchová
ZŠ Dudova
ZŠ Turnianska
ZŠ Nobelovo nám.
ZŠ Budatínska
ZŠ Černyševského
ZŠ Lachova
ZŠ Gessayova
ZŠ Prokofievova

Poďakovanie

Pasáž, ktorú väčšinou každý preskočí. Vyrastal som v Petržalke a o to viac ma teší, že toto sídlisko má vedenie, ktoré zmysluplne podporuje deti naprieč školami. Preto veľké poďakovanie patrí na MÚ Petržalka a konkrétne Michalovi Horváthovi, Ladislavovi Bošovi a Matúšovi Najarovi.

Slovo autora

Mám rád, keď sa veci robia. A ideálne, aby sa robili veci, ktoré majú zmysel. Presviedčať šachistu, že šach je super, považujem za nezmysel. Prísť medzi nešachistov a presvedčiť ich, že šach je super, považujem za výzvu. A práve preto som aj vstúpil do tohto projektu.

Z 375 detí, ktoré sa do šachu na školách zapojili, boli iba 3, ktoré hrávajú šach závodne v klube. Bol som na školách, kde nemajú ani šachový krúžok. Ale bol som aj na školách, kde aj vďaka tomuto podujatiu v minulom roku, šachový krúžok otvoril.

Videl som učiteľov a riaditeľov škôl, ako objavili skryté talenty v deťoch, ktoré nemajú na škole povesť najzodpovednejších žiakov. Videl som, ako starší žiaci podporili svojich mladších spolužiakov, keď sa im nedarilo. Videl som, ako sa dá rovnako potešiť z jedného bodu, ale aj zo siedmych. Videl som, ako sa žiaci porovnávali nie s ostatnými, ale sami so sebou – ako sa zlepšili oproti minulému roku.

Dalo by sa pokračovať dlho. Ja však nechcem strácať slová otrepanými všeobecnými frázami, že šach podporuje strategické myslenie a trpezlivosť. Teším sa na ďalší ročník.

Autor: Michal Vrba, šachový nadšenec

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *