„Michal Vrba – predseda Bratislavskej šachovej akadémie“

Ruda by som zaradil do vzácnej kategórie ľudí – šachista- nadšenec – fanatik. Sám sa venuje vlastnému tréningu a sebazdokonaľovaniu šachovej hry. Ako bývalý učiteľ má veľmi blízko k práci s deťmi, čo je vidieť hneď pri prvom stretnutí.

Rudolf Benci

Učiteľ a začínajúci tréner, ktorý chce svoje šachové zručnosti a vedomosti  odovzdať nasledujúcej šachovej generácii. Zároveň aj odhaliť krásu šachovej hry, ktorú svet objavuje storočia aj v dobe počítačov a umelej inteligencie.

Matúša poznám ako človeka s veľkým srdcom a zmyslom pre empatiu. Dlhé roky bola jeho práca pomoc ľuďom v núdzi, čo je nesmierne náročná no krásna práca zároveň. Som veľmi rád, že sa pridal do tímu Bratislavskej šachovej akadémie a svoju lásku chce posúvať ďalej deťom.

Matúš Ferenčík

Ja a šach

Vnútorný svet bojov, prepočtov a fantázií zhmotnený na javisku o rozmeroch 64 polí.

Ja a trénovanie

Vzájomné obohacovanie sa, podpora a rast.

Tomáš je na pohľad pomerne tichý chalan, ktorý však prekvapuje svojím zapálením a zanietenou prácou s deťmi. Skromne píše o svojich rubikových kockách. Musím však prezradiť, že v ich skladaní je naozaj majster. Neuveriteľné priestorové videnie a logika vyústila zrejme sama do lásky aj k šachu.

Tomáš Zizič

– pôvodne z Prešova
– do Bratislavy som prišiel pred necelými 5timi rokmi
– šachu sa venujem od. svojich 6. rokov,

– v minulosti som hrával za šachový klub Slávia Prešov
– trénovanať budem už druhý šk. rok
– baví ma práca s deťmi a veľmi ma teší keď vidím nadšenie a progres
– na tréningoch ma dokáže najviac prekvapiť obdivuhodná detská myseľ
– okrem šachu mám záľubu v skladaní rubikových kociek, ktorých mám dokopy vyše 22
– medzi mojich najobľúbenejších šachistov by som určite zaradil R. Fischera

Michal si dokáže deti získať s neuveriteľnou ľahkosťou. Vymyslel šachovú hru podobnú človeče nehnevaj sa a v kuloároch sa hovorí, že to nebude jeho posledný počin 🙂

Michal Janko

Šachy hrám od svojich cca 10 rokov. Zúčastnil som sa mnohých žiackych súťaží a turnajov v rámci formátu Majstrovstvá Slovenka v rôznych vekových kategóriách do 18 rokov. Za najväčší úspech z týchto čias považujem asi 3.miesto na MSR v kategórii do 16 rokov. Už od mala som bol trendsetter, čo dokazuje aj fotka z mojich začiatkov. S postupnou stabilizáciou vkusu na módu nastala aj stabilizácia výkonov, niekto by povedal, že stagnácia 🙂

Dlhé roky som hrával ligové súťaže za moje rodisko Nové Zámky, v tej dobe jedno z top mužstiev na Slovensku, za ktoré nehrali len silní domáci zadáci ale aj hráči svetovej triedy (Movsesian a i.) . Mal som možnosť zahrať si extraligu. Postupne som vystriedal viac mužstiev v rôznych ligách a aktuálne som členom sympatického bratislavského kolektívu Lokomotíva Caissa BA v 1.lige.. Popri práci už nie je toľko času na ďalší progres a rozvoj ale stále sa snažím udržiavať v šachovej kondícii a v kontakte so šachovým dianím. K trénovaniu som sa dostal cez inzerát na Facebooku a som vďačný šachovej akadémii, že som dostal šancu zbierať skúsenosti aj v tejto oblasti.

Zodpovednosť za (nielen) šachový rast malých zverencov je vždy väčšia ako za ten svoj. Momentálne trénujem deti v ZŠ Rovinka. Vo voľnom čase si rád zašportujem čo je následne spojené s konzumáciou palaciniek. Ak si chcem naozaj oddýchnuť, tak relaxujem v prírode, či už na turistike v horách, alebo pri vodnej ploche akéhokoľvek charakteru-najčastejšie však jazero Draždiak v Petržalke.

Mareka poznám od jeho šachových začiatkov. Malý chlapec s veľkým šachovým srdcom a talentom. Už po prvých rokoch bez problémov porážal starých, skúsených klubových harcovníkov. Ak ma pamäť neklame, nemal ešte ani 15 rokov a už hral Extraligu.

Marek Karas

Ahojte!

Volám sa Marek Karas a šachu som sa začal venovať pravdepodobne neskôr ako väčšina z Vás.

Nejaký čas som hrával s otcom doma, ale mal som až čerstvých 8, keď som sa zapísal do šachového krúžku. V šachu som takmer okamžite uvidel niečo úžasné, niečo, čo chcem, aby ma sprevádzalo celým životom. Ukojil som v ňom svoju súťaživosť a objavil som nekonečné množstvo možností, ktoré ma fascinovalo. Pod vedením skúseného trénera som šiel veľmi rýchlo hore. Onedlho som patril medzi najlepších v republike spomedzi mojich rovesníkov.

Potom prišli prvé úspechy, medaile a tituly z majstrovstiev Slovenska, viacnásobné účasti na Majstrovstvách Európy a Majstrovstvách Sveta jednotlivcov, či družstiev. A to všetko prišlo skoro samé, bez námahy. Za všetky tieto úspechy som mohol byť vďačný takmer výhradne Bohu a veľkému daru, ktorý som od neho dostal. Natrénované a oddreté som mal minimum. Potom v mojej kariére nastal zlom. Mal som 15 rokov a čerstvo uhratý titul FIDE Majster, no ukazovalo sa, že ďalej to už bez námahy asi nepôjde.

Mal som dve možnosti. Začať bojovať so svojou húževnatou a lenivou osobnosťou a skúsiť zobrať šach naozaj vážne. V takomto prípade sa mohlo skloňovať aj slovné spojenie „živiť sa šachom“. To ma však priveľmi nelákalo a rozhodol som sa ďalej šachom iba baviť. Momentálne som členom extraligového družstva ŠK Osuské a šach ma stále neuveriteľne napĺňa. Zažil som pri tejto hre najkrajšie chvíle svojho života, stretol som obrovské množstvo skvelých ľudí z celého sveta. Trúfam si povedať, že žiadny iný koníček by mi podobné šťastie nepriniesol.

