Riešenia úloh 5. lekcie
Života Tanic, Die Schwalbe 1973, 1. cena
1. Jf6 (2) |
|
Carel Sammelius, Tidskrift för Schack 1955, 2. čestné uznanie 1. Vh3 (2. Jce2+/Jge2+) (1) 1… Jf3/Jf7/Jg6 2. Sf6+ (1) 1… Jxc6 2. Df6+ (1) 1… Jxd7 2. Dg7+ (1) 1… Jxg4 2. Dh8+ (1) 1… Jxc4 2. Vxc4+ (1) |
|
Volodea VAISMAN, Problem, 1960 1. Dg6 (2. Jc5) (1.2) 1… Sc4 2. Kg1 (1.2) 1… Sd4 2. Kf1 (1.2) 1… exd6 2. Kg3 (1.2) 1… Sxe5 2. Vd4+ (1.2) |
|
Milan LEGIŠA, Sinfonie Scacchistiche, 1980 1. Vb8 (2. De5+) (1.2) 1… Sc8 2. Je3+ (1.2) 1… Jxd4 2. Jxc3+ (1.2) 1… e3 2. Sf3+ (1.2) 1… c5 2. Df7+ (1.2) |
Svetový kongres
Sedím na hotelovej izbe v Belehrade, hlavnom meste Srbskej Republiky, a pripravujem sa na nadchádzajúci Svetový kongres kompozičného šachu (WCCC – World Congress of Chess Composition), počas ktorého sa bude konať OPEN turnaj (pondelok 1.8), ale najmä majstrovstvá sveta v riešení (utorok a streda 2.-3.8). Kongres je vrcholnou udalosťou roka v kompozičnom šachu a schádzajú sa na ňom všetci najlepší skladatelia a riešitelia z celého sveta, aby sa navzájom podelili o skúsenosti na prednáškach, zmerali si sily v skladateľských a riešiteľských turnajoch a zažili príjemný týždeň ponorení spoločne v úvahách, ako prinútiť figúrky skákať podľa predpísaných tém a schém.
Keďže aj ja (napriek tomu, že skladateľ nie som), by som si nejaký ten skladateľský turnaj či prednášku rád skúsil, táto lekcia bude trochu kratšia. Tým, ktorých kompozičný šach už zaujal, ponúkam na malé doplnenie link na oficiálnu stránku kongresu: http://wccc2016.matplus.net/. Môžete na nej sledovať, ako sa darí mne a zvyšku slovenskej reprezentácie (žiaľ, z Česka neprišiel nikto), pozrieť si súťažné úlohy (samozrejme až po súťažiach), ale aj výsledky skladateľských turnajov a tí najaktívnejší sa niektorých skladateľských turnajov dokonca môžu aj zúčastniť (niektoré turnaje sú určené iba pre účastníkov kongresu, ale niektoré sú otvorené pre všetkých). Ako som už však spomínal na začiatku, skladanie nie je našou témou, takže sa mu venovať ďalej nebudem.
Chcel by som sa trochu zamyslieť nad tým, ako vlastne k takej riešiteľskej súťaži pristupovať, ako sa pripraviť a ako riešiť. Samozrejme, z dlhodobého hľadiska je dôležitý tréning a na to je najlepšie čítať knihy a najmä veľa riešiť, ale čo treba robiť bezprostredne pred súťažou a počas nej? A je to vôbec dôležité?
Z mojich skúseností vyplýva, že výsledok je možné ovplyvniť viacerými faktormi. Mnohé z nich rovnako platia aj pre praktický šach, či dokonca ľubovoľný šport, sú medzi nimi však aj také, ktoré sa týkajú výlučne riešenia.
- Fyziologická príprava. Pod vznešeným názvom (ktorý som si vymyslel) sa skrýva jednoducho séria zásad, ktoré platia snáď vždy v živote – dobre sa vyspať, dobre sa najesť, avšak neprejsť sa, ísť na záchod pred kolom a podobne. Pri riešení na ne však treba obzvlášť myslieť, pretože keď „to na vás príde“ počas 20tich minút, ktoré máte na dvojťažky, môže to dopadnúť nepríjemne (podobne, ako keď zabudnete ísť pred časovkou). Na súťažiach je tiež často k dispozícii zadarmo občerstvenie, avšak priveľa sušienok v kombinácii s trojicou neoblomných štúdii je zaručeným receptom na spánok. Dobrým kompromisom sú ľahké jedlá bohaté na energiu a trochu kofeínu tiež nezaškodí.
- Materiálna príprava. Ak po začatí odpočítavania dvojťažiek zistíme, že nám chýba pero, je už zvyčajne neskoro. Veľmi dôležité je mať aj správne šachovnice. Čo sa tým myslí? Zvyčajne je lepšie mať viac ako jednu šachovnicu, pretože často musíme skákať medzi úlohami a takto vieme ušetriť čas na stavaní pozície. Tiež je ale dôležité mať vlastné šachovnice, na ktoré je človek zvyknutý a vie sa na nich rýchlo orientovať. Bežne používané sú malé šachovnice, často magnetické, hlavne však také, ktoré dôverne poznáme. Uľahčuje to riešenie. Určite je ale nutné mať aspoň jednu šachovnicu, nech sa deje, čo sa deje. Bez šachovnice nie je možné vyriešiť takmer nič. Okrem toho treba dbať na to, aby mal človek k dispozícii všetko, čo bude potrebovať, teda nejakú vodu, niečo na zahryznutie, prípadne iné podobné veci. Počas riešenia nie je povolené nikam chodiť, okrem nutných prípadov na toaletu, avšak aj to je zriedkavé.
