Predstavujeme trénerov šachovej akadémie – Jarolím Achberger

“Na prvé stretnutie s Jarom si spomínam akoby bolo včera. Stretli sme sa v jednej kaviarni a povedal mu o plánoch BŠA, trénovaní a krúžkoch. Veľmi rýchlo sme sa dohodli a už to išlo. Medzi deťmi si Jaro okamžite vybudoval prirodzený rešpekt a úctu. Je neuveriteľné s akou ľahkosťou a úprimnosťou dokáže s deťmi pracovať, vypočuť ich a snažiť sa im pomôcť. Ako povedala riaditeľka jednej školy, Jaro má dar na prácu s deťmi a ja som tiež presvedčený, že táto krásna práca je pre Jara aj poslaním. Lásku, ktorú do práce s deťmi dáva je nekonečná.” Michal Vrba

Jarolím Achberger

Keď som bol malý, tak ma chytili šachy za srdce. Najskôr ma ich naučil otec a starší súrodenci, neskôr to doťukol dedko s krstným otcom. Keď už so mnou nikto z nich nechcel hrávať, tak som začal šachy ako malý chlapec učiť kamarátov. Som veľmi rád, že i keď som mal veľmi veľa rokov pauzu od detstva, tak v dospelosti som sa k nim aktívne vrátil a začal som som hrávať s Majom Bordáčom 5 ligu za Svätý Jur. Jemu veľká vďaka, že ma k šachom priviedol späť.

“Človek mieni, pán Boh mení”

V živote som mal veľa iných cieľov a plánov, ale som neskutočne rád, že ma zaviedol k Bratislavskej šachovej akadémii práve v čase, kedy som začal robiť realitného makléra, takže som pánom svojho času a mohol som si dovoliť zobrať môj prvý šachový krúžok na starosť. Nastúpilo mi naň 16 malých živých detí a ja som volal Mišovi Vrbovi po prvej hodine, že to je moc veľa detí a že to je práca pre dvoch minimálne. On mi však povedal, že: “Neboj sa! Na konci roku ich budeš mať už len osem, aj tak ich pri šachovniciach všetkých neudržíš”
Prechádzal týždeň za týždňom, krúžok za krúžkom, s každým som si vytvoril veľmi osobný vzťah a zrazu mi ten krúžok fungoval a deti makali a všetci sme boli spokojní. Na konci roka mi ich zostalo 23.

Prvá naozajstná etapa šachového trénera bola za mnou a Michal mi vraví, že je veľa škôl kde by tiež chceli, aby tam decká niekto učil a že nemá na to dosť ľudí, či by som si nepribral ešte nejaké krúžky navyše.
Vravím nie je problém, stále si ten čas viem dobre prispôsobiť, tak som prijal ponuku. Počet detí všade narastal a škôl mi pribúdalo. Dnes si uvedomujem, že pod záštitou BŠA už trénujem decká tretí rok, aktuálne na 6 školách a zistil som, že už nechcem vycestovať za prácou do zahraničia, ale s nadšením ostávam doma, lebo robím to čo milujem a to čo ma baví.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *