Neverím. Turnaj pre najmenších práve začal. Zmerať sily si prišlo 26 drobcov. Nemyslím to v zlom, práve naopak – je to priam neuveriteľné – jadro tvoria najšikovnejší škôlkari Bratislavy, ku ktorým sa pridali prváčikovia narodení v roku 2016, najstarší teda v tomto roku dovŕšia maximálne 7 rokov. 5 kôl ubehne ako voda. Systém hrať bez hodín sa jednoznačne osvedčil, takmer žiadna partia nekončí do 10 minút, väčšina až po štvrťhodine. Deti premýšľajú, mozgové závitky pracujú na plné obrátky. To, že nevidia, že sem-tam visí figúrka nevadí, najmä keď si to nevšimne ani súper…
„Prehral si to na prvom rade,“ ozve sa víťazoslávne Riško v derby proti druhému Riškovi, práve keď mu dal mat. „Ale hral si dobre,“ zloží mu poklonu a už si ide pre odmenu. Medzitým vyhrala Veronika, je vysmiata od ucha k uchu, v dlhých šatách sa tu prechádza ako víla. Na posledných doskách sa tiež bojuje. Chlapci už zistili, že po 20-tich minútach sa partie odhadujú a jeden z nich sa ma potichu pýta, kedy sa k tomu rozhodnutiu odhodlám. Práve spočítal materiál a zistil, že vyhráva a akoby nad šachovnicou zaspal.
Premýšľa? Alebo špekuluje, či bude lepšie ťahať a riskovať, že vyrobí blunder? Pristúpil som k ďalšej dvojici: „Ešte prosím jeden ťah a potom zhodnotím vašu partiu.“ Nečudujte sa, veď čo mám povedať, keď už asi 5 ťahov visí dáma. Ak by padla za obeť, bezpochyby zapíšem výhru. Zdá sa však, že budúci majster to vidí inak. Vzal pešiaka, veď načo mi je dáma? „Nuž, toto dáme na remízu,“ prihováram sa im milo, „ale bojovali ste statočne a hrali pekne pomaly ako slimáky, za to si zaslúžite odmenu navyše.
Nechávam im tam trblietavý kamienok a prichádzam k poslednej doske, kde sa stále čaká na prvú výhru. Chlapček sa ma nesmelo potíšku spýta, či má ešte šancu získať pohár. „No, vieš,“ rozmýšľam ako mu to povedať, „na tomto turnaji sa to už asi nestane, ale ak budeš poctivo trénovať, na budúce to snáď vyjde.“ Naozaj však musím deti pochváliť, najmä na prvých doskách sa hrali už skutočné šachy, za niektoré ťahy by sa nemuseli hanbiť ani hráči s FIDE ratingami.
Na chvíľu nás vyruší srdcervúci nárek, ach jáj, šachy vedia byť veľmi kruté. Rýchlo sa utrú slzičky a ide sa ďalej. Divákov je tu viac než na extralige, niektorí rodičia netušia ani čo je chess results, veď je to pre nich rovnako prvý turnaj ako aj pre ich ratolesti. Ale užívajú si to spolu s deťmi. Po čokoládach sa len tak zaprášilo, musel som dodať aj tie, čo som plánoval použiť na budúcom turnaji.
Medzi každým kolom vysvetľujem, že o výsledky tu nejde a rozdávam kamienky aj za prehry. Funguje to perfektne, samoobsluha sa osvedčila aj na výmenu malých kamienkov za mega-megakamene – obrie tromlované minerály. Na konci je to radosť preveľká, dospeláci zatlieskajú všetkým, veď je to priam zázrak, že takéto deti dokázali vydržať hrať šach s malými prestávkami dve a pol hodiny. Zvíťazil Matiáš Slamka z Doprastavu, ktorý nedaroval súperom ani pol bodu. Na druhom mieste skončil Peter Glod, hrajúci veľmi rozvážne.
Tretia skončila Adrianka Šefcová, ktorá už má veľa skúseností aj z petržalských turnajov začiatočníkov. Výborne obstála aj štvrtá Bibiana Hrdličková, na druhom až štvrtom mieste mali zhodne po 4 body a rozhodovalo pomocné hodnotenie. Milo ma prekvapil troj a pol bodový Viktor Válik, famózny výkon podal aj šiesty Artur Petrovič, narodený v roku 2018! Ušiel sa mu pohár pre najmladšieho účastníka, žiaril ako slniečko. Maminka ďakovala za ďalší skvelý turnaj, tešila sa, že sa mu hralo veľmi dobre a vraj s trofejou aj spal.
Ďalším sa ušli medaily, moje CD-ka, baterky a tašky od sponzora Doprastavu. Ďakujem za pomoc aj dvom rodičom, ktorý mi pomáhali rozhodovať – pani Glodovej a Šipošovi, aj vďaka nim šlo všetko hladko. Na záver sa ešte fotilo so Šachuľkom Matovým – dúfam, že Patrik Pat s Jožkom Šprtovským (pre neznalých – to sú moje bábkové šachové celebrity) nebudú závidieť úžasné fotky.
Autor: Martin Hunčár, Bratislavská šachová akadémia