Mojimi tréningami by som Vás chcel uviesť do tajov kráľovskej hry a vzbudiť vo Vás aspoň také nadšenie a záujem o túto hru ako mám ja sám a odovzdať Vám aspoň čas zo svojich vedomostí.  Ak sa aspoň jednému z Vás podarí  prežiť pri šachu také úžasné chvíle, ako priniesol mne, bude to všetko mať zmysel.

Váš tréner, Marek

Ako prvého predstavujeme vždy usmiateho človeka, s veľkou pozitívnou energiou, Martina Hunčára.

Martin Hunčár

Som šťastne ženatý a mám dvoch synov, som spisovateľ, pôsobím aj ako lektor na školách. Šach je moje najobľúbenejšie hobby (ešte behám a hrám tenis :-)) Rád by som pomohol deťom zlepšiť sa v tejto krásnej hre, ktorá má tak veľa podobného so zápasmi, ktoré zažívame v bežnom živote.

Ste na správnej adrese! Práve pre vás som pripravil pomôcku, ako pracovať so začínajúcimi deťmi v šachovom krúžku, ktoré sú vo veku 5-7 rokov.

Minihry, ktoré nájdete na stiahnutie nižšie , majú napomôcť naštartovať šachový tréning želaným a zmysluplným smerom, tak, aby bol pre deti hravý a zároveň zaujímavý.
Minihry môžete použiť v ľubovoľnom poradí podľa obsahu vašej pripravovanej hodiny. Na jednu hodinu pripravíme deťom maximálne jednu minihru. Zároveň minihry môžeme opakovať z hodiny na hodinu a obmieňať napríklad jej obtiažnosť.

Uvedené hry boli opakovane vyskúšané s deťmi v krúžkoch pre pochopenie, ako budú reagovať, čo ich zaujme, tak, aby tréner držal dynamiku hodiny. Preto pri každej hre nájdete jej cieľ, prípravu a realizáciu, ako aj tip vychádzajúci z mojej praktickej skúsenosti.

Verím, že táto pomôcka vám pomôže zaujať deti, ktoré sa vám odvďačia radosťou z tejto kráľovskej hry.

Minihry na stiahnutie

Autor: Michal Vrba

Môžeme porovnať šach s nekonečným stromom, ktorého konáre sú tak husté, že nemáme možnosť posúdiť čo presné by mohlo byť za hranicou pohľadu. Otvorenie je koreňom toho stromu. Odtiaľ sa všetko začína každú partiu, znovu a znovu.

Prístup k otvoreniam nikdy nebol stály. Aj teraz, v dobe počítačových noviniek, sú ľudia, ktorí kritizujú hlbokú prácu nad otvoreniami, vraj sú aj užitočnejšie veci v šachu…Ale z pohľadu, aký dopad má otvorenie na charakter partie, je zvláštne nechávať otvorenie „na potom“. Sú pozície, ktoré jednoducho niekomu nesedia, jeho štýl potrebuje iné, no a bez dostatočnej znalosti otvorení, šachista je ako moreplavec bez mapy, verí, že prírodnými kataklizmami prejde vďaka odvahe a sebavedomiu, a vlny ho nasmerujú tam kde mieri…

Ale neznamená to, že jediný spôsob ako sa dá hrať otvorenia, je vedieť každý svoj variant do 30 ťahu, a mať neskutočne dobrú pamäť. Otvorenie je možne hrať aj kreatívnejšie, snažiac presadiť netradičné myšlienky, ktoré ale musia mať dostatočnú hodnotu, čo zrejme závisí od pozície. Ale zároveň, je to celkom riskantné, nie vždy to dopadne dobre.

IM Štefan Mazúr – GM Saša Martinovič 0-1

IM Viktor Gažík – IM Lukáš Černoušek 1-0

IM Eva Repková – IM Erik Pinter 1-0

Záver

Šachista môže trénovať koncovky, prepočet alebo plány v pozíciách zo strednej hry, ale všetko je to márne, keď nebude vedieť rozumne rozohrať otvorenie, jednoducho sa ďalej nedostane. Okrem toho správny výber aj prístup k otvoreniam je veľmi dôležitý. Často sa stáva tiež, že človek naštuduje otvorenie, ktoré nesedí jeho štýlu, následne po skončení otvorenia nevie nájsť správne pokračovanie, necíti pozície, jeho hrá nie je logickým celkom stále ‚sa trhá‘.

Okrem toho, keď hráč dlhodobo hrá iba jedno otvorenie rozumie mu veľmi dobré, často robí najlepšie ťahy už iba ako reflex, ale v nejaký moment jeho pohľad začína akosi menej vidieť, je príliš zvyknutý na tie ‚svoje pozície’ a riadi sa podobnými princípmi v každom otvorení, ktoré vznikne, ale ten hráč si to nevníma a nakoniec nevie pochopiť prečo jeho šachové výkony klesli.

Najdôležitejšia a najhlavnejšia úloha otvorenia je dostať pozície, ktoré sedia vášmu štýlu, šachista hrá oveľa silnejšie keď hrá pozície, kde sa cíti dobre. Je jasne že nie každému vyhovuje študovať dlhé varianty, učiť sa to všetko naspamäť a na konci to možno ani nedá výsledky, lebo jednoducho každému sedí unikátny prístup v otvorení.

Niekedy je lepšie zahrať niečo, kde sa cítite lepšie ako súper, čo sa dá zistiť z prípravy. Očividne je, že čim je šachista silnejší tým ten rozdiel v hre pozícií, ktoré mu nevyhovujú je menší a preto výber otvorenia je náročnejší, preto vidíme že 95% silných aktívnych veľmajstrov veľmi seriózne pracujú nad otvoreniami a snažia sa nájsť novinky… Okrem toho práca nad otvoreniami prináša aj iné plody. Čim viac otvorení poznáte tým viac pozícií poznáte a zrejme aj lepšie chápete, čo je veľmi dôležité.

Preto odporúčam nikdy nenechávať otvorenia len tak, ale uvažovať nad nimi rozumne, snažiac pochopiť seba a od toho už odvíjať koncepcie otvorenia, ako aj iných komponentov šachu.

Kritické okienko – Opačné rošády
Kritické okienko – Ako (ne)hrať „suché“ pozície
Kritické okienko – Pokazené pešiakové štruktúry a kompenzácia

O autorovi

Martin Nayhebaver začal hrať šach vo veku 5,5 rokov. Momentálne je medzinárodný majster. Majster Slovenska v kategóriách CH10,CH14,CH18 Majster Slovenska v súťaži družstiev 2014/2015, 2015/2016 Vicemajster Maďarska v súťaži družstiev 2016/2017. Je študentom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v odbore Geografia. Okrem šachu rád hra futbal, stolný tenis, číta knihy. Mimo šachu, štúdia a športu, veľkým záujmom sú jazyky. Zatiaľ plynulo ovláda 6 jazykov. Zaoberá sa históriou, a etymológiou národov. Šach ho vždy lákal svojou zložitosťou a pocitom napätia skutočnej šachovej partie.

Mohlo by vás tiež zaujímať

Zložitosť pozície je tiež takmer vždy určená pešiakovým postavením obidvoch strán. Čim viac sa štruktúry líšia tým je pozícia komplikovanejšia, a zároveň je ťažšie pochopiť silu každého polia a umiestnenia ľubovoľnej figúry, preto sú tie pozície “najmenej“ rovné aj keď engine na hĺbke 40 nám ukáže takmer objektívne nuly.

Pešiakové štruktúry  bývajú veľmi rôzne, ale vnímame ich skôr zjednodušene ako celostné, súvislé alebo “narušené“. Posledné prinášajú najviac problémov, a najviac strategických či už taktických komplikácii. Obyčajne vznik pokazenej štruktúry je predurčený výmenou figúr, často sú to dokonca koncepcie otvorení; výmena neúplne rovnocenných figúr strelca na jazdca, alebo aj opačne, rovnako ako aj obeť kvality často sú zamerané hlavne na vytvorenie nerovnováhu v pešiakovej štruktúre.

Chápanie pešiakových štruktúr je jeden z najťažších keď nie najťažší aspekt v šachu…

GM Csaba Balogh – IM Viktor Gažík 1-0

GM Vlastimil Babula – IM Cyril Ponížil 0-1

FM Karol Motúz – IM Martin Nayhebaver 0-1

Záver

Téma pešiakových štruktúr je mimoriadne zložitá, je nemožne rozobrať všetky špeciality v troch partiách, ale niektoré tendencie sa teda prejavujú všade a si myslím že tieto partie ich zachytili. K zmene štruktúr dochádza pri výmene figúr alebo pešiakov, vždy je dobré investovať viac času na ohodnotenie nasledujúcich pozícii.

Extrémna komplikovanosť týchto pozícii prináša chyby a remíza nenastáva tak často ako v šachu ako takom. Dôležité je uvedomiť si či musíte agresívne vyvíjať okamžitú iniciatívu využívajúc výhody, ktoré súper odovzdal aby vašu štruktúru narušiť, alebo opačne, snažiť sa dostať to neskoršieho štádia hry, kedy slabiny pešiakovej štruktúru majú väčší význam.

Vo všetkých troch partiách nejaká strana mala problém s vývinom, čo v konečnom dôsledku vynútilo chyby. Často, keď nevieme presne pochopiť akú štruktúru by nejaké postavenie potrebovalo, alebo aké zmeny by pozitívne vplynuli na pozíciu, pomáha intuícia, ktorá je veľmi dôležitým faktorom v šachu, pomáhajúc nestrácať príliš veľa času pri veľmi zložitých rozhodnutiach.

Napríklad XII majster sveta Anatolij Karpov nikdy sa nesnažil hýbať pešiakmi ako prvý, keď vyberal rovnocenné možnosti vždy sa snažil uprednostniť manéver figúrou, ako pohyb alebo náhla zmena pešiakovej štruktúry. Chcel aby súper ukázal čo chce s pešiakmi vtedy to vedel lepšie vyvrátiť. Určite je to zaujímavá úvaha, ktorá v niektorých pozíciách bez pochybnosti pomôže.

Kritické okienko – Opačné rošády
Kritické okienko – Ako (ne)hrať „suché“ pozície

O autorovi

Martin Nayhebaver začal hrať šach vo veku 5,5 rokov. Momentálne je medzinárodný majster. Majster Slovenska v kategóriách CH10,CH14,CH18 Majster Slovenska v súťaži družstiev 2014/2015, 2015/2016 Vicemajster Maďarska v súťaži družstiev 2016/2017. Je študentom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v odbore Geografia. Okrem šachu rád hra futbal, stolný tenis, číta knihy. Mimo šachu, štúdia a športu, veľkým záujmom sú jazyky. Zatiaľ plynulo ovláda 6 jazykov. Zaoberá sa históriou, a etymológiou národov. Šach ho vždy lákal svojou zložitosťou a pocitom napätia skutočnej šachovej partie.

Mohlo by vás tiež zaujímať

„Veď to bolo remízové!“

Takéto pozície sú ešte často nazývané ‚suché‘. Taký pocit spôsobujú pozície s približne rovnakými pešiakovými štruktúrami, nízkym počtom figúr na šachovnici, a ‘neobsahujú ‚nijaké‘ nerovnosti a nerovnováhy. Keď si prehrávame partie super veľmajstrov, ktoré sa skončili remízovou, a zdá sa že hmm „nothing special„, aj ja by som asi takto zvládol zahrať.

Ale v skutočnosti, tie pozície vôbec nie sú až tak jednoduché. Tento jav často sa vyskytuje v partiách hráčov s výrazným elovým rozdielom, kedy slabší hráč je spokojný s remízou, a snaží sa dosiahnuť želaný výsledok, využívajúc nesprávne bielu farbu.

Čo znamená cielená výmena a redukcia všetkých potenciálnych zdrojov v pozícii, kde vzniká bežný problém v hodnotení pozícii, ktoré sú témou tohto článku. Na druhej strane, stáva sa aj opačné- silnejší hráč skúša silou-mocou na výhru… Tak, pozrieme sa, čo sa môže stať v praxi.

GM Ján Plachetka – GM David Navara 0-1

GM Benjamin Gledura – IM Cyril Ponížil 1/2

Milan Michalička – IM Tamás Petényi 1-0

Záver

Každý šachista má svoj unikátny štýl, pochopenie a víziu šachu. Každý chce využiť  svoje silné stránky v pozíciách, ktoré najviac imponujú jeho štýlu. Ale zložitosť  šachu nikomu nedovoľuje úplne sa vyhnúť nejakému typu pozícií.

Kľudné pozície sú v šachu prirodzené. Vyskytujú sa v každom otvorení, sú bežné a často si hráč nevšimne, že práve takéto logické jednoduché pozície sú preňho veľmi komplikované. Také pozície testujú úroveň pochopenia šachu v celku, obyčajne nejde o prepočet alebo intuíciu.

Skúsenosť často odohráva veľmi dôležitú úlohu alebo iba obyčajné znalosti typických plánov. Vo vyrovnaných logických pozíciách hlavný princíp uvažovania nad rozhodnutiami  dáva práve prirodzená šachu logika: vývin, silné-slabé figúry, pešiaková štruktúra- faktory, čo platia pre každé obyčajné hodnotenie pozície, hoci je očividne, že poradie ‚podstatnosti‘ činiteľov, ako vždy, závisí od presných komponentov pozície.

O autorovi

Martin Nayhebaver začal hrať šach vo veku 5,5 rokov. Momentálne je medzinárodný majster. Majster Slovenska v kategóriách CH10,CH14,CH18 Majster Slovenska v súťaži družstiev 2014/2015, 2015/2016 Vicemajster Maďarska v súťaži družstiev 2016/2017. Je študentom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v odbore Geografia. Okrem šachu rád hra futbal, stolný tenis, číta knihy. Mimo šachu, štúdia a športu, veľkým záujmom sú jazyky. Zatiaľ plynulo ovláda 6 jazykov. Zaoberá sa históriou, a etymológiou národov. Šach ho vždy lákal svojou zložitosťou a pocitom napätia skutočnej šachovej partie.

Mohlo by vás tiež zaujímať

Martin Nayhebaver, začal hrať šach vo veku 5,5 rokov. Momentálne je medzinárodný majster. Majster Slovenska v kategóriách CH10,CH14,CH18 Majster Slovenska v súťaži družstiev 2014/2015, 2015/2016 Vicemajster Maďarska v súťaži družstiev 2016/2017. Je študentom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v odbore Geografia. Okrem šachu rád hra futbal, stolný tenis, číta knihy. Mimo šachu, štúdia a športu, veľkým záujmom sú jazyky. Zatiaľ plynulo ovláda 6 jazykov. Zaoberá sa históriou, a etymológiou národov. Šach ho vždy lákal svojou zložitosťou a pocitom napätia skutočnej šachovej partie.

Partia 1: Martin Ištoňa – Martin Mrva, SVK Extraliga 2017/2018

Partia 2: Karol Motúz – Tamas Banusz, SVK Extraliga 2017/2018

Partia 3: Juraj Druska – Imre Balog, SVK Extraliga 2017/2018

Rôznostranné rošády sú nevyhnutnou súčasťou šachu. Nevyskytujú sa v každej partii, ale sú základom veľkého počtu dôležitých otvorení, zároveň správne hodnotenie potenciálnych pozícii z rôznostrannými rošádami dáva veľké benefity.

Opačné postavenie kráľov vždy si žiada zvýšenú presnosť a pozornosť. V tých pozíciách zrovna neplatí typické šachové myslenie zatvorených štruktúr, kde súperi hľadajú postupne plány: ako napríklad zlepšiť si zlú figúrku plynulým manévrom, bez pozičných strát.

Pri rôznostranných rošádach platí agresívne myslenie ‘útok a tempá nadovšetko‘. Mat je nadriadený, materiál je iba zdroj. Hoci taký je princíp, nemusí platiť vždy, niekedy taktika a stratégia sú tak prepletené že niekedy aj ‘pomalý’ pozičný ťah je smrteľne rýchly.

Harmónia figúr, spolupráca a postavenie figúr, tam kde patria, aby boli polyfunkcionálne (na útok súpera nesmieme zabúdať v žiadnom prípade) sú najdôležitejšími prvkami, ktorými by mal šachista v týchto pozíciách operovať.

Ďakujeme za vašu priazeň a komentáre pod článkom.

[feather_follow]

Uplynulý školský rok bol pre deti veľmi úspešný, niektorí sa v krátkom čase naučili prvé základy šachu na ktorých môžu stavať v budúcnosti, niektoré deti si zahrali dokonca už aj celoslovenské majstrovské súťaže, či už družstiev alebo jednotlivcov.

Veľmi nás tešia úspechy zverencov a po dobrých skúsenostiach a spoluprácach budeme otvárať šachové krúžky na nových siedmych základných školách. To by samozrejme nebolo možné bez šikovných ľudí, trénerov Bratislavskej šachovej akadémie, ktorí vedú deti nielen k základom šachovej hry ale aj k rozvoju osobnosti, slušnému správaniu a fair-play prístupu v živote.

Väčší počet krúžkov samozrejme vyžaduje aj nové šachové súpravy, demonštračné tabule, ktoré sme mohli zabezpečiť vďaka darom z 2%, grantovej podpore Tatra banky ako aj MČ Lamač. Deti v novom školskom roku dostanú aj krásne učebnice, do ktorých si budú môcť kresliť a v ktorých ich čakajú pekné šachové hlavolamy.

Držím palce, aby sa vám nový školský rok rozbehol úspešne. A pokiaľ by ste aj vy chceli vyskúšať šachový krúžok, tu nájdete školy, na ktorých budú krúžky prebiehať.

Za celý tím BŠA
Michal Vrba

	Christopher J.A. Jones, The Problemist 1. Vc2 Sd2 2. f2+ Ke2 3. Vxd2+ Jxd2# (10) 1. Kd3 Sc1 2. Vd2 Jf2+ 3. Ke3 Sxd2# (10)
	Valentin Rudenko, Problem 1980 1. Dh3 (2. Dg3+ Sxg3 3. Vxf5+) (4) 1… Jd4 2. Jd3+ Dxd3 3. Dxf5+ (4) 1… Jd6 2. Jd5+ Vxd5 3. Dxf5+ (4) 1… Sg3 2. Dg4+ fxg4 3. Vf5+ (4) 1… Vxg5 2. Vxe4+ fxe4 3. Dg4+ (4)
	Valentin Rudenko, V.Themes-84, 1981 1. Dc5 (2. Jf5+ Ke4 3. Jg5+) (5) 1… Vg2/Vg4 2. Jxf7+ Ke4 3. Jfg5+ (5) 1… Sc1 2. Jc4+ Ke4 3. Jd2+ (5) 1… Je2 2. Jb7+ Ke4 3. Df2 (5)
	B. Zastrow, Die Schwalbe, 1943 1. Jd2 zz 1… a5 2. g8V a4 3. Jb1+ Kb3 4. Vg2 a3 5. Vb2+ (10) 1… a6 2. g8S a5 3. Sa2 a4 4. Jb3 axb3 5. Sb1 (10)

Vyhodnotenie

Rok 2016 je úspešne za nami a s ním aj náš seriál o riešiteľskom šachu a dlhodobá riešiteľská súťaž. V prvom rade sa chcem veľmi pekne poďakovať všetkým vám, ktorí ste vytrvalo posielali riešenia a tým ste seriálu dodali skvelú atmosféru. O tom, ako ostať v kontakte s riešiteľským šachom som už písal v poslednej lekcii, teraz sa teda budeme venovať vyhodnoteniu súťaže.

Na úvod niekoľko štatistík. Riešili sme dokopy 42 úloh zo všetkých šiestich oddelení riešiteľského šachu v takejto distribúcii: 8 dvojťažiek, 10 trojťažiek, 7 štúdií, 5 pomocných matov, 6 mnohoťažiek a 6 samomatov. Spolu bolo možné získať 374 bodov. Najväčšie ťažkosti spôsobovala úloha č. 34, kde priemerný percentuálny zisk spomedzi odoslaných riešení bol iba 52%. Uznávam však, že táto úloha bola trochu úder pod pás, jej výber som dostatočne dobre nezvážil. Druhou najťažšou bola úloha č. 14 s priemerným ziskom 56%, po nej nasledovala úloha č. 15 s 60%. Naopak, pri úlohách č. 17, 24, 28, 30, 36, 37, 38 a 39 dosiahli všetci riešitelia, ktorí zaslali riešenia plný bodový zisk. Priemerný bodový zisk spomedzi všetkých odoslaných riešení bol na úrovni 81%.

Takéto hodnotenie však nemusí byť úplne presné. Berie totiž do úvahy iba riešiteľov, ktorí pre danú úlohu odoslali riešenie. Mohlo sa však pokojne stať, že úlohy, ktoré mali všetci správne boli práveže ťažké a riešenia poslalo iba zopár riešiteľov, ktorí úlohu vyriešili. Ak teda započítame pre každú úlohu aj riešiteľov, ktorí riešenie neposlali, dostaneme trochu iný obraz. Najťažšou sa stáva úloha č. 29, teda 4-ťahový pomocný mat z lekcie 7, s iba 25% bodovým ziskom, naopak najľahšou je dvojťažka č. 5 z druhej lekcie s priemerným percentuálnym ziskom až 93%. Priemerný bodový zisk spomedzi všetkých úloh vrátane riešiteľov, ktorí neposlali riešenie je na úrovni 46%. Samozrejme, ani táto štatistika dokonale neodráža realitu, pretože to, že niekto neposlal riešenie ešte neznamená, že úlohu nedokázal vyriešiť, mohol sa jej proste nevenovať. Môžeme si však takto utvoriť aspoň jemný obraz o tom, aké boli úlohy náročné.

Po tom, čo sme sa prehrabali vo všetkých možných priemeroch a ohodnotili sme úlohy samotné, je čas na vyhlásenie víťaza našej súťaže. Ním sa stáva riešiteľ Jozef s takmer plným bodovým ziskom 373.6 bodov. Srdečne mu gratulujeme a želáme veľa ďalších šachových a riešiteľských úspechov.

Navyše, okrem hlavnej ceny, ktorú sme ohlásili už na začiatku súťaže, sme vyžrebovali ešte jedného z vás, ktorý získa poukážku v hodnote 20€ na mesačný tréning na portáli sachovetreningy.sk . Viac už v záverečnom videu nižšie.

Víťazom ešte raz gratulujeme a tak isto ďakujeme všetkým riešiteľom. Počas roka ste nám posielali nielen riešenia, ale občas aj samostatné správy, ktoré nás vždy povzbudili a veľmi potešili.

Tým sa náš seriál už definitívne končí a ja dúfam, že sa s niektorými z vás niekedy uvidíme aj na nejakej ostrej riešiteľskej súťaži. V prípade, že máte akékoľvek otázky ohľadom riešiteľského šachu či riešiteľských súťaží, neváhajte nás kontaktovať prostredníctvom emailu sachovaakademia@gmail.com. Želám veľa riešiteľských úspechov!

IM Tomáš Peitl

Konečné poradie riešiteľskej súťaže
#	      Nick	                          Počet bodov	        PH1
1. Jozef	                    373,6	124
2. janjurco 	                     367	155
3. Bohuslav Czudek	             367	185
4. Milan Svrček	                    221,6	167
5. tomi	                            207,6	213
6. OndrejFranko	                     177	99
7. PaeDr. Ján Husák	            106,7	110
8. Peter Lukáč	                    102,2	185
9. Ján Machník	                      99	227
10. Evička	                      31	108
11. Stefan Galdik 	              14	41
12. Marek Tobias	             13,5	44
13. Martin Rexa	                       6	35
14. Adrián Struhár	               2	81
15. Stanislaw, hrábje z Ohrady         0	19

Partneri súťaže

Trochu iný šach – Prológ
Trochu iný šach – Lekcia 1
Trochu iný šach – Lekcia 2 Dvojťažky
Trochu iný šach – Lekcia 3 Trojťažky
Trochu iný šach – Lekcia 4 Štúdie
Trochu iný šach – Lekcia 5 Zo života
Trochu iný šach – Lekcia 6 Svetový kongres
Trochu iný šach – Lekcia 7 Pomocné maty
Trochu iný šach – Lekcia 8 Mnohoťažky
Trochu iný šach – Lekcia 9 Samomaty
Trochu iný šach – Lekcia 10 Koniec a začiatok

[feather_follow]

	A. Krämer, Deutsche Schachzeitung, 1955 1. d8J (2. Jf7#) 1… Jd6 2. Jf7+ Jxf7 3. Je3 (4. Jf5#) 3… Jd6 4. Jf5+ Jxf5 5. b8D (8)
	Erich Zeppler, Die Schwalbe, 1936, 1. cena 1. Va8 (2. Vxd8#) 1… Vxa8 2. e6 (3. Vg8+) 2… Db8 3. Vg8+ Dxg8 4. fxg8D+ (6) 2… Dxe6+ 3. Kxe6 ~ 4. Vg8+ (2)
	A. Krämer & A Massmann, Die Schwalbe 1948 1. Ve3 zz 1… Dg2 2. Sg4 Da8 3. Ve5 zz 3… Dd8 4. Sd7 Da8 5. Ve4 (8)
	W. Rudenko, 1974 1. Ke7 (2. Kd7 ~, Sxc3, Vxc3 3. c4+, Jb4+, Je3+) (0.6, 0.6, 0,6) 1… Sxc3 2. Dd6+ cxd6 3. Jb4+ (2) 1… Vxc3 2. De5+ fxe5 3. Je3+ (2) 1… Jc4 2. Kd7 (3. Sc6#) 2… ~, Je5+ 3. c4+, Dxe5+ (0.4) 1… g5 2. fxg6 (3. Df5#) 2… fxg6 3. Vh5+ (1) 2… Dxg6 3. Df3+ (0.4) 2… Dg4 3. Dxg4/Vxg4 (0.4)
	S. Loyd, 1857 1. Dxf2+ 1… gxf2+ 2. Kf1 (3. Jge6+) (1.1) 2… De5/Df5 3. Vh4+ (1) 2… Dg4 3. Jb5+ (1) 1… Dxf2+ 2. Kd1 (3. Ve4#) 2… De1+ 3. Vxe1 (0.7) 2… Df1+ 3. Sxf1 (0.7) 2… Dxd2+ 3. Kxd2 (0.7) 2… De2+ 3. Sxe2/Vxe2 (0.7) 2… Df5 3. Vh4+ (0.7) 2… Df4, Dg2 3. Jge6+ (0.7) 2… Df3+ 3. Jxf3+ (0.7)

Samomaty

Praktickí šachisti zvyknú niekedy hovoriť, ak zahrajú extrémne zlé ťahy, že to bol „pomocný mat“ alebo „samomat“. V tejto lekcii sa dostaneme k tomu, aký je medzi týmito pojmami vlastne rozdiel. Pomocným matom sme sa už venovali a videli sme, že sú vskutku exotické. Iba na pripomenutie, v pomocných matoch biely a čierny spolupracujú, aby čierneho zmatovali. Tým je samozrejme logika šachu postavená tak trochu na hlavu, avšak, ako uvidíme v tejto lekcii, môže to byť ešte oveľa horšie.

