Na 4. ročníku šachovo-lukostreleckého denného tábora v Bratislave sme znova pokorili rekord v počte účastníkov – zúčastnilo sa ich v „A“ a „B“ turnaji, z nich 44 bolo súčasťou tábora – teda poobedného kreatívneho programu.
Dostaneme sa aj k výsledkom, ale najdôležitejšie zo všetkého je podľa mňa pocit, ktorý si deti odnesú. Ak to bol pre nich vrchol leta, spoznali nových kamarátov a dostali novú chuť hrať šach, to je najväčšou výhrou. Dva-tri mesiace pred začiatkom som váhal, či zoberiem aj pár predškolákov. Vedel som však o ich vášni k šachu a veril som, že to s mojím tímom (na deti sme dohliadali štyria) zvládneme a ich rastu to nesmierne pomôže (mimochodom, ak chcete pomáhať ako vedúci, máte radi šach a deti, prosím hláste sa mi).
Maminka najmladšieho päť a pol ročného Riška Homzu nám napísala veľmi povzbudivé slová: „Keď som pre neho prišla, povedal mi, že ísť nemôže, ešte si tu musí doriešiť nejaké veci😊.To, že mal obe ruky odraté, jednu dokonca dvakrát, kolená tiež obité – vôbec nevadilo, malo to pre neho výhody, lebo sa nosil, dokonca ako sa vyjadril „Šéfko ma zobral aj svojim autom.“ Ja som sa s malou dušičkou na začiatku pýtala, či ho zoberú, keďže ešte nemá 6 rokov… Ale keď mi v pondelok vedúca Ineska na otázku, či všetko v poriadku, povedala, že bol zlatý a v pohode, tak mi odľahlo. Lebo viem aké šidlo vie byť, ale pri šachu sa upokojí a myslím, že už sa naučil aj prehrávať. Prekvapilo ma, čo z neho vyšlo: „Nevadí, že prehrám, veď aj prehra ma posúva ďalej.“ To hovorí za všetko.
Tri krát sme boli poobede v lese, kde prebiehala súťaž o najlepšieho lukostrelca pod vedením Jakuba Hunčára, ktorý ošetroval drobné odreninky, robil krásne fotky, pracuje na videu a najmenšie deti, v nevyhnutných prípadoch, nosil aj na chrbte. Najlepšie strieľala z luku Simonka Kováčiková s Martinom Hamašom, ktorý si odniesol pohár, keďže Simonka získala pohár v šachu pre najlepšie umiestnené dievča pred Natálkou Ondrovičovou a Viktóriou Maslíkovou. Na ďalších stanovištiach dostávali deti rôzne hádanky, hrali sa rôzne hry, dokonca sme si nacvičili tanec na šachovú pesničku, ktorú zložila Lenka Šimková.
Vrcholom zápolenia bola tímová hra, v ktorej bolo potrebné mať nielen rýchle nohy, ale byť aj vynaliezavý a chytrý. Behalo sa v Karpatoch, neraz i strmšie do kopca. Verte, že nie je ľahké prejsť cez Mojžišov most a ešte k tomu v ňom nájsť aj indíciu k pokladu, objaviť líšku, tajomný Pešiakovník či Svätý Grál, ktorého strážili dvaja strelci ukrytí na vežiach.
Doobeda sa urputne zápasilo za šachovnicou. Turnaj „A“, ktorý hralo 10 hráčov kruhovým systémom so zápočtom na FIDE s tempom 30 min/partiu + 30 s/ťah, vyhral s veľkým prehľadom lepšiaci sa Teodor Malaschitz, získal 9 z 9 partií! Úplná dominancia. Druhý skončil Martin Hamaš, ktorého rating je zjavne o niečo podhodnotený a tretí Matúš Kapinaj, hrajúci veľmi kreatívne, do svojich pascí v otvorení už chytil nejedného šachistu. Výborné výkony podával aj Dominik Hitka, ktorému sa ušla 4. „zemiaková“ medaila, no uhral si slušný prvý FIDE rating. Ostatní zaostávali, ale na druhej strane to bola pre nich jedinečná príležitosť zahrať si so skúsenejšími a oveľa lepšími hráčmi.
V „B“ turnaji to bolo napínavé až do poslednej partie. Dlho viedla Simonka Kováčiková, ale od 12. kola pribúdali aj prehry a remíza v poslednom kole ju odsunula na druhé miesto, jej progres je však oproti minulému roku výrazný, môže byť na seba hrdá. Pohár jej uchmatol Kuzma Nikolaiev aj vďaka výbornému finišu. Celkovo získal 13,5 boda z 18-tich kôl, keďže turnaj sa hral na 9 dvojkôl (teda po vylosovaní deti odohrali medzi sebou dve partie s tempom 25 minút pre každého, bielymi i čiernymi kameňmi). Tretí skončil len 7 ročný Matiáš Slamka s 13-timi bodmi, s trochu horším pomocným hodnotením ako Simonka, no ak by sa viac zamyslel v kritickej pozícii, mohol byť pokojne prvý. Štvrtý skončil Martin Mordavský, ktorému výhry pomohli získať väčšie sebavedomie. Mykhailo Lukianov, najlepší z prvého stupňa na Základnej škole Merkury sa zaregistroval v šachovom zväze len nedávno a na tomto turnaji ukázal, že s ním do budúcnosti treba rátať, veď 5. miesto je veľmi pekné. Príjemne ma prekvapil aj Jakub Hruška, skončil šiesty, jednoznačne najlepší z neregistrovaných hráčov v šachovom zväze. Pomaly, ale isto sa zlepšuje aj siedmy Martin Cibiri, získava skúsenosti a potrápil tých najlepších v turnaji. Z ďalších by som určite chcel vyzdvihnúť len 6 ročného Viktora Válika (druhý do 7 rokov), ktorý hral na svoj vek s veľkou rozvahou a prehľadom, získať 11,5 boda proti starším chlapcom je veľmi pekný výsledok. Výborne zahral aj ďalší ešte len 6 ročný Riško Motyka, tretí do 7 rokov. Zvyknutý na tempo z turnaja začiatočníkov potrebuje ešte spomaliť, ale ak ho bude šach baviť, čoskoro bude silný hráč. Vlastnými slovami to zhodnotil mame po týždni takto: „Mama, ja som taký unavený, no rok idem zas.“
Na záver mali deti ešte „C“ turnaj v bleskovom šachu, ktorý išiel na zápočet FIDE a bol otvorený aj pre kohokoľvek iného. Zišlo sa nás 27, napokon som si zahral i ja a skončil som štvrtý. Predstihol ma Vlado Lauček, pekne sa ukázala druhá Alina Donets z Ukrajiny a pohár zaslúžene vyhral Matúš Kapinaj.
Veľmi milým prekvapením bolo pre mňa to, s akým záujmom dokázali deti sústredene sledovať poobedný tréning. Unavení z lesného behu si zapisovali, hlásili sa a aktívne zapájali. Okrem základných pešiakových koncoviek a niektorých typických taktík som im ukazoval dve partie od mojich najšikovnejších 8-ročných chlapcov, patriacich v rebríčku FIDE do svetovej špičky. Miniatúrka Martinka Srnáka a výhra Tomáška Andrého s hráčom, ktorý ma FIDE rating nad 2000 bodov mnohých nabudila, že aj oni môžu ukázať dospelým, že na veku v šachu nezáleží.
V posledný deň dostal priestor na vyučovanie aj môj dlhoročný spolupracovník týchto táborov Jonatan Pavelka. Všetci vedúci sme sa výborne dopĺňali.
Spestrením tábora bol náš „karneval“ – štvrtok doobeda prišli deti v kostýmoch svojich obľúbených rozprávkových postavičiek či šachových hrdinov. A bolo sa na čo pozerať, prišiel aj Harry Potter, jeden chlapček bol prezlečený za Šachuľka Matového a kde sa vzal, tu sa vzal, navštívil nás aj malý Magnus Carlsen. Bavili sme sa a máme z toho aj krásne videá. Ktovie, čo všetko sa ešte stane, možno medzi týmito deťmi rastie budúci Magnus. Nič nie je nemožné.
Autor: Martin Hunčár, tréner Bratislavskej šachovej akadémie