Naháňať sa na šachovom tréningu? Čo je to predsa za nezmysel. Veď na šachu by sme mali v tichosti sedieť a hrať šachy.
To je samozjrejme správna úvaha no vôbec sa nevylučuje s tým, aby sme si šachovú hodinu spestrili pohybom, súťažou, spoluprácaou a naučením sa nových vecí. Je to vôbec možné všetko stihnúť za 30 minút? Určite áno!
Presne takúto hodinu sme si spravili na šachovom tréningu so skupinou „C“. Ako ako sa nám to podarilo? Pre túto aktivitu nemám konkrétny názov, nazval by som ju „šachová naháňačka“ a postup ako na to, popíšem nižšie.
Vytvorenie družstiev
Stačí nám jedna tréningová skupina mierne pokročilých detí (10-12 detí), alebo inak povedané, vo veku +/- 10 rokov. Deti najprv rozdelíme do dvojích a vytvoríme družstvá. V prípade potreby jedno družstvo môžu tvoriť aj tri deti. Samozrejme, možnosť vytvoriť dvojice majú deti na začiatku samé, ak váhajú, pomôžeme im. Následne dáme družstvám 1 minútu, aby si vymysleli názvy družstiev.
U nás vznikli družstvá: Shrek majstri 3000, Bezhlavé figúrky, Tapu, Dámy.
Deti pripravené na štarte
Vysvetlenie pravidiel / príprava aktivity
Keď máme družstvá vytvorené a pomenované, je dôležité venovať samostatnú pozornosť vysvetleniu pravidiel hry. Zo skúseností odporúčam vysvetľovať čo najjednoduchšie do max. 1 minúty, následne dať priestor na otázky deťom na dovysvetlenie a ako tretí krok položiť ešte jednu-dve kontrolné otázky, aby sme mali istotu, že všetci porozumeli pravidlám.
Príprava aktivity:
Odporúčam nachystať si ešte pred začiatkom hodiny, keď deti nie sú na tréningu. Stačí nám do druhej časti miestnosti, na koniec chodby, alebo do inak vzdialenejšej oblasti umiestniť jednu šachovnicu a set figúrok. Táto šachovnica bude tzv. „referenčná“. Myslíme aj na to, že deti budú behať, preto ak sú v priestoroch predmety do ktorých by mohli zakopnúť (napr. kvetináče), alebo miesta, cez ktoré nechceme aby chodili, vymedzme tento priestor napr. stoličkami, odsunutím predmetov a pod.
Taktiež máme nachystaný jeden papier, kde si budeme robiť poznámky a budeme potrebovať jedny šachové hodiny prípadne mobil, ktorý bude slúžiť ako časomiera.
Pravidlá:
Na referenčnej šachovnici bude postavená pozícia. Úlohou každého družstva je zo „štartovej línie“ pribehnúť k referenčnej šachovnici, zapamätať si pozíciu, dobehnúť ku svojej šachovnici, tam ju správne postaviť a šachovú úlohu vyriešiť. Dôležité je upozorniť, že postavenie na referenčnej šachovnici si nemôžu deti kričať cez miestnosť alebo chodbu, ale musia si ju zapamätať. Pozrieť sa na pozíciu môžu aj viackrát. Na jednu šachovú pozíciu dávame časový limit 5 min., prípadne menej.
Samotná aktivita
Ak máme všetko nachystané a pravidlá jasné, umietnime deti na pomyselnú štartovú čiaru a odštartujeme. Zároveň púšťame hodiny – časovú mieru. Ako prvú pozíciu dáme niečo jednoduché. A to z dôvodu, aby deti úlohu ľahšie splnili a namotivovali sa do ďalších, ťažších úloh a zároveň aby sme si potvrdili, že všetci rozumenjú pravidlám.
Keď je prvá úloha vyriešená, na referenčnej šachovnici postavíme novú šachovú úlohu, resetujeme hodiny a proces opakujeme.
Zapamätanie si referenčnej pozície
Hodnotenie aktivity
Aby aktivita mala zmysel, musíme ju priebežne hodnotiť a na konci vyhodnotiť. Dôležité je povedať, že cieľom nie je, aby vyhralo družstvo A alebo družstvo B. Ciele aktivity sú:
– zapojenie pohybu do hodiny šachového tréningu
– podpora a rozvoj pamäte
– podpora a rozvoj tímovej spolupráce
Preto aj nastavenie časového limitu by malo byť také, aby deti úlohy zvládli vyriešiť, nakoľko cieľom nie je odlíšiť družstvá počtom bodov za vyriešené úlohy, ale väčší dôraz kladieme práve na aspekty spolupráce a komunikácie v družstve.
Hodnotiace kritéria, ktoré som použil:
1. Vymyslenie si názvu družstva do 1 minúty (1 bod)
2. Orientácia na šachovnici (postavenie pozície na šachovnicu správne z hľadiska notácie – biely kráľ stojí na e1 atď.) (1 bod)
3. Správne postavenie referenčnej pozície (1 bod)
4. Vyriešenie šachovej úlohy (1 bod)
Deti samozrejme tieto hodnotiace kritériá musia poznať a keď po každom „kole“ som každé družstvo hodnotil, vždy som nahlas povedal, za čo im udeľujem bod.
Práca v tímoch. Každé družstvo má svoju vlastnú šachovnicu
Vyhodnotenie
Na našom tréningu sme stihli štyri referenčné pozície v priebehu cca 30 minút. Každé družstvo na konci získalo spolu 9 bodov, nakoľko každé družstvo splnilo všetky hodnotiace kritériá pre každú úlohu. Ako odmenu som deťom rozdal malú sušienku, ale použiť sa dá aj balíček cukríkov a pod. Nie je to nevyhnutnosť, ale samozrejme po dobrej práci si okrem pochvaly zalúžime aj malú odmenu.
S čím som nepočítal
Nie všetko je možné predpovedať a naplánovať. Preto odporúčam sledovať aktivitu a pokiaľ vidíte, že deti prišli na nejaké zlepšenie alebo sa pre niečo, s čím sme nepočítali nadchnú, môžeme to operatívne zaradiť do aktivity, resp. použiť aj v neskoršom tréningovom procese. U mňa v skupine výborne fungovalo rovesnícke učenie.
Na kontrolu riešení bol delegovaný vždy jeden zástupca niektorého z tímov, ktorý ostatným vysvetlil (to slovo naschvál podčiarkujem, pretože medzi povedať a vysvetliť je zásadný rozdiel) ostatným, ktorý riešenie mali následne potvrdiť alebo doplniť.
Vysvetlenie šachovej úlohy
Pozitívom je, že pokiaľ máte na tréningu „živšie“ deti, pohybová aktivita im uberie viac energie a v druhej časti tréningu, kedy hrajú napr. klubové partie sa dokážu intenzívnejšie sústrediť na samotnú hru.
Držím vám palce v trénovaní šachu a budem rád, keď sa aj vy podelíte o svoju metodiku, ktorú používate na šachovom tréningu.
Autor: Michal Vrba, tréner Bratislavskej šachovej akadémie