Trochu iný šach – Lekcia 3 (Trojťažky) – Bratislavská šachová akadémia

Správne riešenia úloh z Lekcie 2

Na úvod riešenia úloh 4-7, opäť v rozšírenej verzii, bodované časti (teda úvodník) je hrubým písmom.

	1. Jd7? Jc6! 1. Jxf7? Je6! 1. Jg6? f6! 1. Jg4? Ve1! 1. Jf3? d4! 1. Jd3? Sd4! 1. Jc4? Da1! 1. Jc6! (2.Ve5#)
	1. Jb5! (2. Jd6#) 1… Kd5 2. Sb7# 1… Kd3 2. Jxf2#
	1. Kf1, Kf2, Kf3? Df7! 1. Kg3, Kh2? Sd6! 1. Kh3? Sxe6! 1. Kg1? Sxd4! 1. Kh1! zz 1… D~7, De5 2. De5# 1… Dc7, Dh8, Dxh6, Df6, Dxd4, Jd7, Se7, Sf7 2. Jc7# 1… Sd6 2. Df3# 1… Jxe6, Sxe6, gxh5 2. Sf3#
	1. Vf5? Vxb2! 1. Vd3? Jd5! 1. Vc2? gxf3! 1. Vg6! (2. Vd4, Ve5#) 1… gxf3 2. Df5# 1… Jxd5 2. Dxd5# 1… Kxf3 2. Vd3#

Trojťažky. Ide do tuhého

Po mesiaci opäť prichádzame s ďalšou lekciou, tentokrát však už pôjde do tuhého. Ako naznačuje názov, budeme sa venovať trojťažkám a tie sú podstatne ťažšie ako dvojťažky. Je to preto, že pri dvojťažkách existuje celá plejáda pravidiel a poučiek, ktoré často umožnia riešenie odhaliť do niekoľkých sekúnd. Navyše, ak aj máme viacero kandidátov na úvodník, dajú sa všetky veľmi rýchlo skontrolvať. Vďaka tomu sa dajú dvojťažky riešiť aj bez postavenia na šachovnicu. Nič z toho pre trojťažky (a ostatné oddelenia) neplatí – spoliehať sa môžeme v podstate iba na všeobecné pravidlá.

Pravidlá trojťažiek

Po tomto pesimistickom úvode je však nutné dodať, že nejaké pravidlá predsa len existujú aj pre trojťažky. Prvým krokom je identifikovať, či sa jedná o tempovú alebo hrozbovú úlohu – ak nemá čierny podozrivo málo alebo podozrivo zablokované figúry, môžeme si byť takmer istí, že sa jedná o hrozbovku. Ale nemusíme sa príliš trápiť ani ak úlohu identifikujeme zle. Riešenie totiž hľadáme cez varianty. Nehľadáme teda najprv hrozbu, ale skúmame, na ktoré odpoveďe čierneho je pripravená matujúca (v 2 ťahoch) odpoveď bieleho. Toto je dôležité pravidlo, pretože zatiaľ čo hrozba je v pozícii skrytá, aspoň niektoré varianty sú väčšinou priamo pripravené. Navyše, pripravené sú často práve tie pekné varianty.

A keď už skúmame ťahy čierneho, je potrebné všimnút si, či sa čierny na dva ťahy dokáže dostať k bielemu kráľovi a šachovať ho – ak áno, signalizuje to, že hrozba bieleho bude šachujúca. To je ten lepší prípad. Horšie je to, ak je biely kráľ chránený, a teda biely si môže dovoliť tiché ťahy aj v druhom ťahu. Myslím, že nemusím príliš opisovať, o koľko náročnejšie je nájsť varianty, v ktorých sa nachádza tichý ťah. Pokiaľ teda máme úlohu, v ktorej si biely môže dovoliť tiché ťahy, treba byť extrémne opatrný – ľahko môžeme zavrhnúť aj správne riešenie, keď nezbadáme správne tiché pokračovanie.

Najťažšie trojťažky a ako ich riešiť

Jedna dôležitá kategória trojťažiek sú takzvané české trojťažky (alebo vo všeobecnosti české úlohy). Vyznačujú sa tým, že čierny kráľ má „voľný výbeh“ a biely má zvyčajne 3-4 štyri figúry, ktorými ho chytá. Pritom sú bežné tiché ťahy a najmä modelové maty. Pravidlom je, že modelový mat sa vyskytuje v aspoň troch variantoch (počíta sa aj hrozba). České úlohy platia všeobecne za jedny z najťažších práve kvôli tomu, že varianty sa dôsledne vymykajú bežnému šachovému mysleniu – pokrývanie a odokrývanie polí okolo čierneho kráľa je zdánlivo náhodné. Rozdiel je v tom, že zatiaľ čo vo všetkých úlohách je síce úvodník nečakaný, ale ďalšie ťahy sú zvyčajne logické alebo vynútené, pri českých úlohách sú všetky ťahy bieleho nečakané.

