„Pán tréner, za koľko malých kamienkov je dnes megakameň?“ dostávam otázku od prvých detí na registrácii, hoci sme ešte poriadne ani nezačali. „Dnes je to za sedem,“ prezradím aktuálny kurz a snažím sa vybaliť všetko ešte predtým, než budem zavalený prichádzajúcimi.
Na poslednú chvíľu som si vymyslel podujatie v polovici júna, taký neformálny koniec šachovej sezóny, no aj tak prišlo 30 detí. Ak by prišli všetci, asi by som skolaboval, takže spokojnosť. Môj syn Jakub mal na starosti streľbu z luku, kde asistoval deťom a dohliadal na bezpečnosť. Pri ňom Ineska kreslila deťom na tváričky ornamenty, zvieratká, dokonca šachové figúrky.
Riško sa mi pochválil, ako má na jednom líčku dámu a na druhom vežu. Prechádzal sa medzi jednotlivými stanovišťami celý uveličený. Na mega veľkej šachovnici sa uvelebili súrodenci, ktorí ešte šach hrať nevedeli, hoveli si tam ako na takej čiernobielej deke na pláži vedľa rozprávajúcich sa mamičiek. Keď som deťom oznámil, že hne´ˇd pri vstupe do lesa, majú hľadať myš na strome, pár detí sa tam rozbehlo ako splašené kone. Vedľa mňa sa však na stolíku usilovne riešili taktiky. Roztomilý pocit, vidieť päť či šesťročné deti, ako hľadali mat prvým ťahom.
Niektorí to dali s prehľadom, iní sa trošku potrápili a niekoľko začiatočníkov to malo vyriešených zle, ale za snahu dostali šachuľkokoruny aj tak. Táto špeciálna mena sa zbierala aj na „aréne“ – rozložených stoloch so šachovými súpravami, kde každý mohol niekoho vyzvať. Pri online tréningoch sa nie všetci poznajú osobne, takže to bola zároveň aj taká spoznávačka. A okrem toho tri šachuľkokoruny za výhru, dva za remízu a jeden za prehru. Janko poletoval od taktík k luku, lebo to mu šlo najlepšie.
Už sa mu podarilo získať toľko šachuľkokorún, ktoré sa na konci zamieňali za malé tromlované minerály, že mu ostatní až závideli a hneď pýtali odo mňa ďalšie taktiky na vyriešenie. Medzitým som prehodil pár slov s rodičmi a podpisoval nové knižky Šachuľko Matový a jeho sny. Deťom sa prihovoril aj Šachuľko, viete si vôbec predstaviť takúto akciu bez neho? Rozhodne som sa v ten večer nenudil. Počasie nám vyšlo ideálne, žiaden vietor a pred slnkom sme boli krytí v tieni stromov. A to sme ešte na konci mali neplánovanú návštevu – okolo nás bežal veľmajster Igor Štóhl a zastavil sa na kus reči.
Aj takéto akcie musia byť. Žiadne stresy či deti vyhrajú alebo nie, aj preto nehľadajte žiaden link na chess results, proste prídeš len tak do pohody. Generálka na letné tábory sa vydarila, deti mi robia neskutočnú radosť. Večer som si pozrel fotky spred dvoch rokov z podobnej akcie. Niektorí „malíčkí“, ktorí vtedy ledva ťahali figúrkami, sa dnes neuveriteľne posunuli, len tak tak že ich nabijem a aj to už asi dlho nie. A veď to je dobré, či nie?
Autor: Martin Hunčár, tréner Bratislavskej šachovej akadémie