Čo je to teda samomat? Je to taká úloha, kde biely musí (v stanovenom počte ťahov) čierneho donútiť zmatovať ho. Čierny sa teda nielen že nesnaží bieleho zmatovať, ako je to v pomocných matoch, ale dokonca sa tomu aktívne bráni. A ako môže biely čierneho k niečomu donútiť? Jednoducho tak, že čiernemu neostanú žiadne iné legálne ťahy. Zvyčajne sa to prejaví tak, že biely vynucuje ťahy čierneho pomocou „takmer matu“, teda takého šachu, proti ktorému je jediná obrana – tá je potom vynútená. Druhá možnosť sú tempové samomaty, kde čierny má veľmi málo materiálu, ktorý je prípadne ešte vo väzbe, a tak mu ostáva vždy jediný ťah.

Samomaty sú veľmi špecifické. Zatiaľ čo na pomocné maty sa dá relatívne jednoducho zvyknúť (pozor, to neznamená, že sú ľahké), so samomatmi to tak ľahko nejde. Vyžadujú si uvažovať úplne iným spôsobom, ako v normálnom šachu. V pomocných matoch ťahy bieleho zvyčajne aspoň smerujú k čiernemu kráľovi a snažia sa vytvoriť matovú sieť. V samomatoch to tak vôbec nie je. Ťahy bieleho majú rôznorodú logiku, často je to oslabenie nejakého poľa, zníženie pôsobnosti vlastnej figúry, či zapchanie únikového poľa vlastnému kráľovi. Nastaviť sa na takýto spôsob rozmýšľania vyžaduje veľa cviku. Samomaty sú rozhodne najťažším oddelením.

Je tu však aj dobrá správa. Samomat druhým ťahom je zvyčajne ľahký a na trojťahový sa tiež dá navyknúť. Horšie je to s tými dlhšími. Na súťažiach sa neraz stáva, že takmer všetci riešitelia od tých viac vzadu až po veľmajstrov získajú za samomaty 10 bodov (z 15), pretože dvojťahový a trojťahový sú dostatočne ľahké a posledný päťťahový je nad sily všetkých. Veľmajstri síce vyriešia prvé dva rýchlejšie ako ostatní, to im však aj tak nepomôže.

Ako riešiť samomaty

Množstvo všeobecných zásad platí aj tu, teda identifikovať, či sa jedná o hrozbu alebo tempo, hľadať už pripravené varianty a pekné, nečakané ťahy, skúmať či hrozí bielemu kráľovi šach a podobne. V kontexte samomatov je možné mnohé z týchto vecí identifkovať jednoduchšie ako pri priamych úlohách. Napríklad v predchádzajúcej lekcii sme mali tempovú 6-ťažku (súťažná úloha č. 32), v ktorej mal čierny v princípe veľa možných ťahov. Samozrejme, jeho odpoveď bola vždy vynútená, pretože inak by dostal mat. V samomatoch ale takýto mechanizmus nemáme – nemôžeme čierneho obmedziť tým, že mu hrozí mat. Preto tempové samomaty (obzvlášť tie dlhšie) sú také, kde má čierny iba veľmi málo legálnych ťahov, zvyčajne 2.

Ďalej, napríklad, šachy bielemu kráľovi sú integrálnou súčasťou riešenia. Bielemu zvyčajne stále hrozia nejaké šachy, dokonca maty. Samotnou úlohou bieleho je vyvolať niektorý z matov, ktoré mu hrozia. Pozor však, pretože keď sa podarí čiernemu dať taký šach, ktorý nie je mat, získava často rozhodujúci čas, prípadne môže pokračovať v šachoch. V začiatočnej pozícii bielemu zvyčajne hrozí nejaký mat a treba dávať pozor na to, aby sa táto hrozba nepremenila na obyčajný šach – to by mohol čierny využiť.

Tempové samomaty sa nevyskytujú tak často a keď už, tak zvyčajne s čiernym pešiakom a dlhšieho charakteru (na 5 a viac ťahov). Potom je úlohou vymyslieť, na ktorom poli a ako by biely kráľ mohol dostať mat a ako premanévrovať biele figúry tak, aby zapchali potrebné polia okolo kráľa a zároveň zaistili hladký priebeh ťahov čierneho. V tomto sa podobajú na pomocné maty a riešiť ich treba veľmi podobne.

Zaujímavejšie sú však klasické hrozbové samomaty, a to najmä tie dvojťahové a trojťahové. V týchto úlohách je absolútne kľúčovou hrozba. Prvé, čo musíme urobiť, je identifikovať hrozbový kameň čierneho, teda ten, ktorý bude v hrozbe matovať. Hrozbový kameň sa takmer vždy vyznačuje tým, že je niekde „zacvaknutý“. Typické príklady zacvaknutia, sú napríklad veža blokovaná pešiakom/pešiakmi na niektorej rade/stĺpci, strelec blokovaný pešiakmi na diagonále, ale napríklad aj zdvojené líniové figúry (aj keď jedna odíde, druhá vykoná hrozbu) alebo figúra vo väzbe (väzba sa v priebehu hrozby zruší). Jednoduchý príklad zacvaknutej figúry môže byť aj blokovaný pešiak. Jeden motív, ktorý sa často opakuje je konštrukcia čiernych figúr Va1, Sb1, pa2 s bielym kráľom pod matom na prvej rade. V takom prípade sa biely snaží vyprovokovať ľubovoľný odťah čierneho Sb1.

Keď nájdeme hrozbový kameň, musíme vymyslieť, ako ho využiť v hrozbe. Najčastejšie sa obetuje nejaká biela figúra v okolí čierneho kráľa, ktorú následne čierny vezme hrozbovým kameňom a matuje. Iný častý motív je, že čierna figúra sa predstaví pred šach a svojim odťahom dá odťažný mat. Záverečný úder bieleho môže byť pripravený už v základnej pozícii a je iba nutné ustúpiť nejakou figúrou, ktorá kryje niečo, čo by nemala, alebo naopak, je treba pritiahnúť nejakú figúru, ktorá vykoná prácu. Najmä v dvojťahových samomatoch je to možné relatívne rýchlo identifikovať.