Bohužiaľ, tu sa naša zbierka pravidiel uzatvára (samozrejme, treba mať stále na pamäti, že do riešenia vstupuje hľadanie škodlivých motívov, ekonómia v pozícii a všetky ostatné všeobecné pravidlá). Uvedomujem si, že sú to veľmi všeobecné reči, a preto sa pokúsim ukázať celý myšlienkový proces riešenia trojťažky na niekoľkých príkladoch. Treba ale povedať, že riešenie trojťažiek nie je (pokiaľ viem) niečo, čo sa dá naučiť z jednej krátkej lekcie (zrejme ani dlhšej). Jediný spôsob je veľa riešiť a vypestovať si vlastný systém. (ilustračné príklady opäť prebraté z knihy P. Murdziu, Rozwiazuj z Mistrzem Swiata)

W. Jorgensen, Arbejder Skak, 1948, 1. cena

Pozerajúc sa na pozíciu, ako prvé si môžeme uvedomiť, že obe čierne figúry sú zviazané, a teda bielemu kráľovi nehrozia šachy. Zároveň, vidíme, že čierny môže ťahať iba kráľom a f-pešiakom, čo vzbudzuje podozrenie na tempovku. Ďalšie pozorovanie je prítomnosť pešiaka na c7, ktorá naznačuje, že pôjde o premeny. Teoreticky by premena mohla nastať aj ako matujúci ťah, avšak to je menej pravdepodobné ako to, že by nastala už v druhom ťahu. Navyše, nie je jasné, ako by mohol biely poskladať matovú sieť po Kxc7, takže úvodník strelca z c8 sa priam ponúka.

Otázkou ostáva – kam? Vo všeobecnosti je najjednoduchšie v takejto situácii proste urobiť ľubovoľný ťah strelcom a skúšať, či fungujú varianty. V našej úlohe si navyše môžeme všimnúť, že po Kc5 má čierny kráľ voľné b4 aj c4 a nezadržateľne uteká, a teda sa núka pokryť c4. Iný spôsob ako odhaliť ťah 1.Se6 je všimnúť si, že je takmer pripravená téma Pickanniny – 4 ťahy čierneho pešiaka (f7) zo základnej línie. Ostáva dohľadať odpovede bieleho na ťahy čierneho – a to nechávam už tradične na čitateľa. Prezradím ale, že číslo 4 sa v úlohe nevyskytuje naposledy.

Predchádzajúca úloha je možno pre niektorých prvá trojťažka s ktorou sa v živote stretli. Myslím, že ak ju porovnáme s dvojťažkami, ktoré sme videli doteraz, zhodneme sa, že aj keď dvojťažky sú pekné, táto trojťažka má oveľa väčšiu umeleckú hĺbku. V troch ťahoch je už možné vyjadriť komplikovanú súhru figúr, ktorá vyústi do nečakaného rozuzlenia. Proces riešenia je teda náročnejší, ale potešenie z výsledku je oveľa väčšie. Úlohou, ktorá poskytuje veľkú radosť je nepochybne aj nasledujúca. Myslím, že po jej vyriešení nikto neoľutuje, že venoval týmto riadkom čas.

A. Krämer, E. Zepler, Neue Lepiziger Zeitung, 1935, 1. cena

Vidíme, že biely kráľ je vystavený na milosť šachom od čiernych figúr a premieňajúcich sa pešiakov, a teda vieme, že nepôjde o žiadne tiché ťahy. Zároveň si však môžeme všimnúť brutálnu koncentráciu bielych figúr okolo čierneho kráľa a „takmer hrozbu“ 1. Jg4+ Jxh6+ s nemožným pokračovaním 2. Je5# kvôli šachu od čiernej veže. Toto nás môže motivovať skúsiť v úvodníku ustúpiť kráľom z f-stĺpca, ale zdá sa, že nie je kam, lebo všade číhajú šachy. Napriek tomu je jeden z ťahov kráľom správny a myslím, že by nebolo fér, keby som prezradil, ktorý. S týmto prísľubom je možné úlohu vyriešiť – a stojí to za to.