- Samotné riešenie. Veľmi záleží, či riešime OPEN alebo systém majstrovstiev sveta. V OPENE dostaneme buď 12 úloh naraz, alebo po 6 v dvoch kolách, tak či onak je však základný rozdiel, že máme súčasne rôzne oddelenia. Treba teda začať najľahšími a takými, ktoré nám idú najlepšie – dvojťažkami, trojťažkami, prípadne krátkymi pomocnými matmi alebo samomatmi (pomocným matom a samomatom sa budeme venovať v ďalších lekciách, pomocným matom pravdepodobne už v tej septembrovej). Takýmto spôsobom eliminujeme riziko, že sa nám napríklad nepodarí dvojťažka (lebo máme množstvo času na kontrolu), čo je častý kameň úrazu v klasickej súťaži. Aj z tohto dôvodu sa OPEN považuje za menej seriózny štýl a štýl majstrovstiev sveta je náročnejší. A čo teda v prípade, že riešime klasickú súťaž? Dvojťažky sú špecifické, to sú preteky s časom, niečo ako blitzky. Zo začiatku som si ich staval na šachovnicu, no postupne som si zvykol riešiť ich priamo z diagramu a už to robím výlučne tak. Z 20 minút sa na stavaní dá ušetriť niekedy aj 5. Čo sa týka ostatných oddelení (ale aj dvojťažiek, aj keď tam do menšej miery), najdôležitejšie je zvoliť si správne poradie úloh. Pri pomocných matoch a samomatoch zvyčajne ideme od kratších k dlhším, pri mnohoťažkách sa dá pomôcť si viacerými vecami, o ktorých bude reč pri lekcii o mnohoťažkách a pri ostatných oddeleniach to jednoducho musíme odhadnúť. Úlohy s riedkym materiálom vyzerajú ľahko, na súťažiach sú však často zrádne – najmä ak je pozícia veľmi vzdušná. Lepšie je vyberať skôr uzavreté pozície. Nemenej dôležité ako voľba poradia je však aj časté striedanie úloh – najmä ak sa zasekneme. Žiaľ, toto je chyba, ktorú veľmi často robia aj skúsení riešitelia vrátane mňa. Človek dostane pocit, že „už to musí dať“, ale ten je jednoducho klamlivý. Po prestriedaní úloh a návrate k pôvodnej sa často stáva, že vám okamžite napadne správna idea a úloha je hotová. Ak riešime už poslednú úlohu z troch a sme zaseknutí, je dobré zresetovať úvahy a zamyslieť sa znovu, prečo sme niektoré ťahy zavrhli – často je medzi nimi správne riešenie.
V tejto lekcii ilustračné úlohy netreba, súťažné však budú ako zvyčajne, podobné ako v predchádzajúcej lekcii. Okrem toho, ak niekomu zvýši čas, odporúčam preriešiť si aj úlohy z majstrovstiev sveta, avšak aj s časovým limitom. Nastaviť si teda 20 minút na dvojťažky, 60 minút na trojťažky a 100 minút na štúdie (ostatné oddelenia, ktorým sme sa zatiaľ nevenovali si nechajte na neskoršie lekcie) a riešiť. Ak si poctivo nastavíte podmienky, môžete sa priamo na ostrej súťaži porovnať s najlepšími riešiteľmi z celého sveta! Do našej súťaže to počítať nebudeme, ale myslím, že to môže byť veľká zábava. A potom sa vidíme v ďalšej lekcii v septembri, v ktorej prinesieme aj krátky komentár k majstrovstvám sveta. A venovať sa budeme už spomínaným pomocným matom, ktoré sú (nielen) mojim obľúbeným oddelením.
Súťažná úloha č. 21
BNT, mat 3. ťahom
Súťažná úloha č. 22
BNT, mat 3. ťahom
Súťažná úloha č. 23
BNT vyhrá, štúdia za 10 bodov
Súťažná úloha č. 24
BNT remizuje, štúdia za 10 bodov
Súťažná úloha č. 25
BNT remizuje, štúdia za 10 bodov
Riešenia z Lekcie 6 poslané do 4.9.2016 23:59 budú započítané do súťaže.
Riešenie pošli formulárom nižšie. Nezabudni napísať číslo súťažnej úlohy.
[contact-form-7 id=“4084″ title=“Kompozičný šach“]
Tréningové šachové DVD
Partneri súťaže
Priebežné poradie po Lekcii č.5 # Nick Počet bodov PH1 1 Jozef 104 61 2 Bohuslav Czudek 104 112 3 janjurco 103 104 4 OndrejFranko 102 45 5 Peter Lukáč 68,4 168 6 PaeDr. Ján Husák 49,8 72 7 Ján Machník 49 136 8 Milan Svrček 43 108 9 tomi 37,4 145 10 Evička 31 108 11 Stefan Galdik 14 41 12 Marek Tobias 13,5 44 13 Martin Rexa 6 35 14 Adrián Struhár 2 65
Trochu iný šach – Prológ
Trochu iný šach – Lekcia 1
Trochu iný šach – Lekcia 2 Dvojťažky
Trochu iný šach – Lekcia 3 Trojťažky
Trochu iný šach – Lekcia 4 Štúdie
Trochu iný šach – Lekcia 5 Zo života
[feather_follow]