Trochu iný šach – Lekcia 9 Samomaty

Riešenia úloh z predchádzajúcej lekcie

	A. Krämer, Deutsche Schachzeitung, 1955 1. d8J (2. Jf7#) 1… Jd6 2. Jf7+ Jxf7 3. Je3 (4. Jf5#) 3… Jd6 4. Jf5+ Jxf5 5. b8D (8)
	Erich Zeppler, Die Schwalbe, 1936, 1. cena 1. Va8 (2. Vxd8#) 1… Vxa8 2. e6 (3. Vg8+) 2… Db8 3. Vg8+ Dxg8 4. fxg8D+ (6) 2… Dxe6+ 3. Kxe6 ~ 4. Vg8+ (2)
	A. Krämer & A Massmann, Die Schwalbe 1948 1. Ve3 zz 1… Dg2 2. Sg4 Da8 3. Ve5 zz 3… Dd8 4. Sd7 Da8 5. Ve4 (8)
	W. Rudenko, 1974 1. Ke7 (2. Kd7 ~, Sxc3, Vxc3 3. c4+, Jb4+, Je3+) (0.6, 0.6, 0,6) 1… Sxc3 2. Dd6+ cxd6 3. Jb4+ (2) 1… Vxc3 2. De5+ fxe5 3. Je3+ (2) 1… Jc4 2. Kd7 (3. Sc6#) 2… ~, Je5+ 3. c4+, Dxe5+ (0.4) 1… g5 2. fxg6 (3. Df5#) 2… fxg6 3. Vh5+ (1) 2… Dxg6 3. Df3+ (0.4) 2… Dg4 3. Dxg4/Vxg4 (0.4)
	S. Loyd, 1857 1. Dxf2+ 1… gxf2+ 2. Kf1 (3. Jge6+) (1.1) 2… De5/Df5 3. Vh4+ (1) 2… Dg4 3. Jb5+ (1) 1… Dxf2+ 2. Kd1 (3. Ve4#) 2… De1+ 3. Vxe1 (0.7) 2… Df1+ 3. Sxf1 (0.7) 2… Dxd2+ 3. Kxd2 (0.7) 2… De2+ 3. Sxe2/Vxe2 (0.7) 2… Df5 3. Vh4+ (0.7) 2… Df4, Dg2 3. Jge6+ (0.7) 2… Df3+ 3. Jxf3+ (0.7)

Samomaty

Praktickí šachisti zvyknú niekedy hovoriť, ak zahrajú extrémne zlé ťahy, že to bol „pomocný mat“ alebo „samomat“. V tejto lekcii sa dostaneme k tomu, aký je medzi týmito pojmami vlastne rozdiel. Pomocným matom sme sa už venovali a videli sme, že sú vskutku exotické. Iba na pripomenutie, v pomocných matoch biely a čierny spolupracujú, aby čierneho zmatovali. Tým je samozrejme logika šachu postavená tak trochu na hlavu, avšak, ako uvidíme v tejto lekcii, môže to byť ešte oveľa horšie.

Čo je to teda samomat? Je to taká úloha, kde biely musí (v stanovenom počte ťahov) čierneho donútiť zmatovať ho. Čierny sa teda nielen že nesnaží bieleho zmatovať, ako je to v pomocných matoch, ale dokonca sa tomu aktívne bráni. A ako môže biely čierneho k niečomu donútiť? Jednoducho tak, že čiernemu neostanú žiadne iné legálne ťahy. Zvyčajne sa to prejaví tak, že biely vynucuje ťahy čierneho pomocou „takmer matu“, teda takého šachu, proti ktorému je jediná obrana – tá je potom vynútená. Druhá možnosť sú tempové samomaty, kde čierny má veľmi málo materiálu, ktorý je prípadne ešte vo väzbe, a tak mu ostáva vždy jediný ťah.

Samomaty sú veľmi špecifické. Zatiaľ čo na pomocné maty sa dá relatívne jednoducho zvyknúť (pozor, to neznamená, že sú ľahké), so samomatmi to tak ľahko nejde. Vyžadujú si uvažovať úplne iným spôsobom, ako v normálnom šachu. V pomocných matoch ťahy bieleho zvyčajne aspoň smerujú k čiernemu kráľovi a snažia sa vytvoriť matovú sieť. V samomatoch to tak vôbec nie je. Ťahy bieleho majú rôznorodú logiku, často je to oslabenie nejakého poľa, zníženie pôsobnosti vlastnej figúry, či zapchanie únikového poľa vlastnému kráľovi. Nastaviť sa na takýto spôsob rozmýšľania vyžaduje veľa cviku. Samomaty sú rozhodne najťažším oddelením.

Je tu však aj dobrá správa. Samomat druhým ťahom je zvyčajne ľahký a na trojťahový sa tiež dá navyknúť. Horšie je to s tými dlhšími. Na súťažiach sa neraz stáva, že takmer všetci riešitelia od tých viac vzadu až po veľmajstrov získajú za samomaty 10 bodov (z 15), pretože dvojťahový a trojťahový sú dostatočne ľahké a posledný päťťahový je nad sily všetkých. Veľmajstri síce vyriešia prvé dva rýchlejšie ako ostatní, to im však aj tak nepomôže.

Ako riešiť samomaty

Množstvo všeobecných zásad platí aj tu, teda identifikovať, či sa jedná o hrozbu alebo tempo, hľadať už pripravené varianty a pekné, nečakané ťahy, skúmať či hrozí bielemu kráľovi šach a podobne. V kontexte samomatov je možné mnohé z týchto vecí identifkovať jednoduchšie ako pri priamych úlohách. Napríklad v predchádzajúcej lekcii sme mali tempovú 6-ťažku (súťažná úloha č. 32), v ktorej mal čierny v princípe veľa možných ťahov. Samozrejme, jeho odpoveď bola vždy vynútená, pretože inak by dostal mat. V samomatoch ale takýto mechanizmus nemáme – nemôžeme čierneho obmedziť tým, že mu hrozí mat. Preto tempové samomaty (obzvlášť tie dlhšie) sú také, kde má čierny iba veľmi málo legálnych ťahov, zvyčajne 2.

Ďalej, napríklad, šachy bielemu kráľovi sú integrálnou súčasťou riešenia. Bielemu zvyčajne stále hrozia nejaké šachy, dokonca maty. Samotnou úlohou bieleho je vyvolať niektorý z matov, ktoré mu hrozia. Pozor však, pretože keď sa podarí čiernemu dať taký šach, ktorý nie je mat, získava často rozhodujúci čas, prípadne môže pokračovať v šachoch. V začiatočnej pozícii bielemu zvyčajne hrozí nejaký mat a treba dávať pozor na to, aby sa táto hrozba nepremenila na obyčajný šach – to by mohol čierny využiť.

Tempové samomaty sa nevyskytujú tak často a keď už, tak zvyčajne s čiernym pešiakom a dlhšieho charakteru (na 5 a viac ťahov). Potom je úlohou vymyslieť, na ktorom poli a ako by biely kráľ mohol dostať mat a ako premanévrovať biele figúry tak, aby zapchali potrebné polia okolo kráľa a zároveň zaistili hladký priebeh ťahov čierneho. V tomto sa podobajú na pomocné maty a riešiť ich treba veľmi podobne.

Zaujímavejšie sú však klasické hrozbové samomaty, a to najmä tie dvojťahové a trojťahové. V týchto úlohách je absolútne kľúčovou hrozba. Prvé, čo musíme urobiť, je identifikovať hrozbový kameň čierneho, teda ten, ktorý bude v hrozbe matovať. Hrozbový kameň sa takmer vždy vyznačuje tým, že je niekde „zacvaknutý“. Typické príklady zacvaknutia, sú napríklad veža blokovaná pešiakom/pešiakmi na niektorej rade/stĺpci, strelec blokovaný pešiakmi na diagonále, ale napríklad aj zdvojené líniové figúry (aj keď jedna odíde, druhá vykoná hrozbu) alebo figúra vo väzbe (väzba sa v priebehu hrozby zruší). Jednoduchý príklad zacvaknutej figúry môže byť aj blokovaný pešiak. Jeden motív, ktorý sa často opakuje je konštrukcia čiernych figúr Va1, Sb1, pa2 s bielym kráľom pod matom na prvej rade. V takom prípade sa biely snaží vyprovokovať ľubovoľný odťah čierneho Sb1.

Keď nájdeme hrozbový kameň, musíme vymyslieť, ako ho využiť v hrozbe. Najčastejšie sa obetuje nejaká biela figúra v okolí čierneho kráľa, ktorú následne čierny vezme hrozbovým kameňom a matuje. Iný častý motív je, že čierna figúra sa predstaví pred šach a svojim odťahom dá odťažný mat. Záverečný úder bieleho môže byť pripravený už v základnej pozícii a je iba nutné ustúpiť nejakou figúrou, ktorá kryje niečo, čo by nemala, alebo naopak, je treba pritiahnúť nejakú figúru, ktorá vykoná prácu. Najmä v dvojťahových samomatoch je to možné relatívne rýchlo identifikovať.

Predtým, než sa pozrieme na konkrétne príklady, ujasnime si ešte, ako označujeme samomaty a ako zapisujeme riešenia. Samomat n-tým ťahom označujeme s#n (z anglického selfmate), teda napríklad s#2, s#3 a podobne. V samomate n-tým ťahom začína biely a musí hrať tak, že nech hrá čierny akokoľvek, najneskôr n-tým ťahom dá bielemu mat. Do riešenia zapisujeme všetky ťahy až po posledný, teda n-tý ťah bieleho. Krátke varianty (ktoré končia skôr ako n-tým ťahom) netreba písať. Tak, ako aj v priamych úlohách, píšeme hrozbu (ak existuje) a obrany proti nej (ak nie je hrozba, tak všetky ťahy čierneho).

E. Iwanow, Gazeta Czestochowska, 1965, 1. cena, s#2

Táto úloha je na samomat trochu netypická, ale keďže je v nej tak málo materiálu (práve tým je netypická), dobre poslúži na zahriatie a precvičenie si samomatového rozmýšľania. Tempovka to asi nebude, takže hľadáma najprv hrozbový kameň. Zdá sa, že by to vďaka batérií mohla byť dáma, ale je príliš voľná. Po pozornejšom pohľade na pozíciu nám do oka padne pešiak na h3, ktorý je blokovaný a po Dg2+ by mohol matovať. Lenže na to, aby bol čierny po Dg2+ prinútený dámu zobrať, nesmie mať možnosť Kxe2, ktorú v začiatočnej pozícii má. Ako úvodník sa teda núka odísť vežou niekam po e-stĺpci (aby bolo stále kryté aj e3) a náš inštinkt by nám mal zaveliť, že je to buď e1 alebo e4. Po 1. Ve1 však príde 1… g3, kráľ získavá ústupové polia f4 a g4 a hrozba je zahnaná. Skúsme teda 1. Ve4. Hrozba je už spomínané 2. Dg2+ hxg2#, proti ktorej sú 3 obrany: Kxe4, Dxe4 a Va1 s väzbou bielej dámy. Nechávam na čitateľovi, aby našiel správne pokračovania bieleho (riešenia príkladov sú na konci lekcie).

L. Kubbel, Magyar Sakkvilag, 1925, 1. cena, s#2

Na prvý pohľad si môžeme všimnúť, že ľubovoľný ťah čierneho jazdca okamžite matuje a taktiež, že je pripravená téma Pickaninny, teda štyri ťahy pešiaka zo základnej rady. To je signál, že sa bude jednať o tempovú úlohu. Úvodník je viac-menej jasný – treba niečo podložiť na c6 a veža to asi nebude, pretože púšťa polia okolo kráľa, takže 1. Jc6. Po ťahu čierneho pešiaka sa druhý čierny pešiak ocitne vo väzbe, takže stačí spacifikovať toho, ktorý ťahal a čiernemu neostane nič iné, ako odskočiť jazdcom z g1 a matovať. Opäť, zvyšok riešenia nechávam na čitateľa.

Pozrime sa teraz na typickejší príklad dvojťahového samomatu. Podobné úlohy sa často vyskytujú aj na súťažiach.

A. Grin, British Chess Federation, 1967, s#2

Tempo môžeme rýchlo vylúčiť, takže treba hľadať hrozbový kameň. Ako kandidát sa javí strelec, ale nie je úplne zacvaknutý na diagonále g1-a7. Má však iba jediný ústup a keď si navyše všimneme, že po Sb8 vychádza Kg1+ s vynúteným Dxh2#, je to jasné. Ostáva teda otázka, ako využiť strelca a diagonálu g1-a7. Aj trochu inštinktívne by nás malo zlákať 1. e4, ktoré dáva dámu do väzby a vytvára hrozbu 2. De3+ Sxe3#. Čo môže proti tomu robiť čierny? Okrem už spomínaného Sb8 je obranou aj každé prekrytie strelca a možno aj ďalšie ťahy. Nechávam opäť na čitateľa pohľadať všetky obrany a nájsť správne odpovede bieleho.

Videli sme, ako vyzerá taký dvojťahový samomat. Výhodou je, že obsah zvyčajne nie je príliš komplikovaný. Čierny má zacvaknutú figúru, biely vytvorí hrozbu, v ktorej táto figúra matuje a už len stačí skontrolovať, ktoré ťahy čierneho hrozbe bránia. Pri dlhších samomatoch je už obsah o niečo komplikovanejší, pretože hrozba má ďalšie dva ťahy, a teda aj obrany môžu byť sofistikovanejšie. Navyše, pri samomatovej logike je veľmi náročné overiť, či je nejaký ťah obrana alebo nie, a tak sa oplatí skúšať aj ťahy čierneho, ktoré na prvý pohľad nevyzerajú ako obrany.

Vjatcheslav Kopajev a Aleksandr Feoktistov, Die Schwalbe, 1997, s#3

Tempovku môžeme opäť vylúčiť, treba teda nájsť hrozbovú figúru. Čierny Sa2 je síce zacvaknutý, ale oveľa viac bije do očí batéria Sd2, De1, ktorá je nasmerovaná na bieleho kráľa. Tu je použitý motív zdvojenia figúr namiesto fyzickej blokády. Ako betériu využiť? Nuž, ponúka sa Sb4+ po príchode čierneho kráľa na c5. Doteraz to bolo viac-menej logické, ale tu sa už žiaľ musíme zastaviť. V dvojťahovom samomate by to bolo jasné – nájsť ťah bieleho, po ktorom bude Sb4 hrozba. Tu však musíme nájsť celý manéver, pomocou ktorého biely dostane čierneho kráľa na c5. To je oveľa komplikovanejšie a navyše je aj viac možností.

Začnime tým, čo je zrejmé – aby mohol čierny kráľ ísť na c5, musí mu biela dáma uvoľniť cestu. To by mohla spraviť buď v prvom alebo druhom ťahu. Napriek tomu, že dať čiernemu kráľovi voľné pole je jedna zo všeobecných zásad, v hrozbových samomatoch sa to zvyčajne nestáva. Je to preto, že čierneho kráľa potrebujeme stále držať v mate, aby sme vedeli vynucovať ťahy čierneho. Skúsme teda najprv možnosť, že to spraví v druhom ťahu. V takom prípade to môže spraviť rovno so šachom, teda zvyšok bude forsírovaný. V podstate prichádzajú do úvahy dve možnosti, ako dať čiernemu šach a zároveň ho pustiť na c5 – z b7 a z d8. Problém, prečo toto nemôžeme zahrať hneď je, že visí veža na e6. Keď si zároveň všimneme bielu polobatériu Ve6, Jf7, Sg8, ponúka sa odchod jednej z predných figúr, aby sa vytvorila plnohodnotná batéria.

Aby sme zistili, ktorá figúra a kam má ustúpiť, musíme sa pozrieť na potenciálne obrany. Jednoznačne, branie Jxc3 aj Vxc3 budú obrany. Po oboch týchto ťahoch bude pravdepodobne cieľom odlákať berúcu figúru z c3 v treťom ťahu a tá svojím odťahom dá mat. V prípade jazdca môžeme odlákavať na e4 alebo d5, v prípade veže to najpravdepodobnejšie vyzerá na jazdcom c2. Zároveň si môžeme všimnúť ďalšie súvislosti. Hrozba šachom z b7 nie je efektívna, lebo po Kxc5 Sb4+ má čierny kráľ voľné pole d4. Teda táto hrozba je reálna iba po 1. Ve4. Proti hrozbe Dd8+ má čierny obranu Vh7 ak ťahal v prvom ťahu jazdec (a nešiel na h6) alebo Dh4 ak nebol prvý ťah Vf6 alebo Ve7. Tieto obrany (Vh7 a Dh4) vyzerajú že nemajú škodlivý motív na rozdiel od braní na c3, ktoré zrejme budú tematické. Budeme sa teda snažiť zabrániť Vh7 a Dh4 a okruh potenciálnych úvodníkov zužujeme na Ve4, Ve7, Vf6 a Jh6. Medzi týmito ťahmi musíme rozhodnúť na základe braní na c3. Zvyšok už nechám na čitateľa – prepočítať, po ktorom úvodník vychádzajú varianty na spomínané obrany, ale tiež overiť, či neexistujú aj ďalšie obrany.

Videli sme, že trojťahový samomat je už výrazne komplikovanejší. Musíme uvažovať úplne iným spôsobom a do toho všetkého sa nám pletie náročný prepočet, pretože nie sme zvyknutí na zvrátenú samomatovú logiku. Škodlivé motívy čierneho sú nečakané a musíme hľadať úplne iné spôsoby ich využitie, než napríklad pri klasickej trojťažke. Aj z toho dôvodu vynecháme samomaty dlhšie ako 3 ťahy, pretože tie sú ešte oveľa ťažšie a na záver lekcie sa pozrieme na tempový trojťahový samomat.

L. Kubbel, Svobodnoje slovo, 1910, s#3

Čierny má jediného strelca, ktorý samozrejme bude matovať na hlavnej diagonále. Keďže strelec je podozrivo obmedzený pešiakmi, asi sa bude jednať o tempo. Ako však prinútiť tempovaním strelca, aby prišiel na hlavnú diagonálu a dal mat? Kľúčove je dostať ho do takej pozície, v ktorej nemá na výber, teda jediný jeho ťah je na hlavnú diagonálu a to navyše rovno s matom. Mohol by som sa tu rozpisovať, ako by sa to dalo teoreticky spraviť, ale táto nádherná úloha je vlastne zároveň zbierkou motívov na túto tému. Ak si ju teda chcete skúsiť vyriešiť, nečítajte ďalej.

Riešenia príkladov

Riešenia príkladov uvádzame v takom rozsahu, v akom treba písať aj riešenia súťažných úloh, vynechávame teda to, čo písať netreba.

