Prvý turnaj škôlkarov v Bratislave
Po úspešnom rozbehnutí šachových kurzov na niektorých bratislavských škôlkach som sa rozhodol, že pre nich spravím prvý turnaj. Premiéru sme mali v priestoroch krasňanskej Starej jedálne, prišlo 13 odvážnych piatok 13-teho. Na úvod ich rozveselil Šachuľko Matový a po vysvetlení pravidiel sme odštartovali. Hralo sa bez hodín a po približne 20-tich minútach som výsledok rozhodol v stave, kedy prevaha jedného z hráčov bola aspoň 5 bodov.
Ak by sme mali čakať na to, kým sa objaví na doske mat, deti by zmeškali nielen večerníček, ale aj rodičia celovečerný film. Fungovalo to však výborne, sústredili sa na hru. Samozrejme, netrestali sme za ťahy proti pravidlám, to by sa partie skončili naopak extrémne rýchlo.
Na nemožné ťahy sme však milo a jasne upozorňovali aj s mojím 6 ročným spolurozhodcom Matiášom Slamkom počas zápolenia i medzi jednotlivými kolami. Tento prváčik urobil veľký pokrok a bol hrdý, že mohol byť mojím asistentom. Deti dostávali malé ozdobné minerály nielen za výhry, ale aj za prehry a remízy. A ak niekto spravil rošádu alebo dal mat, tak ako bonus dostal ďalší kamienok. Maličkí teda boli spokojní a na prekvapenie aj tichí.
Sem tam si niečo potíšku povedali, ako napríklad: „sem by som ti ísť neradil,“ alebo „ďakujem veľmi pekne“ keď mu kamoš podhodil figúrku, ale všetko bolo v norme, nikto nevyhodil kráľa.
Pred posledným štvrtým kolom ostali ešte dvaja trojbodoví, ktorí sa stretli vo vzájomnom dueli. Riško Motyka (MŠ Šustekova) mal vyhratú pozíciu, ale padol do patovej pasce a tak skončil spolu s Theom Jablonskim (MŠ Ušiakova) s rovnakým počtom bodov a na moje zdesenie aj s rovnakým pomocným hodnotením.
Armagedon som im hrať dať nemohol, los sa mi zdal nespravodlivý, a tak sme hrali hru „váhy“. Museli správne spočítať hodnoty figúrok, ktoré boli v mojich rukách. Z víťazstva sa tešil Riško, Theo dostal rozprávkové CD Ovocinoland a navyše som mu sľúbil, že aj pre neho vyrobím taký istý pohár.
Spokojní boli aj rodičia. Jedna maminka ma takto povzbudila: „Ďakujeme za včerajšiu krásnu akciu. Turnaj sa veľmi páčil, super organizácia, prístup a perfektná motivácia pre deti. Vilko bol veľmi spokojný, namotivovalo ho to a prehĺbila sa jeho radosť zo šachu. Nabudúce chce vyhrať!“
Tak – a teraz mám ďalšieho chrobáka v hlave, naplánovať pár ďalších turnajov pre škôlkarov. Stojí to však za to – vidieť hrať šach 5 až 6 ročné deti je niečo neuveriteľné.
Autor: Martin Hunčár, Bratislavská šachová akadémia