L. Kubbel, Československý šach, 1929, 1. cena

Neprítomnosť bielych pešiakov, malá prevaha bielych figúr, či relatívne voľný výbeh čierneho hráľa nám napovedajú, že máme dočinenia s českou úlohou. Ako sme už spomínali, tieto úlohy predstavujú najtvrdší oriešok. V tomto prípade vidíme, že biely kráľ nie je v dostatočnom bezpečí, a teda sa bude jednať o šachujúcu hrozbu. Pokúsme sa hľadať najprv nejaké pripravené varianty. Jedna vec, ktorú si môžeme všimnúť je ponúkajúci sa manéver Sf2, napríklad 1… Vh8 2. Jf4+ Kd4/Kc5 3. Sf2#.

V prípade čierneho ústupu Kc5 je to dokonca modelový mat a to napovedá, že sme na správnej stope. V prípade Kd4 to však modelový mat nie je, pretože Df5 dodatočne kryje d3 a e4. Vyzerá to teda tak, že úvodníkom bude odpratať dámu preč. A čo keby sme ju, v duchu dobrých kompozičných mravov, dotyčnej Vh2 rovno podhodili? Dá sa to urobiť viacerými spôsobmi a jeden naozaj vedie k riešeniu – ako sa čitateľ určite veľmi rád presvedčí sám. Myslím, že nikto neoľutuje ani čas strávený nad touto úlohou, modelové maty sa tak nevolajú pre nič za nič.

Posledné rady

Na záver chcem iba poznamenať, že zatiaľ čo prvé dve úlohy som poznal už vopred, tretiu som riešil až pri písaní lekcie, a teda som zaznamenal svoj naozajstný myšlienkový pochod. Možno sa pýtate, prečo by si mal človek všimnúť práve Sf2. Keď sa nad tým zamyslím, napadá mi takéto zdôvodnenie: je to ťah, ktorý dáva strelcov na susedné diagonály, pokrýva polia d4 a c5 aby Je6 mohol šachovať a Vh2 je tak trochu podozrivo nastavená aby kryla práve f2. Toto však samozrejme nie je vedomý proces – pri riešení som nemyslel na tieto zdôvodnenia. Motív Sf2 som jednoducho našiel „ani neviem ako“, teda podvedome, a to je presne tá kľúčová schopnosť, ktorá sa cvičí riešením množstva úloh. Ľudský mozog sa trénuje bez toho, aby sme poznali, ako presne to robí a to nám dáva schopnosť nájsť ten správny ťah, aj keď nevieme presne prečo.

Takže treba veľa riešiť a na vás sa už tešia ďalšie, ako dúfam pekné a zábavné, súťažné úlohy. Predtým, než k ním pristúpime, chcem pripomenúť, ako písať riešenia trojťažiek. Nutný je správny úvodník (inak je za úlohu 0 bodov aj ak sú varianty správne), prípadna hrozba (v prípade tempovej úlohy nič) a odpovede bieleho na všetky obrany čierneho (v prípade tempovej úlohy všetky ťahy čierneho). Netreba písať krátke varianty, teda také, ktoré sa končia matom bieleho skôr ako v treťom ťahu. Dlhé varianty treba písať do predposledného, teda druhého ťahu bieleho. Toto platí aj pre hrozbu, teda ak je hrozba krátka, netreba ju písať a stačí vypísať odpovede na všetky obrany. Riešenie je bodované podľa počtu správne napísaných variantov, maximum 6 bodov je rozdelené zvyčajne rovnomerne, avšak niekedy je za varianty, ktoré tvoria hlavný obsah, viac bodov.

Riešenia ukážkových diagramov

Na ilustráciu toho, ako písať riešenia, uvediem riešenia príkladov zhora, ak si ich teda ešte chcete vyriešiť, určite nečítajte ďalej. Varianty uvedené hrubým písmom sú bodované a v zátvorke majú uvedený počet bodov, ostatné písať netreba. Príjemnu zábavu pri riešení!

1. Se6 zz
1… fxe6 2. c8V (1)
1… fxg6 2. c8S (1)
1… f6 2. c8D (1)
1… f5 2. c8J+ (1)
1… Kxc7 2. Dc8+ (1)
1… Kxe6 2. c8D+ (1)
1… Kc5 2. Dxe7#

1. Ke1 (2. Jg4+) (1,5)
1… c1D/V+ 2. Dxc1 (1,5)
1… h1D/V+ 2. Dxh1 (1,5)
1… Vae8+, Vfe8+ 2. Jxe8+ (1,5)
1… Jxh6 2. Vd6#

1. Dh7 (2. Dd7+) (1,5)
1… Vxh7 2. Jf4+ (1,5)
1… Kxe6 2. Sc4+ (1,5)
1… Vc5 2. Jf4+ (1,5)
1… Jf7 2. De4#