Na koľko percent rozhodujú partie taktické chyby?

V koľkých prípadoch rozhodnú partiu taktické prehliadnutia?

Pred tradičným turnajom FIDE Open Dúbravan 2018 som disponoval vyššie spomenutou štatistikou, ktorá sa mi náhodou dostala do mailu z výskumu jedného amerického šachistu. Koniec leta som sa rozhodol zahrať po veľmi dlhom čase turnaj a to z viacerých dôvodov.

1. Už som dlho nehral žiaden turnaj a mal som chuť hrať.
2. Trénujem deti, posielam ich na turnaje, snažím sa ich motivovať do každej partie. Prežívam ich úspechy no ešte viac neúspechy. Pohľad z trénerskej lavičky je iný, ako pohľad hráča. Chcel som si opäť pripomenúť, aké je to byť v koži hráča.
3. Chcel som zistiť, ako som na tom po šachovej stránke.

Turnaja sa zúčastnilo 50 hráčov, podľa ratingu som bol nasadený ôsmy. Väčšina hráčov pochádzala z bratislavských súťaží, veľa z nich som poznal či už z dávnejších spoločných partií, alebo aspoň z videnia.

Mojím cieľom bolo umiestniť sa aspoň tak, ako som bol nasadený (teda ôsmy). Partie som si chcel užiť, hrať podľa princípov, ktoré sa píšu v múdrych knihách a ktoré učím deti na krúžkoch. Ale poďme sa už pozrieť na priebeh jednotlivých kôl.

Na úvod ešte doplním, že sa hralo pomerne rýchlym tempom, 90 minút na 40 ťahov a 10 minút prídavok na dohratie partie + bonifikácia 30 sekúnd za ťah. Áno, pre mňa časovkára pomerne rýchle tempo.

1. Kolo
V prvom kole mi bol vyžrebovaný sympatický pán Marián Hadri. V prvom kole som samozrejme chcel vyhrať, no práve prvé kolá zvyknú byť zradné – presvedčil sa o tom prvý nasadený hráč Igor Lintner, ktorý remízoval, preto moja stratégia bola hrať, hrať, ale nerobiť “hurá” útok za každú cenu.


Marián Hadri

2. Kolo
Po výhre v prvom kole som samozrejme chcel vyhrať aj druhé kolo. Žreb mi pridelil mladíka Richadza Čepku. Pri mladých hráčoch býva ELO zradné a po krátkom hľadaní v databázach som zistil, že za posledný rok potrápil oveľa silnejších hráčov. Napriek tomu som mal biele a veril si, že partiu vyhrám. Môj plán bol hrať E4 s nejakým gambitovým pokračovaním, no súper mi už v prvom ťahu skrížil plány.


Richard Čepka

3. Kolo
Po prehre v druhom kole som bol rozhodený ešte aj na druhý deň. Žreb mi prisúdil bratislavského funkcionára, môjho bývalého oddielového šéfa, keď som ako mládežník hrával za Spoje, Milana Rezáka. Partiu som chcel viesť v kľudných vodách a ak by sa podarila remíza, oddýchnuť si a pripraviť psychicky sa na ďalšie kolá. Partia bola skutočne krátka a po 15tich ťahoch sme sa rozišli s zmierlivým výsledkom.

Milan Rezák v modrej košeli

4. Kolo
Tak a turnaj ide do druhej polovice. Výsledky mám podpriemerné, teraz je posledná šanca zabrať. Žreb mi pridelil Ruda Benciho. Šachový nadšenec, šachový tréner a tiež ako som sa neskôr dopočul, seriózne trénuje. Nižšie ELO je iba dôsledok malého počtu odohratých partií. Mal som biele figúrky a bol som pripravený na boj. Nanešťastie môj súper zahral Škandinávsku obranu a tak sme si aj trošku pomanévrovali figúrami. No vznikla pre mňa pekná partia so strednou hrou boja dvojice strelcov proti dvojici jazdcov.

Rudolf Benci

5. Kolo
Po výhre s Rudom mi do piateho kola bol nažrebovaný ďalší z nádejných juniorov Daniel Chlpek. Plán bol hrať, zbytočne hru nesiliť, neísť do taktických prestreliek, ktoré mladí toľko trénujú. Čakal som asi väčší tlak, ako sa udial na šachovnici. Partia sa pomerne rýchlo spološtila a prešla do remízovej koncovky.

Daniel Chlpek

6. Kolo
Ak chcete spraviť dobré umiestnenie v turnaji, rozhodujúce sú posledné dve kolá. Už som si vyčerpal prehru, dokonca aj dve remízy, posledné dve kolá som bol pripravený hrať hop alebo trop. V šiestom kole mi pridelili Štefana Ďurovku. So Štefanom som odohral viacero partií, či už vážnych alebo blitz. Štefan hráva pravidelne a veľa, takže je určite vyhratejší ako ja, čo sa prejavilo aj v čase, keď som na partiu spotreboval o skoro trištvrte hodiny viacej času. Štefan je tiež známy bojovník a partie nevzdáva, ani keď má figúru menej. Napokon, presdvedčil som sa o tom sám.

Načrel som v rýchlosti do databázy a Štefan po e4 zvykne hrávať výstavbu d6, g6, Sg7. Nie je jednoduché čiernemu v tomto zabrániť, pokiaľ by na tom tvrdohlavo trval, no skúsil som.

Štefan Ďurovka v rozhovore s Michalom Halászom

7. Kolo
Po vyhratej partii so Štefanom som mal šancu opäť sa dostať do prvej desiatky. Za súpera som dostal Lajosa Botha (foto žiaľ nemám). S týmto hráčom som mal hrať prvýkrát. Lajos sa počas turnaja držal na predných stoloch a trápil aj silnejších súperov. Vedel som, že ma nečaká prechádzka ružovou záhradou, ale tak to jednoducho býva. V databáze som našiel pár partií, v ktorých bielym zväčša hráva výstavbu Jf3, c4, d4, g3, Sg2 atď…

No čo s tým. Hľadať nejaké taktické motívy v týchto otvoreniach je ťažké, zvlášť, pokiaľ ich súper pravidelne hráva a pozná. Moja stratégia bola teda odkloniť sa od vyšliapaných chodníkov súpera čím skôr a dostať sa k takzvanej “vlastnej tvorbe”. Musím povedať, že táto partia sa mi veľmi páči. Nie preto, že som vyhral, dokonca je v nej aj veľa hrubých chýb, myslím za obe strany, ale predsa len má svoje čaro. Nazval by som ju “Tanec dámy”.

Bola to hra nervov, času, boja samého so sebou a všetko toto sa objavilo na šachovnici v podobe aj pochybení, ktoré by chladný počítač nekompromisne trestal. No šachy hrajú ľudia a preto sú také krásne.

V tejto partii sa stalo 68 ťahov, z toho čierny potiahol dámou 33 krát! Biela dáma sa ocitla na všetkých zelených políčkach, na niektorých aj viackrát počas partie.

V tomto turnaji taktika rozhodla 72% mojich partií. Štatistika hovorí, že pri hráčoch s ELOm do 2000 taktika rozhoduje v 74% percentách. Pri veľmajstroch to býva pri 44% partií.

A čom so si z turnaja odniesol?

V prvom rade hodnotím svoj výkon mierne podpriemerne, napriek konečnému siedmemu miestu. V turnaji som nehral ani jednu partiu so silnejším súperom a s papierovo slabšími som robil zbytočné chyby, zväčša z nedôslednosti a z rýchlosti.

Na druhú stranu pozitívne hodnotím, že zdravé princípy, na ktorých by mala byť založená partia – rýchly vývin figúr, aktívna hra sú správne. Taktiež, že kreativita, aj keď nie vždy korektná vedie k zaujímavej hre, ktorá ma teší, aj keď pozície mi vždy radosť nerobili. No a v neposlednom rade som sa utvrdil, že ešte stále dokážem zabojovať, či už na šachovnici alebo vnútorne, lebo častokrát sme si najväčším súperom my sami.

Z turnaja si tiež beriem rešpekt k deťom, ktoré čaká nový rok, nové partie, turnaje a zápasy a verím, že sa budem vedieť opäť o kúsok viac vžiť do ich kože, či už po prehre alebo po výhre.

Autor: Michal Vrba

Konečné poradie turnaja

Šachový obchod

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *