8:47 a žiaci sa začnú schádzať v učebni biológie. Za pár minút zasadnú do lavíc, aby si poniektorí vyskúšali svoj prvý šachový turnaj v živote.
S Mišom, zástupcom mestskej časti Petržalka, oficiálne vítame spolu s riaditeľkou deti. Po krátkych inštrukciách k pravidlám šachu sa spúšťajú šachové hodiny.
“Nie, nie, nikam neodchádzaš!” hovorím druháčke Lenke, ktorá po prvej nevydarenej partii sa chcela vrátiť naspäť do svojej triedy. “V šachu nikto nevypadáva”, vravím a popri tom pripravujem v počítači losovanie druhého kola.
Medzi kolami sa pýtam detí, či poznajú nejakých šachistov. Najčastejšie sa spomína meno Magnus Carlsen, ale aj Nakamura. Obaja dokázalia šach spopularizovať aj medzi úplnými nešachistami.
Deti hrajú, až sa im z kečky parí . Po partiách si podávajú ruky. Pre niektoré deti je to úplne nová skúsenosť. Tí odvážnejší sa púšťajú do analýzy práve skončenej partie.
Keď otvoríte knihu, prvá strana by vás mala zaujať. Deti sú nadšené. Pýtajú sa, či aj na ich škole bude šachový krúžok.
7 kôl utieklo ako voda. Mišo už vypisuje diplomy. Predtým poslal SMS správu pani riaditeľke, aby prišla na vyhodnotenie. Pani riaditeľka vstupuje do triedy a prvá otázka smeruje k deťom: “Tak ako sa vám páčilo?”. Deti bez váhania odpovedajú, že bolo super.
Zablahoželáme víťazom, odovzdáme špeciálne ceny, víťazi zožnú potlesk. Naučia sa, ako správne pózovať pri fotení. Starší žiaci nám ochotne pomáhajú s balením a znášajú veci pred školu. S Mišom si zamávame s pozdravom, že o pár týždňov sa vidíme opäť. Len na inej škole.
Pred necelým rokom, som na iniciatívu jednej petržalskej školy, zorganizoval pre žiakov školský šachový turnaj. Na škole síce nemajú šachový krúžok, no majú veľa detí, ktorých táto hra baví a chceli ich týmto spôsobom podporiť.
Túto jednorázovú aktivitu som zdieľal na sociálnej sieti. A všimli si ju aj ľudia z MČ Petržalka, ktorým zapadla do pripravovaného projektu so školami. Ostatné je už jednoduché. Oslovili ma z úradu, dohodli sme podmienky a v týchto dňoch pilotný projekt beží.
Ako je to teda s tými náhodami a šťastím? Každý úspech začína prvým krokom, prvým telefonátom, prvým turnajom…
Aký to má celé zmysel, keď viem, že na žiadnej z týchto škôl neplánujem, a zrejme nikdy nebudem viesť šachový krúžok?
Michal Vrba, ten vľavo, Michal Horváth, ten vpravo
Verím, že ak vytvorím na tých pár hodín prostredie, kde sa deti budú cítiť dobre a odnesú si pozitívnu spomienku na šach, možno sa vyberú raz pozrieť do šachové klubu. Možno o tom povedia spolužiakom a kamarátom, ktorých nadchnú, a oni sa budú chcieť isť pozrieť na šachy.
Verím, že ak odvediem profesionálnu prácu, riaditelia škôl uvidia, že o šachu má zmysel uvažovať aj pre ich žiakov. Úsmev a spokojnosť na tvári riaditeľov je moje vysvedčenie. Okrem pozvania na obed do školskej jedálne 🙂
Verím, že ak na tieto školy príde niekto po mne a spýta sa, či by tu mohol priniesť pre deti šach, dostane vždy rýchlu a jednoznačnú odpoveď. Samozrejme!
Autor: Michal Vrba, „there are no traffic jams on the extra mile“