Prvá hodina je vždy prvá. To ticho, keď čakáte, kto prvý vstúpi do klubovne. Aké to bude? Čo povie? Akí budú ďalší? Množstvo otázok, na ktoré získate odpovede o pár minút. Ticho pred búrkou.
Čo ale robiť na prvej hodine? Zídu sa deti, ktoré sa niektoré poznajú, niektoré sú úplne nové. Niekto hrá šachy dlhšie, iný kratšie, niekto zatiaľ iba dámu s mamou. OK, poďme k veci. Na prvej hodine rozhodne zvyknem vždy nastaviť pravidlá skupiny. V tomto školskom roku som vyskúšal aj lámanie ľadu, ktorým ma inšpirovala spolužiačka z Komenského Inštitútu.
Pravidlá
Prečo sú dobré? Kedykoľvek počas roka sa vyskytne situácia, ktorú máte v triede neradi, vyrieši sa pomerne ľahko, keď máte pravidlá.
Ako sa pravidlá vymýšľajú? Vymyslieť a schváliť si ich musia deti samotné. To je prvým predpokladom úspešného dodržiavania pravidiel. Vy ich iba jednoducho spisujete na jeden veľký papier, ktorý si zložíte a v prípade krízovej situácie vytiahnete na pripomenutie.
Čím sú deti v skupinách alebo triede staršie, tým zaujímvajšie pravidlá si aj nastavujú. Pravidlá zvyknem deliť do dvoch skupín. Prvá – Čo by sme počas roka na šachovom krúžku určite chceli robiť. Druhá – Čo by sme robiť určite nechceli. Jednotlivé stĺpčeky môžete pre jednoduchosť označiť opačnými smajlíkmi.
Je dobré deti povzbudzovať v kreativite, aby sa na nič dôležité nezabudlo. Predtým, než návrh napíšem na papier, zopakujem návrh, pýtam sa na jeho širšie vysvetlenie, aby sme pod jedným pomenovaním všetci skutočne rozumeli to isté. Až keď je pojem vyjasnený a všetkými odsúhlasený, zapíšem ho. Takto postupujem až kým sa zásadné veci „neminú“. Následne pravidlá podčiarknem s dovetkom, že pokiaľ niekoho počas hodiny ešte čokoľvek napadne, čo by sme mali doplniť, určite to dopíšeme.
Čo mi tento rok najviac utkvelo v mysli? Deti sa na šachu určite nechcú nudiť. Chcú hrať. Veľa hrať. A čo ma úplne dostalo bola odpoveď – „Keď prehrávať, tak so cťou.“ Tieto deti, na prvej hodine, bez pohnutia čo i len jedinou figúrkou, sa hneď na začiatku stali víťazmi.
Lámanie ľadu
V angličtine sa tomu hovorí aj „Icebreaker“. Je to aktivita v trvaní 5-10 minút, ktorej cieľom je zblížiť ľudí v jednej skupine. Pripraviť pôdu na skutočnú prácu, teda prelomiť ľady. V utorky mám tri skupiny a pre každú jednu som si nachystal iný Icebreaker. Za inšpiráciu týmto ďakujem Aničke Jančovej, učiteľke angličtiny z Považskej Bystrice.
„Čo to znamená“
Prvý Icebreaker som zvolil pre najmladšiu skupinu C. Ide o jednoduchú aktivitu. Na papier/tabuľu napíšete tri údaje a necháte deti hádať, čo znamenajú. Garantujem Vám, že kreativita v sekunde narastie o 1500% a niektoré odpovede Vás vyslovene budú baviť. Po prvotom ošiali dávam prvú nápovedu. Všetky údaje súvisia priamo so mnou ako trénerom. Áno, tipujete správne, hladina kreativity neklesá. Naopak, počujem množstvo vyslovene osobných „lichôtiek“. Vždy sa nájdu aj takí, čo trafia do čierneho a tak po chvíľke odhalíte karty.
Ja som na papier napísal 43-UFO-Plnená paprika. 43 je veľkosť mojej topánky, UFO predstavuje reštauráciu v Bratislave s pekným výhľadom a Plnená paprika je moje obľúbené jedlo. Tieto odpovede samozrejme niesú nijako šokujúce. Nezabúdajme, že pri lámaní ľadov je dôležitá cesta, nie výsledok!
Pokiaľ je čas a nálada, rozdelíme deti do dvojíc a dáme im za úlohu si vymyslieť svoje tri veci, ktoré musí druhý hádať.
„Zober si, koľko potrebuješ“
Druhý Icebreaker čakal staršiu, B skupinu. K tejto aktivite nám stačí jedna rolka toaletného papiera. Dôraz som kládol na to, aby to bol toaletný papier s potlačou zvieratiek. Na túto hru to samozrejme nemá žiaden vplyv, no na začiatku vám to dá minimálne priestor na vymyslenie príbehu, prečo máte na šachovom krúžku toaletný papier.
Rolku podáte deťom so slovami, že mám pre nich tento špeciálny darček a každý si môže odtrhnúť toľko ústrižkov, koľko chce alebo potrebuje. Po chvíľke sa vám vráti, niekto si vezme jeden ústrižok, niekto si odmotá aj dva metre. Vyzvete deti, aby si spočítali, koľko ústrižkov si odtrhli. Pointa?
Koľko ústrižkov si si odtrhol, toľko viet nám o sebe prezradíš. Čakal som mierny odpor v tomto bode. Na moje prekvapenie nikto neprotestoval a hneď sa aj prihlásili deti, ktoré chceli začať. Aké jednoduché, aby sa vám hneď na prvej hodine podarilo každého zapojiť do diania v skupine.
„Čo máme spoločné“
Pre najstarších z A skupiny som zvolil náročnejšiu formu Icebreakeru. Deti som rozdelil do dvojíc a ich úlohou bolo nájsť v priebehu 7 minút 10 vecí, ktoré majú všetci, vrátane trénera, spoločné. Nepočítajú sa časti tela alebo oblečenie a pod. Hra je postavená na aktívnej komunikácii dvojíc s ostatnými členmi skupiny (deti musia vedieť zmysluplne klásť druhým otázky a zároveň aktívne počúvať), aby sa dopracovali k želanému výsledku.
Po uplynutí časového limitu si deti posadajú a vyzvete jednotlivé dvojice, aby povedali, ktoré veci našli v celej skupine spoločné. Po dosúhlasení všetkými píšete na papier. Zaujímavé bolo, že každý v skupine poznal aspoň jedného futbalistu, no takúto zhodu sme nenašli, keď sme skúšali hokejistu alebo cyklistu. Výsledkom našej skupiny je, že sme na prvej hodine našli hneď 8 vecí, ktoré máme všetci spoločné.
Nie je to úžasné? A áno, stihli sme si na prvej hodine zahrať aj šach 🙂 Budem rád za vaše komentáre, ako zvyknete začínať a aké lámanie ľadu používate.
Autor: Michal Vrba, zakadateľ a tréner Bratislavskej šachovej akadémie