Ako spraviť taký bežný šachový tréning, keď máte posledný tréning pred Vianocami a prázdninami?
Ako spraviť taký bežný šachový tréning, keď máte tri rôznorodé šachové skupiny?
Ako spraviť taký bežný šachový tréning, aby si to deti užili do poslednej kvapky, ako keď stlačíte dozretý pomaranč a všetka sladká šťava sa valí von?
Správnu odpoveď nepoznám, no spravil som to takto.
Všetky deti som zavolal na presnú hodinu s tým, že budeme mať spoločný tréning od 16:00 do 19:00. Mali sme teda tri hodiny času, aby sme si ho naplno spolu užili. Veľa vecí bolo pripravených, pri niektorých pomohlo šťastie. Ale zas na druhej strane ako sa vraví, šťastie praje pripraveným.
Ako inak, deti počas troch hodín odohrali 7 kolový turnaj. Aby sme stihli aj iné aktivity, tempo bolo neštandartné, 2×7 minút. Napokon sa ukázalo ako veľmi dobré. 5 minút býva málo a 10 pre väčšinu aj veľa.
Aby bola vyriešená proporcia hráčov medzi jednotlivými skupinami, žrebovanie bolo do piateho kola nastavené tzv. zrýchleným systémom. Vrámci turnaja boli vytvorené tri podskupiny, pričom A skupina dostala 2 fiktívne body, skupina B dostala 1 fiktívny bod a skupina C hrala akoby bežný turnaj.
To malo za následok, že za šachovnicou sa stretávali rovnocenní súperi a každý tak odohral 7 čo najvyrovnanejších partií. Pre zaujímavosť, po piatom kole sa fiktívne body zrušili a turnaj sa dohral ako štandardný. K samotnému výsledku turnaja sa dostaneme ešte neskôr.
Slovami Arťoma – aj ja chcem byť hviezda 
Súboj našich dvoch junioriek Hanky a Evičky
Po celý čas bolo možné v pauzách medzi dohraním kola a čakaním na ďalšie sa občerstviť v miestnom „bufete“ (ďakujeme za príspevky), za plentou sa riešili tzv. nepovinné úlohy a taktiež prebiehalo aj tajné hlasovanie. Do tajného boxu bolo možné napísať, čo by deti chceli robiť na tréningoch, čo sa im páči a čo by zmenili. Výsledok? Je to predsa tajný box.
Tajný box 
Paľko a Martin pri riešení nepovinných úloh
Po druhom kole prišla prvá hra. Rozdelení do trojíc každá dostala fotku jedného majstra sveta alebo lístok s jeho menom. Úlohou bolo násť trojicu, ktorá mala meno majstra sveta, ktorého fotku mala zase druhá trojica. Áno, vyzeral to ako neriadený chaos, no komunikácia napokon fungovala veľmi dobre a v priebehu 10 minút sa podarilo zložiť toto veľké puzzle.
Po štvrtom kole prišla druhá prestávka počas ktorej sme si čítali. Áno, stále sme na šachovom krúžku, aj keď by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že ide o krúžok literárny. Dozvedeli sme sa veľmi múdru myšlienku, ktorú vyslovil druhý majster sveta Emanuel Lasker počas zápasu Capablanca – Alechin v roku 1927, ako správne poznamenal Timo. Akú? To sa už spýtajte detí. Nevyzradíme predsa všetky múdrosti na internete.
Keď som pred týždňom cestou autobusom ledabolo prehodil jednému z našich hráčov, že ak sa im podarí vyhrať zápas 8:0, tak kúpim družstvu tortu, netušil som ešte, ako si osud so mnou zahrá túto partiu. Napriek výraznému oslabeniu nášho súpera sa decká zomkli a vidina torty (zlé jazyky už začali hovoriť aj o trojposchodovej) vyburcovala družstvo naozaj k víťazstvu 8:0. Nuž čo, ako v šachu platí, dotknuté hrané, tak aj svoje slovo som musel (samozrejme s veľkou radosťou) dodržať.
Aby som však svoju kožu nepredal tak lacno, priniesol som torty dve. Jednu malú a druhú väčšiu. Hráči z družstva spravili nástup, všetci sme im zatlieskali a pogratulovali k parádnemu výsledku a bola im odovzdaná, áno, tá menšia torta. Predtým, ako ju prevzali sa mali rozhodnúť, či sa s ňou rozdelia aj s ostatnými hráčmi v turnaji. Už tak málo deliť ešte trojnásobne, komu by sa chcelo?
No, zaznievali rôzne hlasy. Napokon však na moje potešenie prišlo k dohode, že sa s tortou rozdelia aj s ostatnými. Potešilo ma nielen že sa rozhodli rozdeliť, ale aj hlas Riška, ktorý ligu ešte nehrá a ktorý im ju zo srdca doprial. Počas rozhodovania povedal, že si ju vybojovali a tak si ju aj zaslúžia. Napokon začala hostina aj s druhou tortou.
Do turnaja boli pozvaní aj hráči piatoligového družstva Dominik Petrek, Tomáš Čižmár a Timur Smaho. Títo hráči potvrdili svojím umiestnením v turnaji aj svoje nasadenie v piatej lige. Hneď za touto trojicou pokračovali ďalší hráči zo súpisky. Martin Rak na štvrtom mieste s rovnakým počtom bodov ako tretí, jediný ukoristil vo vežovej koncovke remízu s víťazom turnaja.
Prekvapením turnaja však bol rozhodne Artur Kompas, ktorý sa výhrami v posledných dvoch kolách vyšvihol až na piate miesto. Možno mu prinieslo šťastie aj tričko BŠA, ktoré si vyslúžil svojou aktívnou účasťou na šachových turnajoch.
Dôležité ostalo za šachovnicou a tým boli deti samotné. Okrem šachu si toho bolo toľko čo povedať, že niekedy sa čakalo aj 5 minút na začiatok kola, kým sa dopovedali všetky príhody. Áno, šachy okrem úcty k súperovi učia aj komunikácii, aj keď to na prvý pohľad vyzerá, že šachisti iba ticho sedia za šachovnicou. Ich rozhovor sa však odohráva počas partie v hlave a po partii si o to viac chcú povedať.
Po skončení turnaja prišlo rýchle vyhodnotenie, každý odišiel s malou drobnosťou a niektorí aj s fotkou Dominika Hašeka. Áno, toho hokejistu, ktorého prezývali Dominátor. Aj takéto náhody sa dejú. Jedine, že by to neboli náhody…
Autor: Michal Vrba, tréner
Klobúk dole pred trénerom Mišom. Sám mám krúžok na škole a viem aké je to ťažké, ustriehnuť toľko detí naraz, aby to malo spád, aby ich to bavilo a aby sa aj niečo naučili. Martin Hunčár