Predtým, než sa pozrieme na konkrétne príklady, ujasnime si ešte, ako označujeme samomaty a ako zapisujeme riešenia. Samomat n-tým ťahom označujeme s#n (z anglického selfmate), teda napríklad s#2, s#3 a podobne. V samomate n-tým ťahom začína biely a musí hrať tak, že nech hrá čierny akokoľvek, najneskôr n-tým ťahom dá bielemu mat. Do riešenia zapisujeme všetky ťahy až po posledný, teda n-tý ťah bieleho. Krátke varianty (ktoré končia skôr ako n-tým ťahom) netreba písať. Tak, ako aj v priamych úlohách, píšeme hrozbu (ak existuje) a obrany proti nej (ak nie je hrozba, tak všetky ťahy čierneho).

E. Iwanow, Gazeta Czestochowska, 1965, 1. cena, s#2

Táto úloha je na samomat trochu netypická, ale keďže je v nej tak málo materiálu (práve tým je netypická), dobre poslúži na zahriatie a precvičenie si samomatového rozmýšľania. Tempovka to asi nebude, takže hľadáma najprv hrozbový kameň. Zdá sa, že by to vďaka batérií mohla byť dáma, ale je príliš voľná. Po pozornejšom pohľade na pozíciu nám do oka padne pešiak na h3, ktorý je blokovaný a po Dg2+ by mohol matovať. Lenže na to, aby bol čierny po Dg2+ prinútený dámu zobrať, nesmie mať možnosť Kxe2, ktorú v začiatočnej pozícii má. Ako úvodník sa teda núka odísť vežou niekam po e-stĺpci (aby bolo stále kryté aj e3) a náš inštinkt by nám mal zaveliť, že je to buď e1 alebo e4. Po 1. Ve1 však príde 1… g3, kráľ získavá ústupové polia f4 a g4 a hrozba je zahnaná. Skúsme teda 1. Ve4. Hrozba je už spomínané 2. Dg2+ hxg2#, proti ktorej sú 3 obrany: Kxe4, Dxe4 a Va1 s väzbou bielej dámy. Nechávam na čitateľovi, aby našiel správne pokračovania bieleho (riešenia príkladov sú na konci lekcie).

L. Kubbel, Magyar Sakkvilag, 1925, 1. cena, s#2

Na prvý pohľad si môžeme všimnúť, že ľubovoľný ťah čierneho jazdca okamžite matuje a taktiež, že je pripravená téma Pickaninny, teda štyri ťahy pešiaka zo základnej rady. To je signál, že sa bude jednať o tempovú úlohu. Úvodník je viac-menej jasný – treba niečo podložiť na c6 a veža to asi nebude, pretože púšťa polia okolo kráľa, takže 1. Jc6. Po ťahu čierneho pešiaka sa druhý čierny pešiak ocitne vo väzbe, takže stačí spacifikovať toho, ktorý ťahal a čiernemu neostane nič iné, ako odskočiť jazdcom z g1 a matovať. Opäť, zvyšok riešenia nechávam na čitateľa.

Pozrime sa teraz na typickejší príklad dvojťahového samomatu. Podobné úlohy sa často vyskytujú aj na súťažiach.

A. Grin, British Chess Federation, 1967, s#2

Tempo môžeme rýchlo vylúčiť, takže treba hľadať hrozbový kameň. Ako kandidát sa javí strelec, ale nie je úplne zacvaknutý na diagonále g1-a7. Má však iba jediný ústup a keď si navyše všimneme, že po Sb8 vychádza Kg1+ s vynúteným Dxh2#, je to jasné. Ostáva teda otázka, ako využiť strelca a diagonálu g1-a7. Aj trochu inštinktívne by nás malo zlákať 1. e4, ktoré dáva dámu do väzby a vytvára hrozbu 2. De3+ Sxe3#. Čo môže proti tomu robiť čierny? Okrem už spomínaného Sb8 je obranou aj každé prekrytie strelca a možno aj ďalšie ťahy. Nechávam opäť na čitateľa pohľadať všetky obrany a nájsť správne odpovede bieleho.

Videli sme, ako vyzerá taký dvojťahový samomat. Výhodou je, že obsah zvyčajne nie je príliš komplikovaný. Čierny má zacvaknutú figúru, biely vytvorí hrozbu, v ktorej táto figúra matuje a už len stačí skontrolovať, ktoré ťahy čierneho hrozbe bránia. Pri dlhších samomatoch je už obsah o niečo komplikovanejší, pretože hrozba má ďalšie dva ťahy, a teda aj obrany môžu byť sofistikovanejšie. Navyše, pri samomatovej logike je veľmi náročné overiť, či je nejaký ťah obrana alebo nie, a tak sa oplatí skúšať aj ťahy čierneho, ktoré na prvý pohľad nevyzerajú ako obrany.

Vjatcheslav Kopajev a Aleksandr Feoktistov, Die Schwalbe, 1997, s#3

Tempovku môžeme opäť vylúčiť, treba teda nájsť hrozbovú figúru. Čierny Sa2 je síce zacvaknutý, ale oveľa viac bije do očí batéria Sd2, De1, ktorá je nasmerovaná na bieleho kráľa. Tu je použitý motív zdvojenia figúr namiesto fyzickej blokády. Ako betériu využiť? Nuž, ponúka sa Sb4+ po príchode čierneho kráľa na c5. Doteraz to bolo viac-menej logické, ale tu sa už žiaľ musíme zastaviť. V dvojťahovom samomate by to bolo jasné – nájsť ťah bieleho, po ktorom bude Sb4 hrozba. Tu však musíme nájsť celý manéver, pomocou ktorého biely dostane čierneho kráľa na c5. To je oveľa komplikovanejšie a navyše je aj viac možností.

Začnime tým, čo je zrejmé – aby mohol čierny kráľ ísť na c5, musí mu biela dáma uvoľniť cestu. To by mohla spraviť buď v prvom alebo druhom ťahu. Napriek tomu, že dať čiernemu kráľovi voľné pole je jedna zo všeobecných zásad, v hrozbových samomatoch sa to zvyčajne nestáva. Je to preto, že čierneho kráľa potrebujeme stále držať v mate, aby sme vedeli vynucovať ťahy čierneho. Skúsme teda najprv možnosť, že to spraví v druhom ťahu. V takom prípade to môže spraviť rovno so šachom, teda zvyšok bude forsírovaný. V podstate prichádzajú do úvahy dve možnosti, ako dať čiernemu šach a zároveň ho pustiť na c5 – z b7 a z d8. Problém, prečo toto nemôžeme zahrať hneď je, že visí veža na e6. Keď si zároveň všimneme bielu polobatériu Ve6, Jf7, Sg8, ponúka sa odchod jednej z predných figúr, aby sa vytvorila plnohodnotná batéria.

Aby sme zistili, ktorá figúra a kam má ustúpiť, musíme sa pozrieť na potenciálne obrany. Jednoznačne, branie Jxc3 aj Vxc3 budú obrany. Po oboch týchto ťahoch bude pravdepodobne cieľom odlákať berúcu figúru z c3 v treťom ťahu a tá svojím odťahom dá mat. V prípade jazdca môžeme odlákavať na e4 alebo d5, v prípade veže to najpravdepodobnejšie vyzerá na jazdcom c2. Zároveň si môžeme všimnúť ďalšie súvislosti. Hrozba šachom z b7 nie je efektívna, lebo po Kxc5 Sb4+ má čierny kráľ voľné pole d4. Teda táto hrozba je reálna iba po 1. Ve4. Proti hrozbe Dd8+ má čierny obranu Vh7 ak ťahal v prvom ťahu jazdec (a nešiel na h6) alebo Dh4 ak nebol prvý ťah Vf6 alebo Ve7. Tieto obrany (Vh7 a Dh4) vyzerajú že nemajú škodlivý motív na rozdiel od braní na c3, ktoré zrejme budú tematické. Budeme sa teda snažiť zabrániť Vh7 a Dh4 a okruh potenciálnych úvodníkov zužujeme na Ve4, Ve7, Vf6 a Jh6. Medzi týmito ťahmi musíme rozhodnúť na základe braní na c3. Zvyšok už nechám na čitateľa – prepočítať, po ktorom úvodník vychádzajú varianty na spomínané obrany, ale tiež overiť, či neexistujú aj ďalšie obrany.

Videli sme, že trojťahový samomat je už výrazne komplikovanejší. Musíme uvažovať úplne iným spôsobom a do toho všetkého sa nám pletie náročný prepočet, pretože nie sme zvyknutí na zvrátenú samomatovú logiku. Škodlivé motívy čierneho sú nečakané a musíme hľadať úplne iné spôsoby ich využitie, než napríklad pri klasickej trojťažke. Aj z toho dôvodu vynecháme samomaty dlhšie ako 3 ťahy, pretože tie sú ešte oveľa ťažšie a na záver lekcie sa pozrieme na tempový trojťahový samomat.

L. Kubbel, Svobodnoje slovo, 1910, s#3

Čierny má jediného strelca, ktorý samozrejme bude matovať na hlavnej diagonále. Keďže strelec je podozrivo obmedzený pešiakmi, asi sa bude jednať o tempo. Ako však prinútiť tempovaním strelca, aby prišiel na hlavnú diagonálu a dal mat? Kľúčove je dostať ho do takej pozície, v ktorej nemá na výber, teda jediný jeho ťah je na hlavnú diagonálu a to navyše rovno s matom. Mohol by som sa tu rozpisovať, ako by sa to dalo teoreticky spraviť, ale táto nádherná úloha je vlastne zároveň zbierkou motívov na túto tému. Ak si ju teda chcete skúsiť vyriešiť, nečítajte ďalej.

Riešenia príkladov

Riešenia príkladov uvádzame v takom rozsahu, v akom treba písať aj riešenia súťažných úloh, vynechávame teda to, čo písať netreba.

• Príklad č. 1: 1. Ve4 (2. Dg2), 1… Kxe4 2. Dd3+, 1… Dxe4 2. Dxf2+, 1… Va1 2. Ve3+
• Príklad č. 2: 1. Jc6 zz, 1… bxa6 2. Ja5, 1… b6 2. Sxb6, 1… b5 2. Jb4, 1… bxc6 2. Sc5, 1… fxe6 2. Je5, 1… f6 2. Jxf6, 1… f5 2. Sf4, 1… fxg6 2. Sg5
• Príklad č. 3: 1. e4 (2. De3+), 1… Jxd4 2. Jb3+, 1… Jc5 2. Dxd3+, 1… Vb6 2. Db2+, 1… Vc5 2. Dc3+, 1… c5 2. Db4+, 1… Sb8 2. Kg1+
• Príklad č. 4: 1. Ve7 (2. Dd8+ Kxc5 3. Sb4+), 1… Vxc3 2. Je5+ Kd4 3. Jc2+, 1… Jxc3 2. Jg5+ Kd4 3. Dd6+
• Príklad č. 5: 1. Df6 zz, 1… Sxd8 2. Dxg5+ Sxg5 3. Sf6, 1… Sf8 2. Dh6+ Sxh6 3. Sg7, 1… Sxf6 2. Vh8+ Sxh8 3. Sg7

Zhrnutie

V tejto lekcii sme sa dostali k poslednému zo šiestich oddelení. Samomaty sú zároveň aj najexotickejším oddelením a vyžadujú nastaviť sa na úplne iný druh rozmýšlania. Venovali sme sa iba tým kratším z nich, pretože dlhšie vedia znechutiť aj ostrieľaného riešiteľa. Myslím ale, že uvedené príklady celkom dobre ilustrujú mechanizmy, ktoré sa v samomatoch používajú, a určite odporúčam, poriadne si ich prehrať. A teraz už sa konečne môžeme vrhnúť na čerstvé súťažné úlohy. Spôsob zápisu riešenia by mal byť jasný, ostáva mi už len dodať, že za každý samomat bude možné získať až 15 bodov, teda najviac spomedzi všetkých oddelení. Želám veľa zábavy pri riešení.

Súťažná úloha č. 35

BNT, s#2, max 15 bodov

Súťažná úloha č. 36

BNT, s#2, max 15 bodov

Súťažná úloha č. 37

BNT, s#3, max 15 bodov

Súťažná úloha č. 38

BNT, s#3, max 15 bodov

Riešenia z Lekcie 9 poslané do 4.12.2016 23:59 budú započítané do súťaže.

Riešenie pošli formulárom nižšie. Nezabudni napísať číslo súťažnej úlohy.

[contact-form-7 id=“4084″ title=“Kompozičný šach“]
Tréningové šachové DVD

Priebežné poradie po Lekcii č.8
#	      Nick	                          Počet bodov	        PH1
1	janjurco 	             227	145
2	Bohuslav Czudek	             227	165
3	Jozef	                    225,6	97
4	OndrejFranko	             177	99
5	Milan Svrček	            126,6	146
6	Peter Lukáč	            102,2	185
7	PaeDr. Ján Husák	    101,7	104
8	Ján Machník	              84	208
9	tomi	                     72,6	179
10	Evička	                      31	108
11	Stefan Galdik 	              14	41
12	Marek Tobias	             13,5	44
13	Martin Rexa	               6	35
14	Adrián Struhár	               2	81
15	Stanislaw, hrábje z Ohrady     0	19

Partneri súťaže

Trochu iný šach – Prológ
Trochu iný šach – Lekcia 1
Trochu iný šach – Lekcia 2 Dvojťažky
Trochu iný šach – Lekcia 3 Trojťažky
Trochu iný šach – Lekcia 4 Štúdie
Trochu iný šach – Lekcia 5 Zo života
Trochu iný šach – Lekcia 6 Svetový kongres
Trochu iný šach – Lekcia 7 Pomocné maty
Trochu iný šach – Lekcia 8 Mnohoťažky

[feather_follow]