Priatelia, dúfam, že mi odpustíte môj superlatív o svetovom rekorde, ale keďže som si tento formát pred piatimi rokmi sám vymyslel a neviem o tom, že by sa podobné podujatie konalo ešte niekde inde, môžem si to hádam dovoliť. Na štart sa postavilo až 50 pretekárov (pred rokom 40) a to sa viacerí na poslednú chvíľu zo zdravotných dôvodov odhlásili.
Rekordná účasť ma potešila, hoci všetci sme tŕpli, či sa neroztrhne obloha a nebudeme musieť bežať v daždi. Počasie nakoniec vyšlo geniálne. Na šachové zápolenie sa našiel vhodný prístrešok na lúke pri Krasňanskej horárni, takže hodiny a súpravy by sme ratovať v prípade nepriazni počasia nemuseli.
Už tradične účastníci absolvovali 7 pol kilometrových okruhov. V propozíciách to síce nebolo, ale pred začiatkom som oznámil, že sa budú odmeňovať aj najlepší bežci. Vyvolalo to reakciu podľa očakávania – hneď po štarte sa všetci rozleteli ako splašené kone. S tým, že kone majú trošku väčšiu vytrvalosť než šachisti… Zdravotník Igor síce nemal prácu, ale ak by sme merali tep po dobehnutí pred prvým ťahom, boli by sme iste prekvapení.
Viacerí skonštatovali, že to bol ich najkrajší a zároveň najťažší turnaj v živote. Ak ste totiž bežali pomalšie ako váš súper (každé kolo bolo dopredu pred behom vyžrebované), sadali ste k šachovnici s časovým handicapom. Namiesto 5 minút na partiu + 2 sekundy na ťah ste mohli mať o minútu či dve menej. Veľmi zaujímavé boli aj medzigeneračné súboje – napríklad keď sa „obor“ z Francúzska Julien Grun stretol zoči voči odpočinutému štvorročnému Jakubkovi Andrému.
Jemu jedinému sme povolili výnimku, počas behu sa nechal voziť v sedačke na chrbte ako taký faraón. Jeho „koníkom“ bol ocino Ján André, ktorý mal z 5 bodových hráčov najlepší bucholz (hralo sa 8 partií). Výborne zahral aj 5,5 bodový Filip Gallo. 6 bodová lepšiaca sa Katarína Lopušná vyhrala súťaž žien pred Miriam Weissensteinerovou a Simonkou Kováčikovou, ďalší so 6 bodmi Yaroslav Filippov obral v poslednom kole o víťazstvo fantasticky hrajúceho tretieho Martina Srnáka, ktorý však odišiel vysmiaty – získal pohár pre najlepšieho do 10 rokov (druhá Simonka Kováčiková a tretí Eliáš Bodiš).
Zo 6 bodových treba určite pochváliť ešte bratov Filipa a Patrika Černých, ktorí trápili favoritov až do konca. Celkovo druhý skončil najvyššie nasadený Radoslav Paňko (6,5 bodu) a víťazom sa stal zaslúžene Martin Mazág (6,5 bodu). Oproti Radkovi mal síce lepšie pomocné hodnotenie len o pol bodu, no zaslúžene preto, lebo dominoval aj v bežeckej časti. Keďže dva poháre jednému sa neudeľovali, pohár pre najrýchlejšieho získal druhý Martin Hromek, výborne bežal aj tretí Bohuš Szabó.
Deťom do 8 rokov sme umožnili, že ak nebudú chcieť bežať posledné dve kolá, nemusia a budú hrať s tempom 3 minúty na partiu + 2 sekundy na ťah (teda s dvojminútovým handicapom), ale na moje milé prekvapenie nikto túto možnosť nevyužil a všetci makali až do konca.
Rodičia povzbudzovali ako sa dalo, všetko išlo ako hodinky aj vďaka môjmu pomocníkovi Matúšovi Červeňovi a pár dobrovoľníkom z radov rodičov, ktorí vytvorili veľmi dobrú prajnú atmosféru (viacerí sa do súťaže zapojili tiež, čo veľmi oceňujem), kombinácia šachu a behu zaujala aj viacerých okoloidúcich turistov a rodín s deťmi.
Výsledky nájdete na https://chess-results.com/tnr872597.aspx?lan=4&art=4&turdet=YES&flag=30
Autor: Martin Hunčár, tréner Bratislavskej šachovej akadémie