• Príklad č. 1: 1. Ve4 (2. Dg2), 1… Kxe4 2. Dd3+, 1… Dxe4 2. Dxf2+, 1… Va1 2. Ve3+
• Príklad č. 2: 1. Jc6 zz, 1… bxa6 2. Ja5, 1… b6 2. Sxb6, 1… b5 2. Jb4, 1… bxc6 2. Sc5, 1… fxe6 2. Je5, 1… f6 2. Jxf6, 1… f5 2. Sf4, 1… fxg6 2. Sg5
• Príklad č. 3: 1. e4 (2. De3+), 1… Jxd4 2. Jb3+, 1… Jc5 2. Dxd3+, 1… Vb6 2. Db2+, 1… Vc5 2. Dc3+, 1… c5 2. Db4+, 1… Sb8 2. Kg1+
• Príklad č. 4: 1. Ve7 (2. Dd8+ Kxc5 3. Sb4+), 1… Vxc3 2. Je5+ Kd4 3. Jc2+, 1… Jxc3 2. Jg5+ Kd4 3. Dd6+
• Príklad č. 5: 1. Df6 zz, 1… Sxd8 2. Dxg5+ Sxg5 3. Sf6, 1… Sf8 2. Dh6+ Sxh6 3. Sg7, 1… Sxf6 2. Vh8+ Sxh8 3. Sg7

Zhrnutie

V tejto lekcii sme sa dostali k poslednému zo šiestich oddelení. Samomaty sú zároveň aj najexotickejším oddelením a vyžadujú nastaviť sa na úplne iný druh rozmýšlania. Venovali sme sa iba tým kratším z nich, pretože dlhšie vedia znechutiť aj ostrieľaného riešiteľa. Myslím ale, že uvedené príklady celkom dobre ilustrujú mechanizmy, ktoré sa v samomatoch používajú, a určite odporúčam, poriadne si ich prehrať. A teraz už sa konečne môžeme vrhnúť na čerstvé súťažné úlohy. Spôsob zápisu riešenia by mal byť jasný, ostáva mi už len dodať, že za každý samomat bude možné získať až 15 bodov, teda najviac spomedzi všetkých oddelení. Želám veľa zábavy pri riešení.

Súťažná úloha č. 35

BNT, s#2, max 15 bodov

Súťažná úloha č. 36

BNT, s#2, max 15 bodov

Súťažná úloha č. 37

BNT, s#3, max 15 bodov

Súťažná úloha č. 38

BNT, s#3, max 15 bodov

Riešenia z Lekcie 9 poslané do 4.12.2016 23:59 budú započítané do súťaže.

Riešenie pošli formulárom nižšie. Nezabudni napísať číslo súťažnej úlohy.

[contact-form-7 id=“4084″ title=“Kompozičný šach“]
Tréningové šachové DVD

Priebežné poradie po Lekcii č.8
#	      Nick	                          Počet bodov	        PH1
1	janjurco 	             227	145
2	Bohuslav Czudek	             227	165
3	Jozef	                    225,6	97
4	OndrejFranko	             177	99
5	Milan Svrček	            126,6	146
6	Peter Lukáč	            102,2	185
7	PaeDr. Ján Husák	    101,7	104
8	Ján Machník	              84	208
9	tomi	                     72,6	179
10	Evička	                      31	108
11	Stefan Galdik 	              14	41
12	Marek Tobias	             13,5	44
13	Martin Rexa	               6	35
14	Adrián Struhár	               2	81
15	Stanislaw, hrábje z Ohrady     0	19

Partneri súťaže

  

Trochu iný šach – Prológ
Trochu iný šach – Lekcia 1
Trochu iný šach – Lekcia 2 Dvojťažky
Trochu iný šach – Lekcia 3 Trojťažky
Trochu iný šach – Lekcia 4 Štúdie
Trochu iný šach – Lekcia 5 Zo života
Trochu iný šach – Lekcia 6 Svetový kongres
Trochu iný šach – Lekcia 7 Pomocné maty
Trochu iný šach – Lekcia 8 Mnohoťažky

[feather_follow]