Kto si dnes ešte kupuje knihy? A to naozaj aj niekto číta?
Aj takúto otázku som v poslednom roku dostal a bola myslená úplne vážne. Argumenty boli hlavne: Veď sú tu e-booky, stiahnem si to v PDF, vo videu sa dozviem oveľa viac.
Knihy majú aj napriek digitalizovanej dobe svoje neodmysliteľné miesto, čo dokazuje aj rad výskumov.
Pokiaľ patríte k tým, čo siahnu aj v dobe displejov po papieri a vôni tlačiarenského stroja, rád by som priblížil zaujímavú šachovú knihu, Tajná přísada, z dielne veľmajstrov Jána Markoša a Davida Navary.
Nečakajte Pod hladinou 2
Kniha Pod hladinou spadla ako blesk z jasného neba. Vyrazila dych, zo šachovej tvorby starostlivo povyberala čerešničky a naservírovala ich čitateľom na zlatom podnose. Bola preložená do angličtiny a získala ocenenie Anglickej šachovej federácie, ako kniha roku 2018.
Tajná přísada je iná. Diametrálne iná. A autori tento zámer ani netaja. Práve naopak, sami naň poukazujú.
Obyčajný deň v práci. Nie, nie, neposielam vás do práce, keď zo stola ešte rozvoniavajú sviatočné koláče. Obyčajný deň v práci je názov hneď prvej kapitoly. Autori bez okolkov poukazujú na fakt, že hrať šachy, to nie sú nonstop iba ohňostroje kombinácií. Ale častokrát dlhá a možno aj monotónna práca. Ktorú je potrebné vykonávať so železnou pravidelnosťou, aby sa človek v šachu zlepšil.
Marketing vs. realita
Nie je tajomstvom, že Ján Markoš je nielen silný veľmajster, ale aj výborný spisovateľ. Pravidelne prispieva do časopisov a novín, jeho nešachové knihy patria medzi čitateľmi k veľmi obľúbeným, nakoľko sa mu v nich darí pomenúvať komplikované témy jednoduchým spôsobom.
Preto obsah knihy na prvý pohľad môže budiť dojem, že ide o lacný marketing. Skúška dospelosti, Cítim, teda som alebo Krotitelia času. To je len ukážka názvov jednotlivých kapitol, ktoré môžu zlákať neznalého čitateľa, aby mu dielo pristálo v knižnici.
No v tomto prípade nejde len o šikovný marketing. Obsah samotných kapitol je vskutku nielen pútavo písaný, ale aj obsahovo nezaostáva za pútavým nadpisom. Ako bonus nás autori vtiahnu do deja samotnej kapitoly úvodom, niečím, ako sú „predskokani“ kapiel, ktoré sú hlavným klincom programu. Mne sa tento jazyk páči. Kníh s názvom kapitol „XYZ obrana“ sú tisíce. No „Skúška dospelosti“ je iba jedna.
Komu by som knihu odporučil?
Pokiaľ ste práve začali so šachom, objavujete tajomstvá vidličiek a učaroval vám pôvab duseného matu, s touto knižkou by som ešte počkal. Naopak, pokiaľ pravidelne hrávate v klube súťaž družstiev, alebo sa v letnej sezóne nevyhýbate turnajom, či šachy už aktívne nehrávate ale v minulosti ste brázdili po šachových sústredeniach, túto knižku si nielen vychutnáte ako dobrý film v kine, no bude vám aj užitočným spoločníkom pri šachovom raste.
Metodika vs. varianty
Veľkou prednosťou Tajnej přísady je z môjho pohľadu jej metodické spracovanie. Aj to ju významne odlišuje od množstva inej šachovej literatúry.
Ako priemerný klubový hráč je pre mňa dôležitejšie pochopenie „o čo v danej situácii ide“, ako výpočet dlhých a častokrát pre mňa, aj nezáživných variánt. Pre bežný šachový život, keď mojím cieľom je zahrať si partiu šachu s kamarátmi na chate, alebo v piatej lige, kde naozaj nejde o zlaté trenky, mi obsah a príklady dovoľujú porozumieť komplikovaným veciam v pomerne krátkom čase.
Áno, určite nie do hĺbky, aká je nevyhnutná na majstrovskej úrovni, no presne takéto poznanie mi ukáže cesty, ktoré keď človeka zaujmú, vedia ho nasmerovať k onomu spomínanému hlbšiemu štúdiu.
Rozhodne by som sa nebál knihu označiť aj prívlastkom „metodická“, pretože ona taká skutočne aj je. Ak ste pripravení sa v šachu zlepšiť, alebo len hľadáte pohľad na šachové majstrovstvo očami silných šachových profesionálov, táto kniha vás nesklame.
Čo mi v knihe chýbalo
Je to podobné ako s jedlom. Chutí mi čokoláda, mám rád zavárané uhorky, tak isto si viem pochutiť aj na morských plodoch. Je však jasné, že by som tieto tri jedlá nedal do jedného hrnca. Tak isto je potrebné pozerať aj na novinku medzi šachovými knihami, Tajná přísada.
Jej účel je jasne zadefinovaný. V desiatich kapitolách šachista dostane odpovede na rôzne šachové situácie a témy, ktoré ho počas šachového života postretnú. Vedel by som si predstaviť, že by každá kapitola mala viac o jednu-dve partiové ukážky, ale to už je skôr o tom, že človek dostane výborný dezert a dal by si ešte dupľu.
Pri uvedení knižky Ján Markoš spomenul, že po roku 2020 by stálo za úvahu pridať ešte samostatnú kapitolu „online šach“, ktorý zaznamenal počas pandémie nebývalý vzostup. Počul som tiež názory, že partie v šachových knihách by sa mali uvádzať celé, pretože partia predstavuje jeden celok. Mne to pri ukážkach naopak nechýba. Som rád, keď sa ide rovno k jadru problému, čo sa autorom podarilo výborne.
Aká je pridaná hodnota Tajnej přísady?
Z môjho pohľadu sú až tri. Tá prvá sa týka samého mňa. Už teraz viem, že ju budem mať na viditeľnom mieste na poličke a keď ma bude čakať dôležitá partia, alebo len turnaj, na ktorom si budem chcieť zahrať najlepšie ako viem, určite ju opäť otvorím a vrátim sa „rýchlokurzom“ k tomu, čo budem považovať za potrebné.
Z druhého uhľa pohľadu ju určite využijem ako šachový tréner. V dobe počítačovej sa stretávam u niektorých zverencov s extrémnym preceňovaním napríklad počítačového hodnotenia. Tajná přísada mi dala do ruky pomerne silné argumenty, ktorými aj tých najskalnejších, dúfam, presvedčím, že +0,6 zďaleka neznamená automatickú výhru.
Tretiu pridanú hodnotou vnímam ako otvorenie šachového zmýšľania samotných autorov verejnosti. Bolo pre mňa veľmi zaujímavým čítaním, nazeranie na šachové témy a problémy, hráča svetovej extratriedy, Davida Navary. Alebo aké komplexné príklady vyberá Ján Markoš svojim zverencom pri tréningu. A tiež ako obaja autori píšu o danej téme z vlastných skúseností, otvorene, tak ako by trénovali každého čitateľa individuálne a snažili sa mu poradiť najlepšie, ako sami vedia.
Michal Vrba – tréner Bratislavskej šachovej akadémie